Subjektivita a semiabstraktné prvky v starej čínskej maľbe tušom
Bd.1,Nr.2(2010)
Čínske umenie je často charakteristické skôr svojou subjektivitou, slobodou v práci s tušom ako popisným realizmom. Sú určité špecifiká čínskeho maliarstva, pre ktoré je odlišné od západnej umeleckej tradície. Absencia západnej perspektívy jedného uhla, chýbajúce tieňovanie, dôraz na ťahy štetca spôsobili v minulosti nedorozumenie medzi Západom a Východom, ale subjektivita čínskej maľby tušom sa stala silnou inšpiráciou pre západných abstraktných umelcov. Čínska maľba sa v jej dejinách ocitla veľmi blízko k abstrakcii.
V Číne začali umelci veľmi skoro uprednostňovať využívanie štetca na vyjadrenie najhlbších osobných ideí pred zachytením skutočnosti. Maľba bola oveľa viac o umelcovom sebavyjadrení než o formálnej podobnosti. V článku venujem pozornosť hlavne niekoľkým štýlom v čínskom maliarstve, napríklad xieyi, čo doslovne znamená „záznam ideí“. Zaoberám sa semiabstraktnými tendenciami v dejinách čínskej maľby tušom, niekoľkými autormi, ktorí sú zaujímaví hlavne z pohľadu subjektivity.
Niektorí autori takmer opustili pozíciu objektívneho zobrazovania, boli dokonca hrdí na nezávislosť od objektívnej reality, na nepodobnosť ich prác, autori, ktorí používajúc nedbalé ťahy štetca vytvorili semiabstraktné diela, unikali z objektívnej reality do svojho vnútorného sveta. Nepopieram silné realistické tradície v čínskej maľbe, vo svojom článku prezentujem silnú pozíciu subjektivity v dejinách čínskej maľby tušom, či už v tvorbe maliarov-literátov, zen-buddhistických maliarov alebo iných neortodoxných osobností v Číne. Dokonca aj v najstarších filozofických spisoch či vo výtvarno-teoretických dielach môžeme v Číne nájsť názory uprednostňujúce subjektivitu voči formálnej podobnosti, zdôrazňujúce shensi 神似 oproti xingsi 形似.sinologie; čínske umenie; čínska maľba; subjektivita
Barnhart, Richard (1983): The “Wild and Heterodox School” of Ming Painting. In: Bush, S. – Murck, C., eds., Theories of the Arts in China. New Jersey: Princeton University Press, 365–396.
Cahill, James (1988): The Shanghai School in Later Chinese Painting. In: Kao Mayching, ed., Twentieth-century Chinese Painting. Hong Kong: Oxford University Press.
Cahill, James (1976): Hills Beyond a River, Chinese Painting of the Yuan Dynasty. New York: Weatherhill.
Cahill, James (1982): The Compelling Image, Nature and Style in 17th-century Chinese Painting. Cambridge, MA: Harvard University Press.
Cahill, James (1988): Three Alternative Histories of Chinese Painting. Kansas: The Spencer Museum of Art, University of Kansas.
Cahill, James, in Kao Mayching (1988): Twentieth-century Chinese Painting. Hong Kong: Oxford University Press.
Cohn, William (1951): Chinese Painting. London: Phaidon Press.
Deng Fuxing (1986): Qiantan zhongguo hua de gediao. Zhongguo shuhua, 18, 18–25.
Fong, Wen C. (1992): Beyond Representation, Chinese Painting and Caligraphy 8th–14th Century. New York: The Metropolitan Museum of Art.
Ge Lu (1983): Zhongguo gudai huihua lilun fazhan shi. Shanghai: Shanghai renmin meishu chubanshe.
Hájek, Lubor, (2001): O osmi čínských „ošklivých obrazech“ ze zbírky Národní galerie. Revolver Revue, 45, 256–278.
Li Zehou (1982): Mei de licheng. Beijing: Wenwu chubanshe.
Lu Hong (1985): Cong xifang huihua zhong xishou xie shenme. Meishu sichao, 1, 20–25.
Malířské rozpravy Mnicha Okurky (1996): Překlad a komentáře Oldřich Král. Olomouc, Votobia.
Nelson, Susan, E. (1983): I-p’in in Later Criticism. In: Bush, Susan – Murck, Christian, eds., Theories of the Arts in China. New Jersey: Princeton University Press, 397–424.
Sullivan, Michael (1973): The Meeting of Eastern and Western Art from the Sixteen Century to the Present Day. Greenwich, CT: New York Graphic Society.
Sullivan, Michael (1977): The Arts of China. Berkeley: University of California Press.
Wang Xuelin – Xue Feng, eds. (1985): Jianming meishu cidian. Harbin: Heilongjiang renmin meishu chubanshe.
Wang Yao-ťing (1996): Looking at Chinese Painting. Tokyo: Ningensha Publishing.
Xue Yongnian (1992): Shu hua shi lun conggao. Chengdu: Sichuan yishu chubanshe.
Yang Renkai, ed. (1991): Zhongguo shu hua. Shanghai: Shanghai guji chubanshe.
Zhongguo meishu cidian (1991): Shanghai: Shanghai meishu chubanshe.
Zhongguo meishu jianshi (1990): Beijing: Zhongyang meishu xueyuan meishushi xi, Zhongguo meishushi jiaoyanshi, Gaodeng jiaoyu chubanshe.
Copyright (c) 2014 Daniela Zhang Cziráková