Jednodetnosť: pre a proti

Roč.7,č.1(2016)

Abstrakt
V príspevku sú analyzované vybrané dáta týkajúce sa protichodných názorov na optimálny počet detí v súčasnej rodine v kontexte existenčnej neistoty. Údaje boli získané v rámci širšieho kvalitatívneho výskumu zameraného na rodičovstvo a reprodukciu. Vzorka pozostáva z 18 fókusových skupín, ktoré sa uskutočnili v troch regiónoch Slovenska – západnom strednom a východnom. V každom regióne prebehlo šesť fókusových diskusií, z ktorých tri sa realizovali s ekonomicky lepšie a tri s ekonomicky horšie situovanými rodičmi. V rovnakom pomere sa skupiny delili aj podľa počtu detí (polovica jednodetných a polovica dvojdetných skupín). V jednotlivých fókusových skupinách bolo takmer vždy rovnomerné zastúpenie mužov a žien.  Výsledky poukazujú na to, že rodičia s jedným dieťaťom sú rodičmi s dvoma deťmi pomerne schematicky kritizovaní kvôli  mamonu, materializmu a karierizmu, ako aj sebeckosti a nezodpovednosti. Jednodetní rodičia však uvádzajú pestrejšiu škálu dôvodov, pre ktoré majú len jedno dieťa. Medzi nimi dominujú  neistota na trhu práce, strach z prepustenia, nedostatok financií na splácanie hypoték a tiež snaha udržať si určitý životný štandard. Vo všeobecnosti jednodetní rodičia nemajú pocit, že sú sebeckí, ale naopak, považujú svoje rozhodnutie za zodpovedné vzhľadom na súčasnú situáciu charakterizovanú vysokou mierou nezamestnanosti.

Klíčová slova:
jednodetné rodiny; druhý demografický prechod; nezodpovednosť; karierizmus; sebeckosť; existenčná neistota
Reference

Arnett, Jeffrey, J. (2000): Emerging Adulthood. A Theory of Development From the Late Teens Through the Twenties. American Psychologist, 55 (5), 469–480.

Barrett, Louise – Dunbar, Robin – Lycett, John (2007): Evoluční psychologie člověka. Praha: Portál.

Eurostat (2013): http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/population/data/ main_tables, prístup: 28. 11. 2013

Henrich, Joseph – Heine, Steven J. – Norenzayan, Ara (2010): Most People are not WEIRD. Nature, 466, 29–29. DOI: https://doi.org/10.1038/466029a

Hill, Srarah, E. – Reeve, Kern, H. (2004): Low Fertility in Humans as the Evolutionary Outcome of Snowballing Resource Game. Behavioral Ecology, 16 (2), 398–402. DOI: https://doi.org/10.1093/beheco/ari001

Chisholm, James, S. – Ellison, Peter, T. – Evans, Jeremy – Lee, P. C. – Lieberman, Leslie. S. – Pavlik, Zdenek – Ryan, Alan, S. – Salter, Elizabeth, M. – Stini, William, A. – Worthman, Carol, M. (1993): Death, Hope, and Sex: Life-History Theory and the Development of Reproductive Strategies. Current Anthropology, 34 (1), 1–24. DOI: https://doi.org/10.1086/204131

Index Mundi (2013): http://www.indexmundi.com/g/g.aspx?c=lo&v=31, prístup: 1. 11. 2013

Kučera, Milan – Fialová, Ludmila – Hamplová, Dana – Vymětalová, Simona (2000): Představy mladých lidí o manželství a rodičovství. Praha: Sociologické nakladatelství.

Law, Richard (1979): Optimal Life Histories Under Age-Specific Predation. The American Naturalist, 114 (3), 399–417. DOI: https://doi.org/10.1086/283488

Lesthaeghe, Ron, J. (1991): The Second Demographic Transition in Western Countries: an Interpretation, Interuniversity Programme in Demography (IPD) working paper 01/1991; 2020:2-64140, Brussel: Centrum Sociologie.

Lesthaeghe, Ron, J. (2010): The Unfolding Story of the Second Demographic Transition. Research Report 10-696, Population Studies Center, University of Michigan.

Lesthaeghe, Ron J. – Neidert, Lisa (2003): The „Second Demographic Transition“ in the US: Spatial Patterns and Correlates. Report 06-592. Population Studies Center, University of Michigan.

Mace, Ruth (2014): Human Behavioral Ecology and its Evil Twin. Behavioral Ecology, 25 (3), 443–449. DOI: https://doi.org/10.1093/beheco/aru069

McLanahan, Sara (2004): Diverging Destinies: How Children Are Faring Under the Second Demographic Transition. Demography, 41 (4), 607–627. DOI: https://doi.org/10.1353/dem.2004.0033

Perelli-Haris, Brienna – Gerber, Theodore P.. (2011): Nonmarital Chilbearing in Russia: Second Demographic Transition or Pattern of Disadvantage? Demography, 48, 317–342. DOI: https://doi.org/10.1007/s13524-010-0001-4

Popper, Miroslav (2012): Context Underlying Decision-Making on Parenthood and Reproduction. Human Affairs, 22, 214–226.

Popper, Miroslav (2013): Partnerské vzťahy a rodičovstvo: sociálne normy a demografické trendy v oblasti reprodukcie. In: Gabriel Bianchi, ed., Kontexty ľudskej reprodukcie na Slovensku. Bratislava: Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, 58–71.

Potančoková, Michaela (2009): Plodnosť. In: Boris, Vaňo, ed., Populačný vývoj v Slovenskej republike 2008, Bratislava: Akty, 21–31.

Sobotka, Tomáš – Toulemon, Laurent (2008): Changing Family and Partnership Behaviour: Common Trends and Persistent Diversity Across Europe. Demographic Research, Volume 19, Article 6, 85-138. Book 1: Childbearing Trends and Policies in Europe.

Šprocha, Branislav – Potančoková, Michaela (2010): Vzdelanie ako diferenčný faktor reprodukčného správania. Bratislava: Infostat.

Šprocha, Branislav – Vaňo, Boris (2012): Analýza a prognóza reprodukčného správania populácie Slovenska. 1. časť Plodnosť. Prognostické práce, 4 (2), 95–120.

Vining, D. R. (1986): Social Versus Reproductive Success: The Central problem of Human Sociobiology. Behavioral and Brain Sciences, 9 (1), 167–187. DOI: https://doi.org/10.1017/S0140525X00021968

Metriky

0

Crossref logo

0


605

Views

299

PDF views