Teoretické základy psychoanalýzy: Cesta k porozumeniu lidské mysli (A. Plháková)

Evolúcia psychoanalýzy

Prof. Alena Plháková vydala v roku 2025 dielo Teoretické základy psychoanalýzy: Cesta k porozumeniu lidské mysli vo vydavateľstve Triton. Monografiu s takmer 400 stranami rozdelenými do 19 kapitol môžeme chápať ako mapu evolúcie celej psychoanalýzy, od jej vzniku, následného rozvoja až po aktuálne trendy. Kniha prináša svojím spracovaním oproti iným teoretickým prehľadom viaceré prednosti.

Prvou silnou stránkou je výborná organizácia a štruktúra textu. Dôkladným členením kapitol a autorkinmu unikátnemu citu pre historický a tematický kontext získava čitateľ komplex teórií v kompaktnej podobe. Vďaka tomuto didaktickému rozmeru je kniha ideálna pre študentov psychológie, ktorí si potrebujú utvoriť ucelený prehľad o psychoanalytickom prístupe.

Rovnako pôsobivá je aj precíznosť spracovania. Autorka pri komponovaní textu využíva primárne pramene a prezentuje všetky významné teórie s maximálnou exaktnosťou. Dôraz na presnosť je natoľko veľký, že v každej kapitole či podkapitole nájdeme rozsiahle citácie priamo od autorov teórií. Týmto prístupom autorka necháva čitateľa nazrieť do myslenia svetových psychoanalytikov a spoznať ich teórie v tej najautentickejšej podobe. Kniha vďaka tomu osloví aj skúsených odborníkov, ktorí získajú možnosť prehĺbiť svoje doterajšie znalosti.

A nakoniec, vďaka svojej živosti získava kniha aj pútavý charakter. Dielo využíva množstvo príkladov z klinickej praxe, rôznorodých prirovnaní a prístupný odborný jazyk, ktorý čitateľovi odhalí aj tie najzložitejšie abstraktné konštrukty. Zaujímavým prvkom sú aj stručné životopisné predstavenia každého autora na začiatku kapitoly. Vďaka nim prestáva byť dané meno len historickým pojmom, ale čitateľ spozná aj vlastný životný príbeh odborníka. Dozvie sa napríklad, že Anna Freud nemala ani maturitu, John Bowlby sa dištancoval od psychoanalytických postupov svojej supervízorky Melanie Kleinovej, Edith Jacobsonová bola kvôli svojmu pacientovi väznená gestapom a Helen Deutschová ukončila výcvik Margaret Mahlerovej, lebo ju považovala za neanalyzovateľnú. Kniha teda zaujme aj laickú, intelektuálne zvedavú časť populácie.

Štruktúra knihy

Publikácia Teoretické základy psychoanalýzy je rozsiahlym psychologickým dielom, ktoré sa skladá z 19 kapitol. Pre väčšiu kompaktnosť recenzie sme preto kapitoly rozčlenili do troch tematických blokov, ktoré čitateľovi v nasledujúcich riadkoch priblížime. Nazvali sme ich Freudove základné teórie a koncepty (kapitoly 1-10), Vývoj a rozširovanie psychoanalytickej teórie (kapitoly 11 až 16) a Aplikácia a nové obzory psychoanalýzy (kapitoly 17 až 19).

Freudove základné teórie a koncepty

Kapitoly 1 až 10 predstavujú ucelený pohľad na základné piliere psychoanalýzy Sigmunda Freuda. Profesorke Plhákovej sa podarilo s mimoriadnou systematickosťou spracovať komplexnú problematiku, ktorá je často predmetom terminologickej nejednotnosti a interpretácie. Autorka dôsledne rozlišuje medzi ranými a neskoršími verziami Freudových myšlienok, napríklad pri teórii pudov alebo pri koncepcii úzkosti, vďaka čomu čitateľ skutočne zažíva, že psychoanalýza nie je statická či nemenná, ale neustále sa vyvíjajúca disciplína.

Začiatok tematického bloku patrí detailnému pohľadu na vznik psychoanalýzy, prvým raným teóriám vzniku neuróz a Freudovmu prelomovému topografickému modelu ľudskej psychiky (kapitola 1-3). Nasledujú známe Freudove koncepty, ako psychosexuálny vývin či štrukturálny model ľudskej psychiky, ktoré sú pretkané precízne koncipovanými kapitolami o narcizme a perverziách (kapitoly 4-7). Posledné kapitoly bloku tvoria dynamické procesy ako sú pudy, afekty a obranné mechanizmy (kapitoly 8-10).

Autorka sa v kapitolách venuje predovšetkým Freudovým teóriám, ktoré však bohato dopĺňa aj odlišnými pohľadmi a klasifikáciami. Príkladom je kapitola o teórií pudov, kde sa stretávame s pútavou prezentáciou vývoja Freudových myšlienok, či kapitola o obranných mechanizmov kde sú vyčerpávajúco spracované modely obranných mechanizmov od Anny Freudovej či Georga Vaillanta. Viaceré teoretické koncepty sú ilustrované konkrétnymi príkladmi (napríklad bájka o líške a hrozne ilustruje racionalizáciu, film Psycho zase psychotické popretie), čo zvyšuje ich zrozumiteľnosť a zapamätateľnosť. Pokiaľ má čitateľ záujem spoznať komplexne vývoj Freudových myšlienok, je prvých desať kapitol prínosným sprievodcom.

Vývoj a rozširovanie psychoanalytickej teórie

V kapitolách 11 až 16 podáva profesorka Plháková vysoko hodnotný a systematický pohľad na kľúčové osobnosti, ktoré v priebehu 20. storočia zásadne rozšírili koncept Freudovej psychoanalýzy. V tejto časti sa dozvedáme, že v ďalších etapách psychoanalýzy sa presunulo ťažisko psychoanalýzy z pudov na význam vzťahov a štruktúru osobnosti. Text sa vyznačuje chronologickou štruktúrou, kde každá kapitola nadväzuje na predchádzajúce a rozširuje získané poznatky až po ich komplexnú klinickú aplikáciu. Autorka dôkladne definuje kľúčové pojmy teórií a veľmi presne pomenúva rozdiely medzi pôvodnými Freudovými a postfreudovskými konceptmi (napr. Bionova teória snívania či Kohutov pohľad na oidipský komplex). V tejto časti autorka detailne popisuje teórie takmer 20 najvýznamnejších psychoanalytikov, ktorí sú doplnení náhľadmi ďalších, možno menej zvučných, no významných autorov (napr. Heg-Hellmutová v kontexte detskej psychoanalýzy, S. H. Foulkes ako zakladateľ skupinovej analýzy či predchodca Johna Bowlbyho René Spitz).

Tematický blok, tvorený kapitolami 11 až 16, začína teóriami najbližších Fredových nasledovníkov, ako je Sándor Ferenczi, Karl Abraham či Anna Freudová (kapitola 11 až 12). Nasleduje detailne popísaná britská škola objektových vzťahov a americká škola objektových vzťahov (kapitola 13 a 14). Tematický blok končí samostatnými kapitolami, kde čitateľ precízne spozná self psychológiu od Heinza Kohuta a teóriu vzniku psychických porúch od Stavrosa Mentzosa (kapitola 15 a 16). Kniha jasne demonštruje svoje majstrovstvo, kde sa snúbi hlboké chápanie psychoanalýzy a pedagogická skúsenosť autorky. Text totiž neprezentuje poznatky len na teoretickej úrovni, ale neustále ich ilustruje na množstve zaujímavých klinických prípadoch (napr. analýza 3-ročného Petra od Kleinovej či pľujúca pacientka na Mentzosa). V tejto časti nie sú prehliadnuté ani kritické ohlasy na dané teórie, čím autorka ešte viac rozširuje čitateľovi obzory a vytvára v ňom ešte búrlivejšiu intrapsychickú diskusiu (napr. pri kontroverznej metóde vzájomnej analýzy Sándora Ferencziho či kritike Heinza Kohuta za ignorovanie vrodených psychických dispozícií dieťaťa).

Aplikácia a nové obzory psychoanalýzy

Posledný tematický blok, ktorý bol vytvorený pre potreby tejto recenzie, zahŕňa kapitoly 17 až 19. Čitateľ v ňom získava kompaktný pohľad na psychoanalýzu ako terapeutickú metódu a oboznamuje sa s jej aktuálnymi trendmi. V týchto častiach je psychoanalýza predstavená ako neustále sa vyvíjajúca disciplína, ktorá kladie čoraz väčší dôraz na interpersonálny vzťah ako kľúčový faktor terapeutickej zmeny.

Na začiatku tohto tematického bloku predstavuje profesorka Plháková precíznym a organizovaným spôsobom psychoanalýzu ako terapeutickú metódu, ktorej proces je založený na interakcii medzi pacientom a analytikom. Táto interakcia sa v psychoanalýze neustále vyvíja a zahŕňa nielen vedomú spoluprácu, ale aj hlboké nevedomé mechanizmy, ako sú prenos, protiprenos a rôzne formy odporu (kapitola 17). V ďalšej časti je predostretý moderný smer psychoanalýzy - vzťahová psychoanalýza, podľa ktorej je terapia chápaná ako spoločný tvorivý proces medzi klientom a analytikom, kde obaja aktívne formujú terapeutické pole (kapitola 18). V poslednej kapitole autorka prezentuje súčasné chápanie súrodeneckých vzťahov v psychoanalýze, ktoré sú kľúčové pre formovanie osobnosti človeka či jeho sociálnych kompetencií. Čitateľ sa stretne s pojmami ako súrodenecká rivalita, vzájomná solidarita alebo vplyv rodičov na vzájomné súrodenecké vzťahy (kapitola 19).

Záver

Monografia Teoretické základy psychoanalýzy: cesta k porozumeniu lidské mysli je uceleným dielom, ktoré mapuje celý vývoj psychoanalýzy od jej počiatkov až po súčasnosť. Je pochopiteľné, že niektoré témy museli byť vzhľadom na vymedzený priestor jednej knihy aj vynechané. Sama autorka menuje napríklad systematický výklad psychopatológie či taliansku alebo francúzsku psychoanalýzu. Keď však pripustíme, že nie je prakticky v silách žiadnej publikácie vyčerpávajúco písať o každom aspekte psychoanalýzy, môžeme práve túto knihu považovať za majstrovské dielo psychoanalýzy, ktoré nielen informuje, ale zároveň inšpiruje a provokuje k premýšľaniu.

Táto kniha sa nepochybne zapíše do zlatého fondu českej a slovenskej psychológie.