Existenciálna úzkosť

S pojmom existenciálnej úzkosti pôvodne prišli filozofovia existencializmu v minulom storočí. Označovali ním základnú danosť ľudskej existencie a síce úzkosť z konečnosti, izolácie a nezmyselnosti bytia a z toho vyplývajúcej slobody voľby zmyslu života, sveta a seba samého. Psychoterapeutické smery, ktoré za svoj filozofický základ považujú existenciálnu fenomenológii, s týmto ľudským zážitkom pracujú, podčiarkujú jeho determinujúci význam, ale napriek odkazom naň sa ním obvykle nezaoberajú systematicky. Aj zakladateľ GT, Fritz Perls, k úzkosti pristupoval z existenciálneho hľadiska a považoval ju za nevyhnutný krok v hľadaní individuálneho zmyslu. Článok sa pokúša vysvetliť existenciálnu úzkosť ako nevyhnutný dôsledok uvedomovania si vlastnej existencie ako bytia vo svete a súčasne sa pozerá na konkrétne prejavy jej prítomnosti v individuálnej skúsenosti v biologickej, psychologickej, sociálnej rovine života a terapeutickom kontexte. Článok vychádza z prednášky, ktorá odoznela v slovinskej Ljubljani v roku 2013, v rámci letného psychoterapeutického výcviku, ktorý poriadal inštitút Gestalt Associates Training Los Angeles.