Pri zvyšujúcej sa migrácii obyvateľstva, by sme len ťažko v dnešnej dobe hľadali spoločnosť, ktorá by bola vyslovene kultúrne homogénna. I tie najviac izolované skupiny sú ovplyvňované inými kultúrami a to v podobe zvykov, tradícií, postojov a hodnôt. V súčasnosti je veľmi diskutovanou témou, že deti na školách sú k sebe čoraz agresívnejšie, nevraživé, netolerantné. Mnoho odborných článkov sa venuje sociálno – patologickým javom na školách. Deti sa vedome odmietajú prijímať do kolektívov a triednych skupín. Ďalším problémom a možno ho nazvať i osobitým, je, keď sú spolužiaci inej pleti, kultúry, alebo národnostnej menšiny. Náš príspevok sa snaží zodpovedať viaceré otázky, a to, či je potrebné zaoberať sa len osobnostnými a primárne socializačnými faktormi u žiaka v súvislosti s toleranciou? Alebo či je potrebné skúmať i školské prostredie a jej sociálne ovzdušie? Pod pojmom sociálne ovzdušie rozumieme v našom prípade sociálno – psychologické zložky sociálnej atmosféry, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na zrelosti kolektívu. Len zrelý kolektív žiakov je schopný rozvíjať prvky tolerancie. Takýmito prvkami sú dobrá komunikácia, kooperácia, pozitívne vzťahy medzi žiakmi, spokojnosť atď. s ohľadom na rešpektovanie inakosti kultúr. Ak bude sociálna atmosféra pozitívna, budú i žiaci pozitívnejší v správaní, budú tolerantnejší voči sebe a negatívne prejavy v správaní sa eliminujú.