SMER je na slovenskej politickej scéne nesporne zaujímavým subjektom: vznikol len pred vyše rokom, v súčastnosti z neho však voličské preferencie robia druhú najsilnejšiu stranu, z jeho lídra dokonca najdôveryhodnejšieho politika na Slovensku (viz tab.1 a 2). SMER odmieta, vlastnými slovami, „ideologizovanie vecí” a bráni sa akémukolvek zaraďovaniu do ideologických rodín. Ponúka vraj racionálne a pragmatické riešenia vypracované odborníkmi, pretože „tak ako ani problémy nie sú pravicové a lavicové, nedajú sa ani ich odborné riešenia za také označiť.” A keďže „v roku 2000 Smer nemal nijaké kontakty s politickými stranami v zahraničí, [a] predstavitelia strany nedeklarovali záujem o vstup do existujúcich medzinárodných straníckych združení“ (Kollár, Mesežnikov 2000: 123) je pre programovú charakteristiku SMER-u nutné - ešte pred analýzou programových dokumentov - zaoberat sa jeho fungovaním v stranícko-politickom systéme, jeho vztahmi s ostatnými parlamentnými stranami a hnutiami.