Rekodifikácia súkromného práva a jej vplyv na obsahovú náplň výučby obchodného práva a jej začlenenie v študijných programoch
Roč.20,č.4(2012)
Abstrakt
Stránky:
345–348
Fenomén rekodifikácia súkromného práva v krajinách strednej a východnej Európy sa stal aktuálnym krátko po spoločensko-politických zmenách v týchto krajinách koncom 20. storočia. Počas uplynulých viac ako 20 rokov sa v niektorých krajinách, vrátane Českej republiky, podarilo pôvodný zámer rekodifikácie súkromného práva zavŕšiť prijatím občianskeho zákonníka a zákona o obchodných korporáciách. Tým došlo k zrušeniu osobitnej úpravy obchodných záväzkových vzťahov v obchodnom zákonníku a k jej zahrnutiu do občianskeho zákonníka a tým k vytvoreniu jednotnej úpravy záväzkových vzťahov obsahujúcej špecifiká obchodných vzťahov i ochrany spotrebiteľa. V Slovenskej republike na základe ostatného schváleného legislatívneho zámeru z roku 2008 je sledovaná obdobná koncepcia, ktorá však, najmä vzhľadom na malý rozsah prác v ostatných približne dvoch rokoch, je zatiaľ len v ranom štádiu rozpracovania. Je spracovaná prvá verzia paragrafového znenia občianskeho zákonníka, ktorá však ešte nebola predložená na odbornú diskusiu. Čo sa týka právnej úpravy obchodných korporácií, prípadne ďalších inštitútov zo súčasnej úpravy obsiahnutej v obchodnom zákonníku (problematika registrácie podnikateľských subjektov, vedenia účtovníctva, ochrany proti nekalej súťaži a pod.), s touto sa doposiaľ ani nezačalo a nebola ani relevantným spôsobom ustanovená komisia a ani žiadna osoba nebola poverená spracovaním tejto právnej úpravy. Z uvedeného teda možno vyvodiť, že môžeme pozorne sledovať, ako si v Českej republike, a pochopiteľne aj v ďalších krajinách, v ktorých rekodifikácia súkromného práva je ďalej než na Slovensku, poradia s „uvádzaním“ týchto zákonov do praxe (realizačnej aj aplikačnej praxe) i do pedagogického procesu a na strane druhej, sami nie sme schopní ponúknuť relevantné odporúčania vychádzajúce z našej právnej úpravy, z našich skúseností či z našej právnoaplikačnej a realizačnej praxe.
345–348
Copyright © 2016 Ján Husár