Freedom of speech and right to information in the theory and practice of the constitutional law of the Slovak Republic
Vol.7,No.4(1999)
Abstract
Pages:
359–370
Sloboda prejavu v ústavnom práve socialistických štátov formálne nebola popretá. Ústavy ju zaručovali, aj keď občas v svojráznej podobe. Takmer štandardné, ale aj exotické ústavné formulácie sa negovali praxou, ktorá dala slobode prejavu príchuť zakázaného ovocia. V nemalej časti populácie sa vypestovali pocity Belikova stvoreného A. P. Čechovom, v inej časti obyvateistva zas nebolo ďaleko k stotožneniu zakázaného s vynikajúcim, či aspoň dobrým. Všetky deformácie slobody prejavu sa nezrútili s pádom socializmu, ani s prijatím nových formulácií ústavy. Až presun ústavných noriem do fázy aplikácie práva je mierkou zvládnutia zmien vo vnímaní a využívaní slobody prejavu v prospech demokracie. Nasledujúce riadky naznačujú, ako sa tomuto procesu darí v Slovenskej republike.
359–370
Copyright © 2018 Ján Drgonec