V súznení hlasov: (re)konštrukcia self v terapeutickom tvorivom písaní

Článok sa venuje psychologickým apsychoterapeutickým aspektom (re)konštrukcie self vterapeutickom tvorivom písaní: všeobecne iso zreteľom na autorov so skúsenosťou sduševným ochorením. Včlánku sú opísané postmoderné modely choroby, podľa ktorých sa od pacienta (klienta) neočakáva už len uzdravenie, ale schopnosť pripísať svojmu utrpeniu význam aschopnosť sebareflexie toho, kým je akým sa pod vplyvom (či napriek) ochoreniu stáva. Najprv je prediskutovaný naratívny žáner známy pod názvom autopatografia, v ktorom negatívne (fyzické, psychické asociálne) dopady choroby vedú kvytváraniu príbehov ovlastných skúsenostiach, ktoré sú pre self prostriedkami existencie. Ďalej článok pojednáva ocharakteristikách procesu tvorivého písania ajeho prispievania ku rozvoju sebapoznania, sebaakceptácie asebarealizácie. Vďalšej časti sú opísané rozdielne spôsoby vyjadrenia a formovania self vautopatografiách psychiatrických pacientov. Nakoniec sa článok zaoberá sociálnym významom naratívneho aterapeutického tvorivého písania: predpokladá sa, že čítanie (počúvanie) príbehu ochorenia sa môže stať prostriedkom učenia napodobňovaním amorálnym imperatívom (tzv. etikou hlasu) načúvať bolestivým príbehom druhých, prejaviť empatiu ku ich autorom asebareflektovať rôzne aspekty čitateľovho vlastného príbehu.