Duálny model duševného zdravia na základe kombinácie indikátorov psychopatológie a pozitívnych indikátorov well-beingu popisuje duševné zdravie dospievajúcich prostredníctvom štyroch kvadrantov: úplné duševné zdravie (vysoký well-being, nízka psychopatológia), vulnerabiliní (nízka psychopatológia, nízky well‑being), symptomatickí ale spokojní (vysoká psychopatológia, vysoký well-being) a rizikoví (vysoká psychopatológia, nízky well-being). Duálny model v porovnaní s klasickými prístupmi poskytuje komplexnejší pohľad na psychologické fungovanie adolescentov. Cieľom príspevku je replikovať duálny model duševného zdravia na vzorke slovenských žiakov stredných škôl a analyzovať rozdiely v percipovanej sociálnej oporu od rodičov, učiteľov, spolužiakov a kamarátov. Výskumu sa zúčastnilo 127 žiakov stredných škôl, 49 chlapcov (38,6%) a 78 dievčat (61,4%) s priemerným vekom 15,14 roka. Použitý bol Dotazník sociálnej opory pre deti a dospievajúcich, na meranie well-beingu dotazník EPOCH a na zachytenie psychopatológie dotazník Predností a nedostatkov, ktorý vypĺňali učitelia. Výsledky potvrdili existenciu štyroch skupín žiakov s rôznym statusom mentálneho zdravia, ktoré diferencovali v miere percipovanej sociálnej podpory. Zistené rozdiely boli vo všetkých prípadoch aj vecne významné, naznačujúce ich klinickú závažnosť. Naše výsledky ukázali, že na zabezpečenie optimálneho fungovania žiakov stredných škôl je nevyhnutné zamerať sa tak na žiakov s psychopatologickými symptómami, ako na žiakov s nízkym well-beingom.