Podpora schopnosti kariérového rozhodovania žiakov by mala patriť k primárnym úlohám školskéhopsychológa. Prax nám ukazuje, že ide o jednu zo zanedbávaných oblastí. Pretrváva tzv. medicínsky model prístupuv tejto problematike naproti modelu preventívnemu, ktorý sa javí ako optimálny. Aj v našej praxi postupujemepodľa nie veľmi efektívneho medicínskeho modelu, čo súvisí s organizáciou výkonu profesie školského psychológa. Ajtu je však možné aspoň sčasti prispieť k rozvoju kariérového rozhodovania žiakov – diagnosticky, a potomkonzultačne a intervenčne. V spomenutej oblasti sme realizovali výskum, v rámci ktorého nás zaujímalo, či sa žiacirozhodujú pre určitý typ školy v súlade s ich záujmami. Osobitne nás zaujímalo, či sa takto rozhodujú aj žiaci sošpeciálnymi edukačnými potrebami, pričom v tejto oblasti je potrebné vziať do úvahy ešte viac vplývajúcichfaktorov, ako je tomu pri práci so žiakmi intaktnými. Celkovo tvorilo výskumný súbor 100 žiakov deviatych ročníkovdvoch štátnych základných škôl, z toho 62 intaktných a 38 začlenených (20 žiakov s poruchami a 18 nadanýchžiakov).