Formát OSCE ako aktivizujúca metóda vo vyučovaní slovenčiny ako cudzieho jazyka v odbornej jazykovej príprave na LF UK
Roč.15,č.2(2025)
Katarína Hromadová
Marína Kšiňanová
Ema Pavľáková
Marek Šibal
Tento príspevok analyzuje využitie formátu OSCE (Objective Structured Clinical Examination) ako aktivizujúcej metódy vo výučbe slovenčiny ako cudzieho jazyka na Lekárskej fakulte UK. Vychádza z pozorovania klesajúcej motivácie študentov medicíny v odbornej jazykovej príprave, najmä vzhľadom na ich plány opustiť Slovensko po ukončení štúdia. Cieľom pilotného projektu bolo navrhnúť a zrealizovať simulácie v štýle tímového OSCE, s cieľom zvýšiť záujem študentov, posilniť ich jazykové kompetencie a podporiť rozvoj mäkkých zručností v realistickom kontexte. Študenti pracovali v malých tímoch a odoberali anamnézy od "štandardizovaných pacientov" podľa vopred pripravených scenárov. Úlohou bolo nielen získať relevantné medicínske informácie, ale aj precvičiť si profesionálnu komunikáciu a empatiu. Na analýzu dát bola použitá kvalitatívna aj kvantitatívna analýza. Výsledky simulácie ukázali, že formát OSCE je účinný pre budovanie komunikačných zručností a štruktúrovaného myslenia u študentov už v predklinickej fáze štúdia. Metóda podporila aktívnu účasť, sebareflexiu a posilnila kooperáciu v tímoch. Napriek logistickým výzvam, najmä s ohľadom na hodnotenie, sa formát ukázal ako úspešný a autori plánujú jeho plošné zavedenie. Príspevok tiež zdôrazňuje potrebu ďalšieho rozvoja metodiky, najmä v oblasti systematického hodnotenia mäkkých zručností.
aktivizujúca metóda; anamnéza; lekárske vzdelávanie; mäkké zručnosti; odborná jazyková príprava; OSCE; slovenský jazyk ako cudzí jazyk
Katarína Hromadová
Ústav lekárskej terminológie a cudzích jazykov Lekárskej fakulty UK v Bratislave
Mgr. Katarína Hromadová, PhD.
Študovala anglický a nemecký jazyk na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde získala pevné základy vo filológii a didaktike cudzích jazykov. Neskôr si svoje vzdelanie rozšírila o štúdium slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Pôsobila na Katedre nemeckého jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty UK, kde sa zameriavala najmä na predmety z oblasti didaktiky nemeckého jazyka a rozvoj pedagogických prístupov. V súčasnosti pracuje na Ústave lekárskej terminológie a cudzích jazykov Lekárskej fakulty UK. Vyučuje slovenský jazyk v anglickom študijnom programe všeobecného lekárstva a zároveň sa venuje anglickému jazyku v doktorandskom štúdiu. Je spoluautorkou viacerých učebníc, napríklad Slovenský jazyk 1 – 5 či Mastering Medical English. Venuje sa didaktike odborného jazyka, využívaniu aktivizujúcich metód vo vyučovaní a otázkam motivácie na hodinách. Je zároveň metodičkou na Ústave lekárskej terminológie a cudzích jazykov.
Marína Kšiňanová
a:1:{s:5:"cs_CZ";s:40:"Lekárska fakulta Univerzity Komenského";}
Mgr. Marína Kšiňanová, PhD.
Mgr. Marína Kšiňanová, PhD. vyštudovala anglický jazyk a slovenský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Celý svoj profesijný život sa venuje vyučovaniu týchto dvoch jazykov. Momentálne pôsobí na Ústave lekárskej terminológie a cudzích jazykov na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, kde sa venuje učeniu angličtiny pre medikov a slovenčiny pre medikov – cudzincov. V rámci svojej pedagogickej praxe sa intenzívne zameriava na implementáciu aktivizujúcich a inovatívnych metód, ktoré podporujú interaktívne a efektívne učenie. Jej záväzok voči inováciám sa odzrkadlil aj v doktorandskom štúdiu na Prešovskej univerzite, ktoré úspešne ukončila v roku 2022. Vo svojej práci sa venovala využívaniu metódy konštrukcionizmu vo vyučovaní anglického jazyka pre medikov. Svoje odborné vedomosti uplatnila aj ako spoluautorka viacerých učebníc slovenského jazyka pre cudzincov. Svoje pedagogické zručnosti si ďalej rozšírila v roku 2025, kedy absolvovala špecializované štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského zamerané na vyučovanie slovenčiny pre cudzincov.
Ema Pavľáková
Ústav lekárskej terminológie a cudzích jazykov Lekárskej fakulty UK v Bratislave
Mgr. Ema Pavľáková, PhD., ORCID
Je absolventkou magisterského štúdia v odbore klasické jazyky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na tejto univerzite úspešne ukončila v rovnakom odbore aj doktorandské štúdium. Pre potreby pedagogickej praxe absolvovala doplnkové pedagogické štúdium a následne si na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave rozšírila aprobáciu o slovenský jazyk. Pôsobila na Strednej zdravotníckej škole, kde sa sústreďovala na inovácie vo vyučovaní latinského jazyka, pričom v tejto oblasti naďalej pokračuje prostredníctvom účasti na národnom projekte Digitálna transformácia vzdelávania a školy (DiTEdu), realizovaný v rokoch 2023–2028. V súčasnosti pôsobí na Ústave lekárskej terminológie a cudzích jazykov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, kde vyučuje slovenský jazyk v anglickom študijnom programe všeobecného lekárstva a latinský jazyk v slovenskom študijnom programe. Zameriava sa na didaktiku jazykov, implementáciu digitálnych nástrojov do vzdelávania a na moderné prístupy v jazykovej výučbe.
Marek Šibal
Ústav lekárskej terminológie a cudzích jazykov Lekárskej fakulty UK v Bratislave
Mgr. Marek Šibal, PhD.
Je absolventom magisterského a doktorandského štúdia v odbore klasické jazyky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so zameraním na grécku filológiu. Pre potreby pedagogickej praxe absolvoval jednak doplňujúce pedagogické štúdium s aprobáciou grécky jazyk, jednak rozširujúce štúdium slovenského jazyka a literatúry na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil na Filozofickej fakulte UK, Slovenskej zdravotníckej univerzite a v súčasnosti pôsobí na Ústave lekárskej terminológie a cudzích jazykov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Tu vyučuje slovenský jazyk v anglickom študijnom programe a latinskú lekársku terminológiu v slovenskom a anglickom študijnom programe všeobecného lekárstva. V rámci vedeckého pôsobenia sa zameriava na dejiny medicíny a farmácie, v rámci pedagogického pôsobenia na didaktiku klasických a moderných jazykov a inovatívne metódy v jazykovej výučbe.
Amini, M., Moghadami, M., Kojuri, J., Abbasi, H., Abadi, A. A., Molaee, N. A., Pishbin, E., Javadzade, H. R., Kasmaee, V. M., Vakili, M., Sadat, M. A., Akbari, R., Omidvar, B., Shafaghi, A., Monajemi, A., Arabshahi, K. S., & Adibi, P. (2012). Using TOSCE (Team Objective Structured Clinical Examination) in the second national medical sciences olympiad in Iran. Journal of Research in Medical Sciences: The Official Journal of Isfahan University of Medical Sciences, 17(10), 975–978. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3698659/
Almášiová, A., & Kohútová, K. (2014). Tvorba a štatistické vyhodnotenie dotazníka. Verbum.
Bábelová, J., & Hromadová, K. (2023). Slovenský jazyk 4. Anamnéza a diagnóza. Univerzita Komenského v Bratislave.
Bábelová, J., & Hromadová, K. (2024). Slovenský jazyk 3. Univerzita Komenského v Bratislave.
Bickley, L. S., Szilagyi, P. G., Hoffman, R. M., & Soriano, R. P. (2021). Health history. In L. S. Bickley, P. G. Szilagyi, R. M. Hoffman, & R. P. Soriano (Eds.), Bates’ guide to physical examination and history taking (13. vyd., s. 77–112). Wolters Kluwer.
Corbin, J., & Strauss, A. (2007). Basics of qualitative research: Techniques and procedures for developing grounded theory (3. vyd.). Sage Publications.
Harden, R. M., Stevenson, M., Downie, W. W., & Wilson, G. M. (1975). Assessment of clinical competence using objective structured examination. British Medical Journal, 1(5955), 447–451. https://doi.org/10.1136/bmj.1.5955.447
Honzák, R. (2009). Komunikace lékař–pacient. In P. Klener (Ed.), Propedeutika ve vnitřním lékařství (3. vyd., s. 10–18). Galén.
Hrušovský, Š., Chovan, L., Jarčuška, P., & Rusňák, I. (2013). Anamnéza. In Š. Hrušovský (Ed.), Internistická propedeutika (s. 51–84). Herba.
Khan, K. Z., Gaunt, K., Ramachandran, S., & Pushkar, P. (2013). The Objective Structured Clinical Examination (OSCE): AMEE Guide No. 81. Part II: Organisation & Administration. Medical Teacher, 35(9), e1447–e1463. https://doi.org/10.3109/0142159X.2013.818635
Khan, K. Z., Ramachandran, S., Gaunt, K., & Pushkar, P. (2013). The Objective Structured Clinical Examination (OSCE): AMEE Guide No. 81. Part I: A historical and theoretical perspective. Medical Teacher, 35(9), e1437–e1446. https://doi.org/10.3109/0142159X.2013.818634
Kostrub, D. (2016). Základy kvalitatívnej metodológie. Keď interpretované významy znamenajú viac ako vysoké čísla. Univerzita Komenského.
Maňák, J. (2001). Stručný nástin metodiky tvořivé práce ve škole. Paido, edice pedagogické literatury.
Maňák, J., & Švec, V. (2003). Výukové metody. Paido, edice pedagogické literatury.
Ouldali, N., Le Roux, E., Faye, A., Leblanc, C., Angoulvant, F., Korb, D., Delcour, C., Caula, C., Wohrer, D., Rybak, A., Delafoy, M., Carrié, C., Strullu, M., Oualha, M., Levy, R., Mimoun, C., Griffon, L., Nuzzo, A., Eyraud, C., Levy, M., & Ellul, P. (2023). Early formative objective structured clinical examinations for students in the pre-clinical years of medical education: A non-randomized controlled prospective pilot study. PloS One, 18(12), e0294022. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0294022
Petlák, E. (2004). Všeobecná didaktika. IRIS.
Petlák, E., & Komora, J. (2003). Vyučovanie v otázkach a odpovediach. IRIS.
Taylor, S. J., & Bogdan, R. (1998). Introduction to qualitative research methods: A guidebook and resource (3. vyd.). Wiley. https://nwimsr.mespune.org/wp-content/uploads/2024/09/Introduction-to-Qualitative-Research-Methods-PDFDrive-.pdf
Tomšik, R. (2017). Kvantitatívny výskum v pedagogických vedách. Úvod do metodológie a štatistického spracovania. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.
Turek, I. (2008). Didaktika. Wolters Kluwer.
Zelina, M. (2011). Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. IRIS.
Copyright © 2026 Katarína Hromadová, Marína Kšiňanová, Ema Pavľáková, Marek Šibal