Sloboda prejavu a právo na informácie v teórii a praxi ústavného práva Slovenskej republiky

Sloboda prejavu v ústavnom práve socialis­tických štátov formálne nebola popretá. Ústavy ju zaručovali, aj keď občas v svojráznej podobe. Takmer štandardné, ale aj exotické ústavné formu­lácie sa negovali praxou, ktorá dala slobode preja­vu príchuť zakázaného ovocia. V nemalej časti po­pulácie sa vypestovali pocity Belikova stvoreného A. P. Čechovom, v inej časti obyvateistva zas nebo­lo ďaleko k stotožneniu zakázaného s vynikajúcim, či aspoň dobrým. Všetky deformácie slobody prejavu sa nezrútili s pádom socializmu, ani s prijatím no­vých formulácií ústavy. Až presun ústavných noriem do fázy aplikácie práva je mierkou zvládnutia zmien vo vnímaní a využívaní slobody prejavu v prospech demokracie. Nasledujúce riadky naznačujú, ako sa tomuto procesu darí v Slovenskej republike.