Používanie generatívnej umelej inteligencie vo výučbe odborného anglického jazyka: perspektíva študentov
Roč.16,č.1(2026)
Nástup a rozvoj generatívnej umelej inteligencie (AI) ovplyvnil spôsob fungovania spoločnosti vrátane vzdelávania. Výučba odborného cudzieho jazyka na vysokých školách nie je výnimkou. Výskum zrealizovaný na Ekonomickej fakulte mapoval skúsenosti, postoje a potreby študentov prvého ročníka v predmete Anglický jazyk pre ekonómov v súvislosti s používaním umelej inteligencie pri učení sa. Ako výskumný nástroj bol použitý autorský dotazník, pomocou ktorého sme získali anonymné odpovede 40 dobrovoľných respondentov. Použili sme otvorené otázky, ktoré umožňovali kvalitatívny výskum aplikovaním tematickej analýzy. Na základe výsledkov sa ukazuje, že študenti majú záujem využívať AI ako podporný nástroj pri snahe porozumieť odbornému diskurzu, na precvičovanie jazykových zručností a zvýšenie autonómnosti ich vzdelávania. Sú si vedomí obmedzení, ktoré vyplývajú z povahy AI a vyjadrili potrebu pravidiel podpory zo strany pedagógov, aby vedeli AI používať eticky a bezpečne. Sformulované implikácie pre výučbu odborného cudzieho jazyka sa snažia prispieť do aktuálnej diskusie o úlohe AI v odbornom jazykovom vzdelávaní.
umelá inteligencia; odborný anglický jazyk; tematická analýza; vysokoškolské vzdelávanie
Basturkmen, H. (2010). Developing courses in English for specific purposes. Palgrave Macmillan.
Beatty, K. (2013). Teaching and researching computer-assisted language learning (2nd ed.). Routledge.
Benson, P. (2011). Teaching and researching autonomy (2nd ed.). Routledge.
Dudley‑Evans, T., & St John, M. J. (1998). Developments in English for specific purposes. Cambridge University Press.
Braun, V., & Clarke, V. (2006). Using thematic analysis in psychology. Qualitative Research in Psychology, 3(2), 77–101. https://doi.org/10.1191/1478088706qp063oa
Bretag, T., Harper, R., Burton, M., Ellis, C., Newton, P., Rozenberg, P., Saddiqui, S., & van Haeringen, K. (2019). Contract cheating: A survey of Australian university students. Studies in Higher Education, 44(11), 1837–1856. https://doi.org/10.1080/03075079.2018.1462788
Cohen, L., Manion, L., & Morrison, K. (2018). Research methods in education (8th ed.). Routledge.
Creswell, J. W. (2014). Research design: Qualitative, quantitative, and mixed methods approaches (4th ed.). Sage.
Flowerdew, J. (2013). Discourse in English language education. Routledge.
Godwin‑Jones, R. (2023). Artificial intelligence and language learning: Opportunities and challenges. Language Learning & Technology, 27(1), 1–15.
Horwitz, E. K. (2016). On the misreading of Horwitz, Horwitz, and Cope (1986) and the need to balance anxiety research and language teaching. In Gkonou et al. (Eds.), New insights into language anxiety. Multilingual Matters.
Hyland, K. (2006). English for academic purposes: An advanced resource book. Routledge.
Kukulska‑Hulme, A., Lee, H., & Norris, L. (2022). Language learning with AI. ReCALL, 34(2), 111–127.
Lai, C., & Gu, M. Y. (2011). Self-regulated out-of-class language learning with technology.
O’Dowd, R. (2023). ChatGPT and the future of language education. Language Learning Journal, 51(3), 1–14.
Williamson, B., Eynon, R., & Potter, J. (2023). Pandemic politics, pedagogies and practices: Digital technologies and the futures of education. Learning, Media and Technology, 48(1), 1–14. https://doi.org/10.1080/17439884.2022.2156844
Zimmerman, B. J. (2002). Becoming a self‑regulated learner: An overview. Theory Into Practice, 41(2), 64–70. https://doi.org/10.1207/s15430421tip4102_2
Copyright © 2026 Eva Kaščáková, Henrieta Kožaríková