Analýza skúseností z pilotnej realizácie kurzov profesijného rozvoja vysokoškolských učiteľov
Roč.32,č.3(2022)
Cieľom článku je zdôvodniť voľbu cieľov, obsahovej štruktúry a spôsobu pilotnej implementácie nových kurzov pre interných doktorandov a začínajúcich odborných asistentov na Ekonomickej univerzite v Bratislave a analyzovať ich vnímanie prvými účastníkmi kurzov z hľadiska zmysluplnosti a užitočnosti workshopovej časti týchto kurzov pre ich pedagogickú prax. Za účelom naplnenia druhého cieľa sme po pilotnej realizácii prvého semestra kurzov uskutočnili dotazníkový prieskum medzi ich účastníkmi s nadväzujúcimi cielenými rozhovormi s vybranými respondentmi. V príspevku uvádzame hlavné zistenia z vykonanej tematickej analýzy výpovedí respondentov v dotazníkoch a porovnávame ich vnímanie kurzov a workshopov s pôvodnými zámermi, s ktorými boli ich obsah a jednotlivé aktivity navrhnuté. Vyabstrahované hlavné výsledky a závery môžu byť inšpiráciou pre tvorcov pedagogických kurzov v rámci profesijného rozvoja vysokoškolských učiteľov aj na iných vysokých školách.
profesijný rozvoj, pedagogické vzdelávanie, vysokoškolský učiteľ, sebareflexia učiteľa, pedagogické konverzácie
Anderson, L. W., Krathwohl, D. R., Airasian, P. W., Cruikshank, K. A., Mayer, R. E., Pintrich, P. R., Raths, J., & Wittrock, M. C. (Eds.). (2001). A taxonomy for learning, teaching, and assessing: A revision of Bloom’s taxonomy of educational objectives. Longman.
Biggs, J. (1996). Enhancing teaching through constructive alignment. Higher Education, 32(3), 347–364.
Blackmore, P., & Blackwell, R. (2006). Strategic leadership in academic development. Studies in Higher Education, 31(03), 373–387. https://doi.org/10.1080/03075070600680893
Bloom, B. S. (Ed.). (1956). Taxonomy of educational objectives: The classification of educational goals. Handbook I: Cognitive domain. David McKay Company.
Braun, V., & Clarke, V. (2006). Using thematic analysis in psychology. Qualitative Research in Psychology, 3, 77–101.
Bryson, C. (Ed.). (2014). Understanding and developing student engagement. Routledge.
Centre for Engineering Education. (2020). Pedagogical courses. Lund University, Faculty of Engineering. https://www.lth.se/english/cee/pedagogical-courses/
Curran, R. (2017). Students as partners – good for students, good for staff: A study on the impact of partnership working and how this translates to improved student-staff engagement. International Journal for Students as Partners, 1(2), 1–16. https://doi.org/10.15173/ijsap.v1i2.3089
Garet, M. S., Porter, A. C., Desimone, L., Birman, B. F., & Yoon, K. S. (2001). What makes professional development effective? Results from a national sample of teachers. American Educational Research Journal, 38(4), 915–945.
Handal, G. (1999). Consultation using critical friends. New Directions for Teaching and Learning, 79, 59–70.
Healey, M., Flint, A., & Harrington, K. (2014). Engagement through partnership: students as partners in learning and teaching in higher education. The Higher Education Academy. https://www.heacademy.ac.uk/system/files/resources/engagement_through_partnership.pdf
Holcová, M., Trávníček, J., & Vorlíček, J. (2019). Akční výzkum: Akční výzkum v profesním rozvoji učitelů (model CIVIS). Masarykova univerzita.
Hutchings, P., & Shulman, L. S. (1999). The scholarship of teaching: New elaborations, new developments. Change, 31(5), 10–15. https://doi.org/10.1080/00091389909604218
Knight, P., Tait, J., & Yorke, M. (2006). The professional learning of teachers in higher education. Studies in Higher Education, 31(3), 319–339. https://doi.org/10.1080/03075070600680786
Krathwohl, D. R., Bloom, B. S., & Masia, B. B. (1964). Taxonomy of educational objectives: The classification of educational goals. Handbook II: Affective domain. David McKay Company.
Martin, E., Benjamin, J., Prosser, M., & Trigwell, K. (1999). Scholarship of teaching: A study of the approaches of academic staff. In C. Rust (Ed.), Improving student learning: Improving student learning outcomes (s. 326–331). Oxford Centre for Staff and Learning Development.
McKinney, K. (2004). The scholarship of teaching and learning: Past lessons, current challenges, and future visions. To Improve the Academy, 22, 3-19.
Nezvalová, D. (2003). Akční výzkum ve škole. Pedagogika: Časopis pro vědy o vzdělávání a výchově, 53(3), 300–308.
Novák, J., Čonková, A., Chmelárová, Z., Kúbeková, A., Orbánová, D., Pasiar, L., & Velichová, Ľ. (2021a). Príručka pre účastníkov kurzu Rozvoj pedagogických zručností na zlepšenie učenia sa študentov (pre začínajúcich odborných asistentov s PhD.). Katedra pedagogiky NHF EU v Bratislave.
Novák, J., Čonková, A., Chmelárová, Z., Kúbeková, A., Orbánová, D., Pasiar, L., & Velichová, Ľ. (2021b). Príručka pre účastníkov kurzu Úvod do vyučovania a učenia sa na vysokej škole (pre začínajúcich interných doktorandov). Katedra pedagogiky NHF EU v Bratislave.
Novák, J. (2022a). Designing holistic and sustainable educational development: A case study of University of Economics in Bratislava. R&E-SOURCE: Online Journal for Research and Education, 9(24), 42–48. https://journal.ph-noe.ac.at/index.php/resource/article/view/1108/1085
Novák, J. (2022b). Nový systém pedagogického vzdelávania vysokoškolských učiteľov Ekonomickej univerzity v Bratislave. In T. Šeben Zaťková & V. Michvocíková (Eds.), Vybrané aspekty vzdelávania v kontexte otvorenej vedy: Pedagogica Actualis XIII (s. 230–245). Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Novák, J. (2022c). Štruktúra kurikula a pilotné overovanie nových kurzov pre doktorandov a začínajúcich odborných asistentov na EUBA ako intelektuálny výstup projektu HOSUED. In J. Novák & L. Pasiar (Eds.), Recenzovaný zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Profesijný rozvoj učiteľov vysokých škôl ako nástroj podpory učenia sa študentov (s. 77–89). Katedra pedagogiky NHF EU v Bratislave.
Nowell, L. S., Norris, J. M., White & D. E., Moule, N. J. (2017). Thematic analysis: Striving to meet the trustworthiness criteria. International Journal of Qualitative Methods, 16, 1–13.
Pleschová, G., Roxå, T., Thomson, K. E., & Felten, P. (2021). Conversations that make meaningful change in teaching, teachers, and academic development. International Journal for Academic Development, 26(3), 201–209. https://doi.org/10.1080/1360144X.2021.1958446
Ramsden, P. (2003). Learning to teach in higher education. Routledge.
Roxå, T., & Mårtensson, K. (2015). Microcultures and informal learning: A heuristic guiding analysis of conditions for informal learning in local higher education workplaces. International Journal for Academic Development, 20(2), 193–205. https://doi.org/10.1080/1360144X.2015.1029929
SEDA. (2014). Further guidance on the SEDA values for members. https://www.seda.ac.uk/about-seda/core-mission-and-values/further-guidance-on-the-seda-values-for-members/
Simpson, E. J. (1966). The classification of educational objectives: Psychomotor domain. University of Illinois.
Šlosár, R., Kompoltová, S., Macková, Z., & Pasiar, L. (2012). Pedagogické vzdelávanie učiteľov vysokej školy. EKONÓM.
Wenger, E. (1999). Communities of practice: Learning, meaning, and identity. Cambridge University Press.
Yoon, K. S., Duncan, T., Lee, S. W.-Y., Scarloss, B., & Shapley, K. L. (2007). Reviewing the evidence on how teacher professional development affects student achievement. U.S. Department of Education, Institute of Education Sciences, National Center for Education Evaluation and Regional Assistance, Regional Educational Laboratory Southwest. http://ies.ed.gov/ncee/edlabs
Tato práce je licencována pod Mezinárodní licencí Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0.
Copyright © 2023 Jaromír Novák