Motivácia k učeniu pôsobí ako dôležitý predpoklad pre úspešné učenie sa, a je preto potrebné skúmať a identifikovať faktory, ktoré ovplyvňujú jej úroveň. Jedným z faktorov,  ktorý môže zvyšovať úroveň motivácie, je osobnosť učiteľa a jeho profesionálne schopnosti a zručnosti. V predkladanom príspevku sme sa zamerali na analýzu vzťahu medzi akademickým optimizmom učiteľa, jeho nádejou a pracovným nadšením a motiváciou žiakov učiť sa. Špecificky sa zameriavame na oblasť učenia sa cudzieho jazyka nakoľko cudzojazyčné znalosti patria ku kľúčovým kompetenciám každého jednotlivca. Výskumnú vzorku tvorilo 580 žiakov stredných škôl Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja (AM= 17,18, SD= 1,34) a 51 učiteľov (AM= 42,38, SD= 9,36), ktorí vyučujú cudzí jazyk. Na meranie akademického optimizmu učiteľa  sme použili Individual Academic optimism for secondary teachers (Fahy, WU, & Hoy, 2010), na meranie nádeje Škálu nádeje (Snyder, 1991) a pracovné nadšenie učiteľa sme merali Zest for work scale (Sezgin &Erdogan, 2015). Na meranie motivácie žiaka učiť sa sme použili Dotazník motivácie k učeniu M-2 (Pavelková, 2002).  Výsledky preukázali slabé vzťahy medzi poznávacou motiváciou žiaka a dôverou učiteľa (.115), motiváciou žiaka a dôrazom učiteľa (.150) (poznávacia motivácia .085, úspešnosť.142, potreba prestíže .103, potreba vzťahov .130, inštrumentálna motivácia.125) ostatné faktory učiteľovej osobnosti (nádej, pracovné nadšenie, dôvera a seba účinnosť sa nepreukázali ako signifikantne významné pri motivácii žiakov učiť sa cudzí jazyk. Môžeme usudzovať že na zvyšovaní motivácie žiakov učiť sa  sa podieľajú iné faktory (osobnosť žiaka, vzťah učiteľ žiak,...), pričom zvyšovanie  motivácie žiakov môže byť faktorom ovplyvňujúcim úroveň znalosti cudzích jazykov.