Zákonné zmeny v oblasti odškodňovania obetí trestných činov zo strany štátu

Za posledné roky sa zintenzívnili kroky zákonodarcu pri formovaní úpravy trestnoprávnych predpisov smerom k cieľom restoratívnej justície s dôrazom na zlepšenie postavenia poškodeného.1 Významný legislatívny posun v posilnení postavenia a v rozšírení práv obetí trestných činov v procesnom postavení poškodeného predstavuje zákon č. 45/2013 Sb., o obětech trestných činů a o změně některých zákonů (zákon o obětech trestných činů), (ďalej len „ZOTČ“ alebo „zákon o obetiach trestných činov“), účinný od 1. 8. 2013. Prínosom zákona o obetiach trestných činov je predovšetkým úprava komplexného katalógu práv obete trestného činu v jednej zákonnej norme. Jedným z tohto nového komplexu práv je aj právo obete trestného činu na peňažnú pomoc zo štátnych prostriedkov, ktorého reglementácia bola s čiastočnými, ale podstatnými, zmenami prebratá z predchádzajúcej právnej úpravy prvej časti zákona č. 209/1997 Sb., o poskytnutí peněžité pomoci obětem trestné činnosti a o změně a doplnění některých zákonů (ďalej len „ZPP“), ktorú nový zákon o obetiach trestných činov nahradil. Nová právna úprava poskytovania peňažnej pomoci zo strany štátu odstránila viaceré nedostatky, ktoré znemožňovali alebo sťažovali obetiam trestných činov podať žiadosť o poskytnutie peňažnej pomoci a získať ju od štátu v zákonnom rozsahu. Na strane druhej však zákon o obetiach trestných činov nereflektoval niektoré naliehavé potreby praxe pri odškodňovaní obetí, ktoré mohli byť vyriešené práve touto normou.
Nasledujúci článok sa venuje rozboru legislatívnych zmien v novej úprave poskytovania peňažnej pomoci obetiam trestných činov zo strany štátu z pohľadu dostupnosti informácii o tomto práve, z pohľadu vymedzených podmienok poskytnutia peňažnej pomoci a stanovených lehôt pre podávanie žiadostí o peňažnú pomoc a nakoniec aj z pohľadu spôsobu vymáhania nároku na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy v rozsahu poskytnutej peňažnej pomoci.