"The crime game" and human dignity protection
Vol.13,No.1(2005)
Abstract
Pages:
25–29
V posledných rokoch sa na róznych súdnych fórach objavujú kauzy, kde je štát žalovaný za obmedzovanie aktivít, ktoré podfa žalobcu "nikomu neškodia" a sú len "virtuálnou realitou", "simuláciou zakázaného", resp. "hrou na zločin". V USA ide napr. o virtuálnu detskú pornografiu, v Európe zasa o laserovú hru simulujúcu zabijanie ľudí, či o tzv. hod trpaslíkmi. Obhajcovia týchto aktivít argumentujú, že pri nich buď úplne absentuje reálna obeť (virtuálna detská pornografia, laserová simulácia zabíjania), alebo tu reálna obeť síce svojím spósobom je, ale so svojou pozíciou súhlasí, je za ňu platená, a navyše jej nevzniká prakticky žiadna fyzická ujma (hod trpaslíkmi). Nasledujúci text približuje, ako sa s touto otázkou vysporiadal Európsky súdny dvor, Komisia OSN pre ľudské práva a Najvyšší súd USA.
25–29
Copyright © 2017 Jana Martinková