Príspevok sa zaoberá vzťahom medzi výskytom kyberšikany a mierou sebaúcty žiakov stredných škôl.Predpokladali sme, že medzi mierou zapojenia sa do kyberšikany, či už v roli obete alebo agresora a mierousebaúcty žiakov existuje negatívny vzťah. Do výskumu sa zapojilo 183 stredoškolských žiakov (priemerný vek 16, 6).Pre účely výskumu sme použili dva meracie nástroje. Na meranie kyberšikany sme použili Revidovaný dotazníkkyberšikany (RCBI, Topcu Erdur-Baker, 2010) a na meranie sebaúcty Coopersmithov dotazník sebaúcty (CSEI,Coopersmith, 1967). Z výsledkov výskumu sme zistili, že sebaúcta v generalizovanom, domácom, rovesníckom aškolskom self bola signifikantným individuálnym prediktorom pre to, či bude žiak zapojený do kyberšikany v roliobete a sebaúcta v školskom self bola signifikantným prediktorom pre to, či bude žiak zapojený do kyberšikany v roliagresora, takže pre tých, ktorí mali nízku mieru sebaúcty bolo pravdepodobnejšie, že sa zapoja do kyberšikany.Preto v závere príspevku ponúkame ako jednu z možností pri primárnej prevencii kyberšikany podporu a rozvojsebaúcty. Školský psychológ má možnosť na škole dlhodobo a súvisle pôsobiť v triedach a pracovať so žiakmi na ichpozitívnom sebaobraze a rozvoji sebaúcty.