V politologických prácach zaoberajúcich sa problematikou krajín strednej a východnej Európy je volebný systém častou témou. Vysvetlení sa ponúka hneď niekoľko: spoločný (socialistický) pôvod týchto krajín zlákava k porovnávaniu nielen politológov "komparatistov", pre pochopenie jednotlivého politického systému je práca s volebným systémom v podstate nevyhnutná, nakoľko jeho dopad je zrejmý, okrem iného, na ďalšej obľúbenej téme, na straníckom systéme..., a na záver, celkom prozaicky, volebný systém býva v tomto regióne podrobne zachytený v právnom kódexe, čo prácu s ním jednoznačne uľahčuje. V prípade tohoto textu - úvodom do volebného systému do Národnej rady Slovenskej republiky - sa už spomínané dôvody spájajú. S odkazom na G. Mesežnikova sa tomu nemožno čudovať: "Proces konsolidácie straníckeho systému SR, (...) bol v rokoch 1995 - 1998 dominantne ovplyvnený úsilím vtedajšej vládnej koalície (...) zachovať a následne reprodukovať vlastné mocenské aj za cenu porušovania a zmeny [volebných] pravidiel, tvoriacich podstatu demokratického režimu"(Mesežnikov 1999: 37-38). V kontexte politického vývoja na Slovensku prešiel volebný systém niekoľkými, väčšími či menšími, zmenami, ktorých dôsledok možno na straníckom systéme badať dodnes. Aj preto je na mieste sledovať jeho vývoj chronologicky od začiatku 90. rokov. Dôraz bude kladený na ústavoprávne a legislatívne aspekty súvisiace s voľbami, priestor však bude venovaný, ako som už naznačil, aj politickým súvislostiam jednotlivých novelizácií.