Orogváni, A. (2006). Koaličné stratégie v komunálnych voľbách na Slovensku v rokoch 1998 a 2002. Středoevropské politické studie, 8(2–3), 248-297. Získáno z https://journals.muni.cz/cepsr/article/view/4178/6081
1

Koaličné stratégie v komunálnych voľbách na Slovensku v rokoch 1998 a 2002[1]

Anotácia:

 

Práca sa zameriava na výskum koaličných stratégií slovenských politických strán v komunálnych voľbách starostov a primátorov. V práci sú formulované dve základné výskumné otázky: 1. kedy budú strany kandidovať samostatne a kedy v koalícii; a 2. na základe čoho budú koalície vytvárané. Z týchto otázok je následne odvodených niekoľko hypotéz, ktoré sa po operacionalizácii premenných overujú prostredníctvom štatistických metód. Na príklade strán HZDS, KDH a ANO sa práca snaží dokázať, že existuje významné prepojenie medzi národnou a komunálnou úrovňou straníckej politiky ktoré sa prejavuje v dvoch rovinách: a.) konflikty z celoštátnej roviny zosobnené vo vzťahu vlády a opozície sa prenášajú aj na miestnu úroveň, kde sú dôležitým faktorom pri vytváraní volebných koalícií b.) pre konanie strán na miestnej úrovni sú kľúčové ich organizačné charakteristiky, ktoré v prevažnej miere vyplývajú z procesov na úrovni centrálnej.

 

The goal of the study is the research of the coalition strategies of the slovak political parties in the municipal elections. There are raised two basic research questions: 1 when do parties let themselves to be part of the coalition and when do they take part in the elections on their own?; and 2. What is the underlying logics in the coalition formation?. On the basis of these questions we propose several hyphotesis which are tested by usage of the statistical methods.

On the cases of HZDS, KDH and ANO study argues that there is significant connection between national and municipal level which is expressed in two dimensions: a.) conflicts from the national level expressed in the coalition – oposition devision are carried down to the municipal level and become an important factor in the coalition formation; b.) specific organizational patterns are crucial for the parties´ behaviour on the municipal level. These patterns meanwhile depend on the processes that occur on the central level.

 

Keywords: political parties in Slovakia, elections into the municipalities, coalition strategies

 

 

  1. Úvod

 

Činnosť politických strán na komunálnej úrovni na Slovensku patrí k tým sféram, ktoré sú zatiaľ z veľkej miery neprebádané, resp. takmer nedotknuté politologickým výskumom. Naviac, tejto sfére sa takmer úplne vyhýba pozornosť médií, ktoré si všímajú takmer výlučne  len najvyššie stranícke stupne, ich predstaviteľov a ich činnosť v parlamente či vo vláde. Myslíme si však že nezaslúžene. Pôsobenie politických strán v obciach a mestách je podľa nášho názoru rovnako zaujímavým fenoménom, ako ich aktivity vo „veľkej“ politike na národnej úrovni. Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa oplatí skúmať a analyzovať život strán na miestnej úrovni. Na jednej strane sa nižšie zložky strán často podieľajú na vnútrostraníckom živote a v niektorých prípadoch dokážu aj významným spôsobom zasiahnuť do procesov prebiehajúcich na národnej úrovni – niekde určujú podobu kandidátnej listiny do parlamentných volieb, inde zas môžu poskytnúť  podporu lídrovi, či jeho vyzývateľom vo  vnútrostraníckych konfliktoch. Na strane druhej vykonávajú tieto zložky aj vlastnú, autonómnu činnosť, ktorá sa najvýraznejšie prejavuje pri komunálnych voľbách starostov obcí a poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev. Komplexné zmapovanie činnosti slovenských politických strán na miestnej úrovni by si však vyžiadalo rozsiahly výskum, ktorý v danej chvíli presahuje naše možnosti. Preto sme sa rozhodli pre našu prácu zúžiť náš výskumný záber a vybrali sme si len druhý z opísaných aspektov ich pôsobenia – aktivity strán v komunálnych voľbách.

Naším základným cieľom je preskúmať koaličné stratégie vybraných slovemských politických strán v komunálnych voľbách starostov a primátorov v rokoch 1998 a 2002. Zaujíma nás pritom, ako a na základe čoho sa vybrané strany v týchto voľbách rozhodovali v kľúčových otázkach, ktoré sú s voľbami spojené. K týmto otázkam patrí rozhodnutia či postaviť vlastného kandidáta samostatne, alebo v koalícii s inými stranami a ak v koalícii tak s ktorou stranou (stranami). Naším zámerom pritom nie je len deskripcia a konštatovanie daného stavu, ale aj pokus o vysvetlenie jeho príčin – identifikovanie faktorov, ktoré za rozhodnutiami strán stáli.

 

 

  1. Teoretická reflexia problematiky, východiskové predpoklady  a hypotézy

 

V nasledujúcej časti práce presnejšie stanovíme výskumné otázky, ktoré si v práci kladieme a formulujeme hypotézy, z týchto otázok odvodené. Okrem toho sa zaoberáme možnosťami teoretického uchopenia nášho problému, keďže všetky hypotézy by sa mali  vychádzať z dopredu stanovených teoretických predpokladov. Až následne, sa potom budeme môcť venovať praktickým otázkam metodologického postupu, operacionalizácie a verifikácie hypotéz, ako aj charakteru dát s ktorými v ďalších častiach pracujeme.

 

2.1.  Reflexia komunálnej straníckej politiky v slovenskej politológii

Predtým, ako pristúpime k hlbšiemu teoretickému a metodologickému uchopeniu tohto výskumného problému sa však ešte stručne pozrime, čo bolo k našej téme doteraz napísané. Ako sme už spomínali, (slovenská) komunálna politika nepatrí k primárnym oblastiam politologického záujmu. Predsa je však možné nájsť niekoľko prác, ktoré sa určitým aspektom dotýkajú našej témy. Asi najväčšie množstvo z nich sa venuje komunálnej politike v súvislosti s reformou verejnej správy prebiehajúcej na Slovensku po roku 1989. Tieto práce sa zaoberajú najmä problematikou decentralizácie štátnej moci na orgány miestnej a regionálnej samosprávy (Nižňanský 2002; Nižňanský a Kling 2003; Pilát 2003), inštitucionálnou stránkou týchto procesov (Pilát 2002) a otázkami regionálnych rozdielov (Kling 2002; 2003). Napriek nespornej celkovej prínosnosti  však majú pre náš výskumný zámer len obmedzenú využiteľnosť, keďže si takmer vôbec nevšímajú činnosť politických strán na komunálnej úrovni, prípadne politické strany spomínajú len v súvislosti s politizáciou procesu reformy verejnej správy (Mesežnikov 2002a). Zároveň však treba povedať, že pre nás pomáhajú zmapovať kontext a dynamiku prostredia, do ktorého je naša téma zasadená.

Druhá skupina prác, na ktorú chceme poukázať sa venuje priamo slovenským politickým stranám, pričom sa však zameriava najmä na ich činnosť na národnej úrovni. Zároveň je však v nej možné nájsť viaceré odkazy a referencie spojené s ich vnútrostraníckou organizáciou. Rozhodovacie procesy v rámci strán a najmä otázky ich inštitucionalizácie a rozvinutosti straníckych organizácií v regiónoch sa priamo dotýkajú nášho výskumného problému. Komplexné spracovanie týchto tém je možné nájsť najmä v zborníkou Politické strany ako organizácie – prípady zo Slovenska editovanom Rybářom (2004)[2] a taktiež u Krauseho (2000) a Ondruchovej (2000). Čiastkové odkazy je možné nájsť v každoročných Súhrnných správach o stave spoločnosti vydávaných IVO v kapitolách G. Mesežnikova opisujúcich činnosť jednotlivých strán v rámci daného roku.

Posledná a bohužiaľ najmenej početná skupina prác sa priamo zaoberá komunálnymi voľbami, analyzuje ich výsledky, rozloženie podpory pre jednotlivé strany, úspešnosť koalícií a samostatných subjektov ako aj dlhodobejšie trendy pozorovateľné v slede viacerých volieb. Do tejto skupiny patria najmä práce V. Krivého (1999, 2002 a 2003). Výstupy z týchto prác a najmä metodológia, pomocou ktorej autor spracovával volebné výsledky patria k základným východiskám našej práce. Základné spracovanie pôsobenia strán v komunálnych voľbách môžeme nájsť aj u Mesežnikova (1999, 2003).   

Z uvedeného prehľadu by malo byť zrejmé, že aj keď síce existuje určité množstvo literatúry, o ktoré sa môžeme v našej práci oprieť, podstatná časť  vymedzeného problému ostáva neprebádaná a ostáva takpovediac na našich pleciach. Táto skutočnosť však zároveň predstavuje vedeckú výzvu, ktorú by bolo až trestuhodné neprijať.

 

2.2.  Výskumné otázky, teoretický rámec a hypotézy

 

Ako sme už naznačili v úvode, naším základným cieľom je nájsť odpoveď na dve otázky týkajúce sa komunálnych volieb:

 

  • Kedy budú strany vytvárať v komunálnych voľbách koalície a kedy budú kandidovať samostatne a aké faktory stoja za týmito rozhodnutiami?
  • S kým budú strany vytvárať koalície? - Na základe čoho sa strany pri vytváraní koalícií rozhodujú?

 

Aby sme však mohli z týchto otázok formulovať hypotézy, ktoré by sa dali následne overovať a taktiež, aby sme sa vyhli samoúčelnému zhromažďovaniu a opisovaniu empirických dát, potrebujeme aspoň základný teoretický rámec, ktorý nám pomôže prácu pevnejšie uchopiť a odlíšiť podstatné veci od nedôležitých. Každá práca, ktorá má ambíciu skúmať koaličné stratégie musí vychádzať z určitých predpokladov o konaní aktérov, v tomto prípade politických strán. Výskum koaličných stratégií predstavuje v rámci politickej vedy pomerne rozvinutú a dobre spracovanú oblasť. Kvôli obmedzenému rozsahu práce sa nemôžeme podrobne zaoberať jednotlivými teóriami. Načrtneme iba základné línie, ktoré formujú diskusiu v tejto oblasti a ich možné využitie v rámci našej témy.

Prvé práce venované koaličným teóriám sa spájajú s teoretikmi verejnej, resp. racionálnej voľby[3]. Autori vychádzajúci z týchto teórií sa takmer vždy pozerajú na relevantných aktérov (politikov, strany) ako na subjekty racionálne sa usilujúce maximalizovať svoj osobný zisk. Na základe týchto predpokladov formulovali hypotézu, že strany, konajúce pod týmto imperatívom sa vždy budú snažiť vytvárať vlády tak, aby sa nemuseli s nikým deliť o moc (a pôžitky z nej vyplývajúce), resp. v prípade nutnosti budú zostavovať také koalície, v ktorých sa budú o ňu musieť deliť čo najmenej. Tieto koalície sa označujú ako minimal winning. Koaličné teórie vychádzajúce z predpokladov teórie racionálnej voľby teda očakávajú, že vo vláde nebude žiadna strana, ktorá by nebola potrebná na získanie minimálnej, nadpolovičnej väčšiny v parlamente, pričom týchto strán bude aj najmenší možný počet. Z toho vyplýva, že strany nebudú žiadnym spôsobom brať do úvahy otázky ideológie, politického programu apod. a skôr zostavia koalíciu s menším počtom, aj keď ideologicky vzdialených partnerov, ako s nadbytočným počtom politicky blízkych strán. Prístupy zdôrazňujúce office seeking motiváciu strán pri vytváraní koalícií boli následne podrobené pomerne výraznej kritike. Tá na jednej strane spochybňovala pohľad na strany ako na výlučných maximalizátorov selektívnych motivácií ich lídrov a zdôrazňovala potrebu zohľadniť politické a programové preferencie strán pri vytváraní koalícií a na strane druhej zároveň poukazovala na neschopnosť týchto prístupov vysvetliť pomerne častý výskyt menšinových, či naopak nadrozmerných vlád.

Uvedené rozdelenie týchto dvoch línií uvažovania o koaličných stratégiách je samozrejme veľmi schématické a ich neskorší teoretický rozvoj priniesol rôzne komplexné pokusy ich vzájomného prepojenia. Pre nás je však kľúčové, či je možné tieto koncepty nejakým spôsobom využiť pri analýze formovania koalícií na komunálnej úrovni a ak áno, tak akým spôsobom. Keď sa pozrieme na túto otázku bližšie, okamžite môžeme identifikovať niekoľko pomerne zásadných problematických miest:

 

  • všetky nám známe koaličné teórie boli formulované pre exekutívne koalície (bez ohľadu na akej úrovni – parlamentnej, regionálnej apod.), čiže formulovali hypotézy a predpoklady o koalíciách vytvorených až po daných voľbách, keď už boli známe volebné výsledky – sila a postavenie jednotlivých aktérov. V našom prípade – vo voľbách starostov a primátorov však pracujeme s koalíciami volebnými – vytvorenými ešte pred voľbami.
  • Z predchádzajúceho bodu zároveň vyplýva, že samotní aktéri pri formovaní exekutívnych koalícií disponujú informáciami, ktoré aktéri vstupujúci do volebných koalícií nemajú – k nim patrí napr. množstvo statkov (vládnych a parlamentných postov), ktoré je možné rozdeliť, ako aj kľúč na základe ktorého to je možné (volebný výsledok). Následná vedecká analýza týchto koalícií môže potom skúmať vnútorné rozloženie síl v koalícii (v akom pomere sa rozdeľovali kreslá, prečo daná strana získala istý počet ministerstiev apod.). V našom prípade však disponujeme len informáciami o zložení koalície, pričom nemáme žiadne spoľahlivé nástroje na identifikovanie rozloženia síl v jej vnútri. Nemôžeme teda hovoriť o tom, akú podporu má daný kandidát na starostu, ani z ktorej strany pôvodne pochádzal.

 

Vyššie uvedené body nastavujú pomerne výrazné obmedzenia pokusom o aplikáciu teoretických konceptov rozvinutých pri analýze exekutívnych koalícií na prípad volebných koalícií v komunálnych voľbách. Znamená to však, že sa musíme zbaviť akýchkoľvek pokusov o teoretické uchopenie našej témy? Takýto záver by asi nebol veľmi prínosný. Namiesto toho sa môžeme pokúsiť inšpirovať aspoň niektorými prvkami opísaných konceptov a formulovať niekoľko základných teoretických východísk – očakávaní, ktoré by boli využiteľné pri analýze stanoveného výskumného problému.

V práci vychádzame z predpokladu, že aktéri, ktorými sa zaoberáme – politické strany na miestnej úrovni a ich predstavitelia – budú konať v komunálnych voľbách racionálne a to minimálne do takej miery, že si budú schopní vyhodnotiť svoje postavenie a šance v danej obci a na základe toho robiť následné rozhodnutia. Tento predpoklad je spojený najmä s našou prvou výskumnou otázkou, ktorá skúma kedy budú strany kandidovať samostatne a kedy naopak vytvoria koalíciu.

Dá sa predpokladať, že každá strana (v prípade racionálneho konania) by bola radšej, ak by boli jej kandidáti zvolení výlučne pod jej „značkou“ oproti zvoleniu v rámci koalície, keďže ostatné subjekty budú za podporu určite niečo vyžadovať. Na strane druhej je určite pre stranu výhodnejšie podieľať sa na koalícii, ako nemať vôbec žiadny prístup k výhodám, ktoré zo zisku postu starostu/primátora môžu vyplývať.

(Seba)Analýza sily a postavenia danej strany a jej šancí na zisk postu starostu však predpokladá indentifikovanie faktorov, ktoré toto postavenie určujú. Je jednoznačné, že v rámci každej obce existuje mnoho špecifík, (napr. popularita kandidáta, jeho pôvod – rodák/prisťahovalec a.i.) tieto však ostávajú pre vonkajšieho pozorovateľa z veľkej miery skryté. Myslíme si však že existujú faktory, ktoré pôsobia univerzálne v každej obci a s ktorými sa môžeme zaoberať aj v našej práci. Týmito sú popularita a organizačná prítomnosť, resp. „hustota“ danej strany v regióne. Z tohto vychádza aj naša prvá hypotéza:

 

H.1.: Strany s vysokou podporou a silným organizačným zastúpením budú kandidovať skôr samostatne ako strany, u ktorých je aspoň jeden z týchto faktorov slabší.

 

  • Pre ilustráciu si predstavme hypotetickú obec nachádzajúcu sa v okrese, v ktorom strana X dlhodobo dominuje v parlamentných voľbách v porovnaní s ostatnými stranami a zároveň, v ktorej má tá istá strana organizačné zastúpenie – fungujúcu základnú organizáciu s veľkým počtom členov. Myslíme si, že v tejto obci sa pred komunálnymi voľbami strana X rozhodne postaviť samostatného kandidáta, keďže na víťazstvo nepotrebuje ďalších partnerov. Naproti tomu, strana Y v inej obci, ktorá leží v okrese kde táto strana nedosahuje dobré výsledky vo voľbách a v ktorej ani nemá základnú organizáciu sa bude usilovať začleniť do koalície s ďalšími stranami, aby si v prípade úspechu v komunálnych voľbách v danej obci svoje postavenie aspoň čiastočne zlepšila.

 

Druhá otázka sa vzťahuje na charakter -  zloženie už vytvorených koalícií. Tu je možné očakávať dve základné situácie, ktoré pripomínajú vyššie opísané teoretické línie rozvinuté v diskusii o exekutívnych koalíciách.

 

A.) je možné vychádzať z predpokladu, že situácia na miestnej úrovni sa zásadne odlišuje od situácie na úrovni národnej v tom zmysle, že rozdiely v prístupoch k riešeniu komunálnych problémov nekopírujú ideologicko-politické rozdelenia a konflikty spojené s celonárodnými otázkami. Strany budú teda vytvárať akékoľvek koalície, ktoré im zabezpečia realizáciu ich záujmov na úrovni danej obce. Pojem záujmy v sebe samozrejme pritom môže obsahovať aj selektívne stranícke záujmy (posilnenie pozície strany v obci), ale aj záujmy na riešení obecných problémov (plynofikácia apod.). Podľa tohto predpokladu by teda koalíciu v komunálnych voľbách uzatvorili strany X a Y pretože sa zhodujú napr. v názore na potrebu vybudovania čističky odpadových vôd (a prípadne si v rámci dohody neverejne rozdelia niektoré statky, ktoré má primátor k dispozícii – napr. zamestanie na obecnom úrade a v obecných spoločnostiach) a to aj napriek tomu, že na parlamentnej úrovni stoja tieto strany na úplne opačných póloch.

 

B.) Opačný predpoklad zas hovorí, že politicko-programový konflikt z národnej úrovne zasahuje aj na úroveň komunálnu, pričom strany pôsobiace v parlamente (alebo aj mimo neho) budú preferovať spojenectvá svojich nižších zložiek, ktoré by odrážali tento konflikt. Hypoteticky, stranám vládnej koalície sa budú jednoduchšie realizovať ich záujmy (aj programové) na miestnej úrovni v prípade, že ich budú môcť realizovať prostredníctvom starostov a obecných zastupiteľstiev, ktoré sú politicky homogénne a odrážajú zloženie vlády ako v situácii, keď na miestnej úrovni prevažujú politicky zmiešané koalície, do ktorých sa môžu premietať aj záujmy parlamentnej opozície. Z pohľadu parlamentnej opozície je situácia podobná – ľahšie sa jej budú blokovať vládne kroky v situácii, keď sa proti nim na miestnej úrovni postaví v homogénnej zostave.

Týmto však rozhodne netvrdíme, že stranícke centrály priamo kontrolujú miestnu úroveň. Aj keď sú v otázke vzťahu centra a nižších zložiek medzi slovenskými stranami  rozdiely (Krause 2000, Rybář 2004), takmer nikde centrum priamo neorganizuje komunálnu činnosť. Na druhej strane by však bolo nezmyselné tvrdiť, že stranícke centrály sa zriekajú akéhokoľvek vplyvu na svoje miestne zložky.

Logika opísaného predpokladu B je koherentná aj z perspektívy miestnych politikov, resp. miestnych straníckych štruktúr. Politicky homogénna koalícia na miestnej úrovni, zložená obzvlášť zo strán vytvárajúcich na národnej úrovni vládnu koalíciu, má zrejme lepšie šance získať výhody a zdroje, ktorými disponuje vláda (sprostredkované cez vyššie stranícke štruktúry) ako taká, v ktorej figurujú aj kandidáti ich politických oponentov.

Obidva predpoklady môžu vystupovať rovnocenne. V našej práci sa však mierne prikláňame ku druhému z nich, ktorý podľa nás poskytuje komplexnejšie vysvetlenie analyzovaných procesov. Z tohto dôvodu formulujeme druhú hypotézu takto:

 

H.2.: Strany na miestnej úrovni sa budú snažiť vytvárať koalície s politicky bližšími stranami – so stranami, s ktorými zdieľajú na parlamentnej úrovni koaličný alebo opozičný status.

 

Túto hypotézu budeme samozrejme v ďalšej časti práce overovať. Ak by sa nepotvrdila, bude zrejmé že predpoklad A ponúka vyšší explanačný potenciál.

 

Hypotéza H.2. je však len všeobecným očakávaním, ktorý potrebuje ďalšie spresnenie. Medzi jednotlivými stranami sú rozdiely (napr. vo vnútroorganizačných charakteristikách), ktorých pôsobenie bude môže načrtnutý vzorec narúšať, aj v prípade že budú strany konať racionálne. Taktiež existujú rozdiely v postavení a v situácii jednotlivých obcí, ktoré môžu spôsobiť že predpokladaný mechanizmus koaličného správania sa  v nich neprejaví. Preto formulujeme ďalšie dve, spresňujúce hypotézy:

 

H.2.1.: S klesajúcim počtom obyvateľov bude narastať účasť strán v politicky zmiešaných koalíciách.

 

  • Táto hypotéza vyjadruje očakávanie, že v malých sídlach prevládnu skôr obecné špecifiká a že prepojenie s národnou úrovňou tam bude oveľa slabšie, ako napr. v mestách.

 

H.2.2.: Strany so slabým organizačným zastúpením budú častejšie vstupovať do koalícií, ktoré im nie sú politicky blízke.

 

  • Hypotéza H.2.2. naopak hovorí že pre stranu, ktorá má veľmi slabé zastúpenie na miestnej úrovni (napr. nové strany) je výhodné a racionálne vstupovať do koalícii v podstate s každým a prostredníctvom tohto si vybudovať organizačné zastúpenie a nespoliehať sa len na úspech koalícií zložených z politických strán, ktoré sú pre ne politicky blízke.

 

  1. Metodologický postup

 

V predchádzajúcej časti práce sme sa pokúsili o stanovanie základných teoretických predpokladov, z ktorých sme následne odvodili dve základné a dve doplňujúce hypotézy spojené s našimi výskumnými otázkami. Skôr ako však pristúpime k ich overovaniu, musíme definovať metodologický postup práce; určiť typ volieb, ktorými sa budeme zaoberať; formu samotného výskumu; navrhnúť operacionalizovateľné indikátory premenných a nakoniec aj zdôvodniť výber strán zahrnutých do výskumu.

 

3.1.  Typ volieb – voľby starostov alebo poslancov miestnych zastupiteľstiev?

Jednou z prvých otázok, na ktorú je potrebné zodpovedať je výber typu komunálnych volieb, v rámci ktorých budú skúmané koaličné stratégie. Na Slovensku, na rozdiel napr. od Českej republiky, sú priamo občanmi v komunálnych voľbách volení starostovia a primátori ako aj poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev. V obidvoch typoch volieb dochádza ku koaličnému správaniu sa, takže teoreticky by bol výskum koaličných stratégií možný aj pri voľbách poslancov  miestnych zastupiteľstiev. V našej práci sa však zameriavame len na voľby starostov a primátorov. Dôvodom je rozdielny volebný systém. Voľby poslancov prebiehajú podľa jednokolového systému vo viacmandátových obvodoch. Voľby starostov sú taktiež jednokolové, avšak volí sa jednoduchým väčšinovým systémom – v danom obvode (obci, meste alebo mestskej časti) môže byť zvolený len jeden kandidát. Rozdiel v charaktere obvodov má značný dopad na konanie strán. Viacmandátové obvody dávajú šancu na zvolenie viacerých kandidátov  a tým pádom aj zvyšujú proporčnosť volieb. Strany tak môžu skôr riskovať a kandidovať samostatne (a koalíciu prípadne uzavrieť až po voľbách, na základe reálneho zloženia zastupiteľstva) ako v prípade volieb starostov. V tomto prípade je kvôli systému „prvý berie všetko“ riziko neúspechu a prepadu hlasov výrazne väčšie, čo motivuje strany k uzatváraniu koalícií.

Na základe toho predpokladáme, že v komunálnych voľbách starostov strategické rozhodovanie strán spojené s ich koaličným správaním výraznejšie prítomné ako vo voľbách poslancov. Z tohto dôvodu sa nám zameranie na tento typ volieb ukazuje ako vhodnejšie.

 

3.2.  Metóda výskumu – kvalitatívny vs. kvantitatívny výskum

Vyššie stanovené hypotézy hovoria o koaličnom správaní sa komunálnych politikov a strán v komunálnych voľbách. Je zrejmé, že na potvrdenie resp. vyvrátenie očakávaných vzťahov je možné použiť viacero alternatívnych prístupov. Základnú „metodologickú križovatku“ predstavuje rozhodnutie medzi kvantitatívnym a kvalitatívnym výskumom[4]. Keďže obidve cesty majú svoje pozitíva aj riziká, je potrebné sa zastaviť sa pri nich trochu bližšie.

Najvýraznejším prínosom kvalitatívnych výskumov je zrejme ich schopnosť priblížiť  sa maximálne a do hĺbky analyzovaným sociálnym procesom. Toto je umožnené najmä priamym  kontaktom so skúmanou realitou a dlhodobou prácou v teréne spojenou s pozorovaním  alebo aj s priamou konfrontáciou účastníkov skúmaných procesov[5]. Tieto metódy tak zvyčajne umožnia poskytnúť komplexnejší obraz o objekte analýzy a pomôžu zachytiť jeho jedinečnosť, ktorá sa pri kvantitatívnych analýzach – pohľadoch zvonku takmer nevyhnutne stráca. Na strane druhej, práve koncentrácia na jedinečnú povahu každého prípadu predstavuje najvýraznejšie limity kvalitatívnych výskumov. Z logiky týchto výskumov vyplývajú len obmedzené možnosti generalizácie – aplikácie poznatkov získaných na skúmanom prípade na ďalšie prípady, ako aj komparácie – synchrónnej aj diachrónnej. Naviac, takáto forma výskumu predpokladá vyššiu angažovanosť bádateľa v skúmaných procesoch – výskumník sa niekedy stáva ich priamou súčasťou – čím sa priamo úmerne zvyšuje subjektívnosť výsledkov práce a analytických záverov.

V prípade že by sme sa rozhodli pre túto formu výskumu, akú by mohol mať v rámci našej práce podobu? Kvalitatívny výskum koaličného správania by si zrejme vyžiadal hĺbkovú mikro-analýzu jedného, prípadne veľmi obmedzeného počtu prípadov. Výskumník by musel navštíviť konkrétne obce alebo volebné obvody s cieľom preniknúť do štruktúry politických vzťahov na tejto úrovni. To môže znamenať získať prístup do základných jednotiek politických strán pôsobiacich v obci, zistiť ako fungujú, akých majú členov, či sú aktívni, ako presne prebiehalo rozhodovanie pred komunálnymi voľbami a aké sú ich vzťahy s inými stranami v obci. Taktiež by bolo potrebné preskúmať fungovanie a zloženie obecného úradu – z ktorej strany pochádza zvolený starosta; ak bol zvolený za koalíciu strán, aké výhody získali zástupcovia ostatných členov koalície (napr. posty na obecnom úrade, či zákazky pre spriaznené firmy) apod. Na základe takýchto informácií by sa následne dali potvrdiť alebo vyvrátiť naše hypotézy. Treba však zdôrazniť, že všetky urobené závery by sa vzťahovali len na daný konkrétny prípad – obec. Mohli by síce poodhaliť, ako funguje komunálna politika „v praxi“, v žiadnom prípade by ich však nebolo možné zovšeobecniť na ďalšie, prípadne všetky slovenské obce.

Druhou spomínanou alternatívou je kvantitatívny výskum. Jeho potenciál aj limity takmer zrkadlovo odrážajú vyššie opísanú kvalitatívnu formu. Hĺbkové preniknutie do sociálnych vzťahov a priamy kontakt so skúmaným objektom záujmu je v tomto prípade nahradená početnosťou skúmaných prípadov. Množstvo charakteristík, ktoré sa skúmajú ako aj premenných pomocou ktorých je daný stav vysvetľovaný je v porovnaní s kvalitatívnym výskumom nižšie zároveň je však rovnaké pre všetky prípady zahrnuté do skúmanej vzorky. Vďaka tomu je možné jednotlivé prípady medzi sebou porovnávať a v rámci väčšieho množstva prípadov aj pomocou štatistických metód skúmať vzájomné vzťahy medzi premennými. Okrem toho opakovaním výskumov (pri zachovaní rovnakých postupov) je možné zachytiť trendy a zmeny vo vzťahoch medzi skúmanými premennými v čase a väčší odstup od objektu výskumu zároveň vytvára predpoklady pre vyššiu objektívnosť bádateľských výstupov. Na strane druhej, kvantitatívne analýzy veľmi často ignorujú špecifiká jednotlivých skúmaných prípadov a nedokážu zachytiť kontext v rámci ktorého skúmané sociálne procesy prebiehajú. To môže mať následný dopad na kvalitu a komplexnosť celkových analytických záverov.

Kvantitatívny výskum nevyhnutne predpokladá operacionalizáciu premenných – jasné definovanie indikátorov, pomocou ktorých je možné stanovené hypotézy o vzťahu premenných potvrdiť alebo vyvrátiť. Okrem toho, v prípade štatistickej analýzy musia byť tieto indikátory kvantifikovateľné – pretransformované na numerické hodnoty, s ktorými sa následne dajú robiť matematické operácie.

Pri rozhodovaní pre kvalitatívny, či kvantitatívny výskum by mal výskumník zvážiť všetky vyššie uvedené prínosy ako aj limity oboch foriem, ako aj zdroje, ktoré má k dispozícii. Takáto analýza nás vedie k rozhodnutiu overovať stanovené hypotézy kvantitatívne. Samozrejme tým však netvrdíme, že kvalitatívny výskum koaličných stratégii nie je prínosný. Práve naopak, v ideálnom prípade by mohol byť komplementárnou súčasťou práce a posunúť ju na vyššiu úroveň. Naše aktuálne kapacity to však neumožňujú a „kvalitný“ kvalitatívny výskum tak ostáva výzvou pre budúcnosť.

 

3.3.  Dátový súbor a operacionalizácia hypotéz

V predchádzajúcej časti sme sa rozhodli pre kvantitatívnu formu výskumu. Keďže naším zámerom je empirické potvrdenie alebo vyvrátenie stanovených hypotéz, potrebujeme operacionalizovať premenné, z ktorých sú hypotézy zostavené. Možnosti operacionalizácie sú však vždy závislé od dátového súboru, ktorým výskumník disponuje. V nasledujúcej časti sa teda okrem diskusie o úrovni analýzy a najvhodnejších indikátoroch premenných zameriame aj na charakteristiku empirických dát používaných pri našom výskume.

 

3.3.1.      Hypotéza 1.: Samostatné kandidovanie vs. uzatváranie koalícií

Pripomeňme si znenie prvej hypotézy: Strany s vysokou podporou a silným organizačným zastúpením budú kandidovať skôr samostatne ako strany, u ktorých je aspoň jeden z týchto faktorov slabší. Ako závislá premenná tu vystupuje spôsob kandidovania, ktorý môže byť buď samostatne alebo v koalícii. Nezávislé premenné sú dve: úroveň organizačného zastúpenia  a miera podpory pre danú stranu.

Pozrime sa najskôr na závislú premennú a aký môže byť postup jej operacionalizácie:

Začnime pri základnom súbore, ktorý pozostáva zo všetkých obcí, miest a mestských častí[6] v ktorých boli volení starostovia a primátori. V roku 2002 bolo týchto jednotiek 2913 (Štatistický úrad SR). Z tohto súboru by sme mali vybrať všetky obce[7], v ktorých politická strana kandidovala a roztriediť ich podľa toho, či kandidovala samostatne alebo v koalícii. Tento krok by sa mal zopakovať pri všetkých stranách, zahrnutých do analýzy. Rovnaký postup platí aj pre voľby v roku 1998.

V tomto bode však narážame na pomerne vážny problém spojený s empirickými dátami, ktoré sú k dispozícii. Štatistický úrad SR, ktorý spracováva výsledky volieb poskytuje len informácie o úspešných kandidatúrach – v databáze, ktorú máme sú len údaje o stranách, resp. koalíciách strán, ktoré v danej obci obsadili post primátora. Keďže je možné a dokonca vysoko pravdepodobné, že strany  kandidovali (či už samostatne alebo v koalícii) aj v obciach, v ktorých nakoniec neuspeli, časť údajov potrebných pre analýzu nám unikne. Súbor na ktorom budeme overovať hypotézy sa teda zúži z obcí v ktorých strany kandidovali, na obce v ktorých kandidovali úspešne. Táto skutočnosť je veľmi dôležitá a do istej miery obmedzí validitu výsledkov analýzy. Zároveň si však nemyslíme, že by mala byť dôvodom pre rezignáciu na náš cieľ – empirický výskum koaličného správania v komunálnych voľbách.[8]

Po selekcii obcí, v ktorých strany kandidovali a zistení formy tejto kandidatúry (samostatne alebo koalične) prichádzame k ďalšej otázke a tou je úroveň analýzy. Našou základnou analytickou jednotkou, z ktorej vychádzame je obec. Pre štatistickú, korelačnú analýzu, ktorú robíme v ďalšej časti práce sme sa však rozhodli použiť agregovanú jednotku – okres. Dôvody, ktoré nás k tomu viedli sú nasledovné:

 

  • korelačná analýza dáva najkomplexnejšie výsledky vtedy, keď sú skúmané hodnoty rozložené na škále, ktorá má čo najväčší rozptyl. Ak by sme sa však rozhodli ostať pri analýze na úrovni obcí, tento rozptyl by bol značne obmedzený – jednotka by sa vyskytovala len v troch variáciách – obec, v ktorej strana kandidovala samostatne, v koalícii alebo nekandidovala vôbec. Ak však výsledky z jednotlivých obcí agregujeme do vyšších jednotiek, ktorými sú v našom prípade okresy, dostaneme pre každú jednotku (okres) index so špecifickou numerickou hodnotou. Variabilita týchto hodnôt je následne medzi jednotlivými okresmi vyššia, ako v prípade obcí.
  • naše agregované jednotky – okresy sú zároveň v prípade Slovenska dostatočne malé, resp. je ich relatívne veľké množstvo (79). To umožňuje zachovať ďalšiu priaznivú podmienku korelačnej analýzy – početnosť. Ak by sme chceli napr. robiť koreláciu na úrovni krajov, ktorých je len osem, je zrejmé že analýza by bola značne problematická.
  • premenné, ktorých vzťah skúmame by mali zároveň reprezentovať rovnakú analytickú úroveň. Ako si však ukážeme v nasledujúcej časti, našu nezávislú premennú – organizačné zastúpenie – sme schopní kvôli (ne)dostupnosti potrebných dát operacionalizovať len na úrovni okresov. Zmiešanie okresnej a obecnej úrovne pri závislej a nezávislej premennej by tak mohlo viesť k značnému skresleniu výsledkov.

 

Ako sme už spomenuli, formu kandidatúry chceme operacionalizovať na úrovni okresov prostredníctvom indexov, resp. koeficientov vypočítaných na základe údajov z jednotlivých obcí.  Pre analýzu navrhujeme použiť tieto koeficienty:

 

-          koeficient výlučnosti meria mieru samostatného kandidovania strany. Vypočítame ho tak, že počet samostatných kandidatúr strany v okrese vydelíme počtom všetkých obcí okresu. Za každý okres tak dostaneme hodnotu v intervale 0 – 1, ktorá vyjadruje ako často strana kandidovala samostatne. Čím sa hodnota viac približuje k 0, tým bola samostatná kandidatúra častejšia. 

-          koeficient koaličnosti – meria mieru koaličného kandidovania strany.   Vypočítame ho iným spôsobom ako v predchádzajúcom prípade. Počet prípadov, kedy strana kandidovala v koalícii (v rámci každého okresu) vydelíme počtom všetkých kandidatúr tejto strany. Opäť získame hodnotu v intervale 0 - 1 vyjadrujúcu pomer koaličného kandidovania strany  k celkovému kandidovaniu. Čím je hodnota bližšia k 0, tým častejšie strana kandidovala v koalícii.

-          koeficient úspešnosti – doplňujúci koeficient, ktorý meria celkovú úspešnosť strany v okrese. Vypočítame ho ako podiel všetkých úspešných kandidatúr strany – prípadov kedy strana kandidovala úspešne (získala post starostu) bez ohľadu na to či v koalícii alebo samostatne – a počtu všetkých obcí v okrese[9]. Získaná hodnota bude opäť v rámci rovnakého intervalu ako v predchádzajúcich prípadoch. Čím bude vyššia, tým vo väčšom počte obcí v okrese strana uspela.  Tento koeficient síce priamo nesúvisí so stanovenou hypotézou, keďže naším primárnym cieľom nie je skúmať úspešnosť strany, ale jej koaličné správanie sa, môže poskytovať ďalšie informácie o prípadnom vzťahu medzi nezávislými premennými a úspešnosťou a naznačiť tak ďalší možný smer výskumu.

 

Po operacionalizácii závislej premennej môžeme pristúpiť k naším dvom nezávislým premenným. Postupne si rozoberieme obidve a pokúsime sa ich transformovať do formy umožňujúcej kvantitatívne vyjadrenie.

A.) Prvou premennou je úroveň organizačného zastúpenia. Analýza rôznych aspektov vnútornej organizácie strán je neoddeliteľnou súčasťou politologického výskumu politických strán ako takých (Rybář 2004a:5). Existuje množstvo teoretických prác vytvárajúcich klasifikácie a typológie strán podľa ich vnútornej organizácie, ako aj pokusov o empirický výskum konkrétnych strán využívajúcich tieto koncepty.[10] Len veľmi málo nám známych prác však dokázalo vytvoriť kvantifikovateľné indikátory skúmaných premenných[11]. Táto skutočnosť neznižuje význam ani kvalitu prác zaoberajúcich sa vnútrostraníckou organizáciou, sťažuje však našu situáciu – keďže my našu premennú potrebujeme kvôli štatistickej analýze kvantifikovať. Preto musíme navrhnúť vlastný postup.

Operacionalizácia (naviac umožňujúca kvantifikáciu) premenných spojených s vnútrostraníckou organizáciou je samozrejme mimoriadne náročnou a komplexnou úlohou, ktorá presahuje zameranie a rozsah našej práce ako aj samotnú expertízu autora. Čo sa však môžeme pokúsiť je vybrať si len jeden aspekt vnútornej organizácie strany, ktorý priamo súvisí s našou hypotézou. Týmto aspektom je organizačné zastúpenie strany na miestnej úrovni.

Strana je na miestnej úrovni zastúpená najmä prostredníctvom radových členov, ktorí sa združujú do miestnych organizácií, resp. základných organizačných jednotiek strany[12]. V ideálnom prípade by operacionalizácia nezávislej premennej mala zohľadňovať obidva prvky – členov aj organizácie. Aktivity strán na miestnej úrovni prebiehajú takmer výlučne prostredníctvom jej členov a sympatizantov[13]. Základná organizácia ako taká samozrejme nemôže vykonávať žiadnu činnosť (vždy ju vykonávajú konkrétni ľudia – členovia), predstavuje však organizovanú platformu pre aktivity členov. Existencia základnej organizácii v obci zároveň nevyhnutne predpokladá aj prítomnosť nejakých členov, kým naopak to platiť nemusí. V obci môžu aj pôsobiť členovia strany, nemusia byť však združení v základnej organizácii, prípadne môžu spadať pod základnú organizáciu v inej obci.[14]

Už na prvý pohľad je však zrejmé, že vytvorenie kvantifikovateľného indikátora organizačného zastúpenia strany na miestnej úrovni, ktorý by v sebe spájal obidva spomínané faktory (počet členov strany v obci a existenciu, či neexistenciu základnej organizácie) by bol značne problematický. Podiel jednotlivých faktorov by sa musel vážiť, pričom rozhodovanie v tomto smere by bolo veľmi arbitrárne. Z tohto dôvodu sa zrejme musíme rozhodnúť pre výber len jedného z nich.

Z dvoch ponúkaných možností sme sa rozhodli pracovať pri operacionalizácii organizačného zastúpenia strany so základnými organizáciami. Dôvodom pre túto voľbu je najmä náš dôraz na organizovanosť. Existencia základnej organizácie strany v obci podľa nášho názoru zvyšuje pravdepodobnosť, že strana v obci aj vykonáva nejakú činnosť v porovnaní so situáciou, že sú v obci len nejakí členovia. Samozrejme si však uvedomujeme, že oba faktory  (organizovanosť a počet členov) spolu veľmi úzko súvisia. Naše rozdelenie slúži vyššie spomenutým analytickým dôvodom. Ďalej je potrebné upozorniť, že forma nášho výskumu (kvantitatívna analýza) nám nijako neumožňuje zistiť, čo sa reálne deje v konkrétnych obciach. Nevieme povedať, či je základná organizácia v obci aktívna, alebo či existuje len formálne. Závery teda budú vychádzať len z našich teoretických predpokladov podporených štatistickými zisteniami.

Ak chceme operacionalizovať organizačné zastúpenie strany na miestnej úrovni prostredníctvom základných organizácii, potrebujeme vedieť, v ktorých obciach sa tieto organizácie nachádzajú – v ktorých obciach má strana zastúpenie. Na základe toho by sme mohli skúmať vzťah organizovanosti a formy kandidatúry. Ak má strana v obci základnú organizáciu, podľa našich teoretických predpokladov by sa dalo čakať, že bude kandidovať samostatne.

V tomto bode však opäť narážame na problém spojený s dostupnosťou dát. Tá v prípade informácií o vnútrostraníckej organizácii v plnej miere závisí od samotných strán, ktoré ich môžu, ale nemusia poskytnúť (Na rozdiel od volebných výsledkov, ktoré poskytuje Štatistický úrad SR). Ochota sprístupniť vnútorné informácie sa líši medzi jednotlivými stranami, u žiadnej zo slovenských strán však nie je absolútna, ale skôr naopak. Strany, ktorými sa v práci zaoberáme nám odmietli poskytnúť informácie o tom, v ktorých obciach majú základné organizácie.[15] Dokázali sme však získať dáta o počtoch základných organizácií strán v jednotlivých okresoch. Keďže sa nechceme vzdať pokusu o operacionalizáciu nezávislej premennej a zistenia jej vzťahu s premenou závislou navrhujeme alternatívny postup, ktorý je určitým kompromisom medzi dostupnými dátami a „ideálom“ načrtnutým v predchádzajúcom bode.

Organizačné zastúpenie strany vyjadrené prostredníctvom základných organizácií navrhujeme kvantifikovať pomocou koeficientu organizačného zastúpenia. Ten vypočítame tak, že počet základných organizácii strany v okrese vydelíme počtom všetkých obcí okresu. Získame tak numerické vyjadrenie „hustoty“ strany v okrese. Hodnota bude v intervale 0 - 1 a čím sa bude blížiť k 1, tým vyššie bude mať daná strana v okrese zastúpenie. Opäť teda pracujeme s agregovanými jednotkami – okresmi, ktorých použitie sme odôvodnili už v predchádzajúcej časti práce.  Výhodou však je, že koeficienty organizačného zastúpenia vypočítané pre všetky okresy môžeme dať do korelácie s koeficientami vyjadrujúcimi hodnoty operacionalizovanej  závislej premennej.

Posledným bodom, na ktorý musíme kvôli korektnosti upozorniť je otázka aktuálnosti dát o počte základných organizácii strany v okresoch. Zber dát pre potreby výskumu prebiehal v prvej polovici roku 2005, čiže s viac ako dvojročným odstupom od komunálnych volieb 2002. Strany nám pritom neposkytli informácie o zmenách v počte základných organizácií v tomto období ale len aktuálne údaje. Odôvodnene je preto možné čiastočne spochybniť validitu našich dát. Tento handicap si samozrejme uvedomujeme, avšak okrem toho, že naň upozorňujeme ho nie sme schopní odstrániť. Kvôli tejto skutočnosti sa však musíme vzdať ambície skúmať súvislosť medzi organizačným zastúpením a formou kandidovania vo voľbách 1998. Kým časový odstup od volieb 2002 pokladáme síce za nešťastný, ale stále akceptovateľný, šesťročné obdobie od roku 1998 už jednoznačne presahuje prijateľnú dĺžku. Za ten čas mohlo dôjsť a aj došlo u všetkých strán k pomerne výrazným organizačným zmenám.

 

B.) Druhou nezávislou premennou je voličská podpora strany. V tomto prípade je naša úloha jednoduchšia, keďže sa nám do cesty nestavia problém s dostupnosťou dát. Voličskú podporu navrhujeme operacionalizovať pomocou výsledkov strany v parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili časovo najbližšie k voľbám komunálnym. V rokoch 1998 aj 2002 sa parlamentné voľby konali približne pol roka pred voľbami komunálnymi, čiže časový odstup nie je príliš výrazný. Alternatívnymi ukazovateľmi by mohli byť prieskumy volebných preferencií urobené v čase komunálnych volieb. Agentúry však zverejňujú len výsledky za celé Slovensko ako jeden volebný obvod, čím sa pre nás stávajú nepoužiteľnými, keďže potrebujeme údaje za jednotlivé obce, resp. okresy. V korelačnej analýze budeme pracovať s volebnými výsledkami vybraných strán agregovanými opäť na úroveň okresov, aby ostala zachovaná jednotná analytická úroveň so závislou aj druhou nezávislou premennou. Budeme sa pritom opierať o dáta zverejnené Štatistickým úradom SR.

 

3.3.2.      Hypotéza 2.: Charakter koalícií

Pripomeňme si znenie základnej a doplňujúcich hypotéz spojených s druhou výskumnou otázkou:

H.2.: Strany na miestnej úrovni sa budú snažiť vytvárať koalície s politicky bližšími stranami – so stranami, s ktorými zdieľajú na parlamentnej úrovni koaličný alebo opozičný status.

H.2.1.: S klesajúcim počtom obyvateľov bude narastať účasť strán v politicky zmiešaných koalíciách.

H.2.2.: Strany so slabým organizačným zastúpením budú častejšie vstupovať do koalícií, ktoré im nie sú politicky blízke.

 

Postup je pri tomto súbore hypotéz je obdobný ako v predchádzajúcom prípade. Rozoberieme ich zložky – závislú a nezávislé premenné a navrhneme možnosti ich operacionalizácie.

 

Ak sa bližšie pozrieme na „hypotézu H.2.“ Musíme konštatovať, že sa nejedná o hypotézu stricto senso – nie je výrokom o očakávanom vzťahu dvoch premenných, resp. nepozostáva z dvoch znakov. Je skôr len všeobecným konštatovaním o predpokladanom  správaní sa politických strán na miestnej úrovni. To však samo o sebe nepredstavuje problém, keďže sme formulovali aj ďalšie, spresňujúce hypotézy, v ktorých už vzťah medzi nezávislou a závislou premennou zreteľne vystupuje.

Aj vo výroku H.2.  sa však nachádza premenná – politická blízkosť strán. Operacionalizujeme ju ako zdieľanie spoločného statusu strán na koaličnej, alebo opozičnej úrovni, pričom vychádzame z teoretických predpokladov formulovaných v predchádzajúcich častiach práce. Primárny dôraz teda nie je postavený na ideologickej blízkosti strán, ale skôr na pragmatickejších dôvodoch spojených so vzťahom vládnej a miestnej úrovne. Na druhej strane však v žiadnom prípade netvrdíme, že faktor ideologickej blízkosti je možné ignorovať, resp. že je  úplne nezávislý od blízkosti politickej. Obzvlášť sa to týka strán v koalícii. Samozrejme, že aj medzi týmito stranami môžu existovať významné ideologické rozdiely, v prípade Slovenska však vládnu koalíciu vždy zostavovali strany, ktoré mali k sebe najbližšie na (v tom období) dominantnej línii straníckej súťaže[16].

Napriek dôrazu na politickú blízkosť však musíme ideologické kritérium zohľadniť v jednom dôležitom bode, ktorý čiastočne komplikuje naše teoretické predpoklady. Tým sú neparlamentné strany zúčastňujúce sa komunálnych volieb. Vo väčšine prípadov dosahujú tieto strany aj v komunálnych voľbách marginálne výsledky, existujú však aj dôležité výnimky. K nim patrí najmä prípad Strany demokratickej ľavice (SDĽ) a Slovenskej národnej strany (SNS), ktoré síce neuspeli v parlamentných voľbách 2002, vo voľbách komunálnych však dosiahli výsledky porovnateľné so stranami parlamentnými.

Keďže neparlamentné strany kandidujúce vo voľbách komunálnych vstupovali do koalícii so stranami, ktorými sa v práci zaoberáme, nemôžeme ich jednoducho vylúčiť. Taktiež však na ne nemôžeme použiť koalično-opozičné rozdelenie prenesené z parlamentnej úrovne. Kompromisným riešením je priradenie týchto strán ku koaličnému, resp. opozičnému bloku práve na základe ich ideologickej blízkosti. Pri tomto rozhodovaní sa však nebudeme môcť oprieť o jasné, empiricky potvrdené dáta, keďže aktuálny výskum, ktorý by odmeral ideologickú blízkosť jednotlivých strán na Slovensku jednoducho neexistuje[17]. Budeme preto vychádzať z existujúcej politologickej literatúry, ktorá sa opiera o „mäkšie“ formy analýzy.

Po tomto ujasnení môžeme definovať postup pri overovaní hypotézy H.2. Zo súboru všetkých obcí, v ktorých kandidovali nami skúmané strany, vyberieme len tie, v ktorých uzatvárali koalície. Tieto koalície následne pri každej strane roztriedime do troch kategórií: a.) politicky čistých koalícií pozostávajúcich len z partnerov, s ktorými  strana zdieľa opozičný alebo koaličný status (prípadne doplnené o spriaznené neparlamentné strany); b.) politicky zmiešaných koalícií, v ktorých sa strana nachádza aj s koaličnými aj s opozičnými subjektmi; c.) koalícií, ktoré strana uzatvorila s výlučne politicky vzdialenými stranami.

Rovnaké kroky urobíme pri oboch voľbách z rokov 1998 a 2002, pričom je zrejmé že skupiny politicky blízkych strán z týchto volieb budú rozdielne, keďže bolo rozdielne aj zloženie vládnych koalícií a v straníckom systéme došlo k výrazným zmenám. Rozdeleniu strán do politicky blízkych blokov sa venujeme v ďalšej, empirickej časti práce.

Keďže hypotéza H.2. je len všeobecným očakávaním vzťahujúcim sa ku komunálnym voľbám ako takým, k jej potvrdeniu alebo vyvráteniu dospejeme jednoducho tak, že zistíme rozloženie všetkých  kandidatúr strany v jednotlivých kategóriách vyššie opísaných koalícií. Treba však zdôrazniť, že takýmto spôsobom môžeme zistiť len mieru, do akej sa naše očakávanie pri každej strane naplnilo. Čím väčší bude podiel politicky čistých koalícií, zo všetkých vytvorených koalícií, tým presvedčivejšie budeme môcť tvrdiť, že medzi národnou a komunálnou politikou existuje významný vzťah.

 

Hypotéza H.2.1. hovorí o vzťahu nezávislej premennej, ktorou je veľkosť obcí a závislej premennej – charaktere koalícií. Spôsob operacionalizácie závislej premennej sme definovali vyššie. Pri nezávislej premennej navrhujeme rozdeliť obce podľa počtu obyvateľov do piatich veľkostných tried: 0 – 500; 501 – 1000, 1001 – 2000; 2001 – 5000; a viac ako 5000. Následne môžeme u každej strany štatistickými metódami skombinovať veľkostné triedy obcí a kategórie koalícií[18]. Zistíme tak zastúpenie jednotlivých typov koalícií v piatich triedach obcí. Ak sa má potvrdiť stanovená hypotéza H.2.1., tak by sme mali u všetkých strán pozorovať jednotný trend – postupné klesanie podielu politicky čistých koalícií so znižujúcou sa veľkostnou triedou obcí, resp. zreteľné rozdiely v zastúpení jednotlivých koaličných kategórií v nižších a vyšších veľkostných triedach.

 

Posledná, doplňujúca hypotéza H.2.2. hovorí o rozdieloch v koaličnom správaní jednotlivých strán. Očakáva iné vzorce koaličného správania sa u strán so silným organizačným zastúpením, ako u strán slabo inštitucionalizovaných a s minimálnym organizačným zastúpením. Tieto budú podľa hypotézy skôr vstupovať do koalícii so stranami, ktoré im nie sú politicky blízke. Organizačné zastúpenie teda predstavuje nezávislú premennú a závislá premenná ostáva nezmenená – je ňou charakter koalícií.

Možný spôsob operacionalizácie organizačného zastúpenia pomocou numerického koeficientu zohľadňujúceho počet základných organizácii strany sme už opísali v predchádzajúcej časti práce. Rozhodli sme sa však, že ho pri hypotéze H.2.2 nevyužijeme. Dôvodom je, že by sme museli nájsť adekvátne vyjadrenie – koeficient pre závislú premennú. Aj to je teoreticky možné – dalo by sa napr. uvažovať o koeficiente koaličnej čistoty, ktorý by vyjadroval podiel politicky blízkych koalícií zo všetkých koalícií, ktoré strana uzatvorila, pričom agregovanou jednotkou analýzy by bol opäť okres. Ak sa však bližšie pozrieme na túto možnosť, uvidíme že početnosti, z ktorých by sa vypočítaval opísaný koeficient by boli príliš malé. Niektoré strany jednoducho v okresoch uzatvorili len minimum koalícií, takže koeficienty by sa niekedy počítali len z dvoch, či troch prípadov.

Na základe uvedeného sa nám javí ako prínosnejšie porovnať koaličné správanie sa strán na celoslovenskej úrovni. Ako si ukážeme v ďalšej časti práce, v našej výberovej vzorke sú zahrnuté strany s veľmi rozdielnymi organizačnými charakteristikami. Opierajúc sa o niektoré empirické údaje o straníckej organizácii ako aj o práce napísané k danej téme budeme môcť porovnať strany podľa rozvinutosti ich straníckej organizácie. Ak následne zistíme, že organizačne slabé strany výrazne častejšie vstupujú do politicky zmiešaných koalícií, ako strany s rozvinutejšou straníckou organizáciou, budeme to pokladať sa potvrdenie našej hypotézy.

 

3.3.3.      Zhrnutie

V predchádzajúcej časti práce sme sa pokúsili definovať indikátory, ktoré by boli čo najpresnejším vyjadrením premenných vystupujúcich v stanovených hypotézach. Pri prvej hypotéze H.1. navrhujeme závislú premennú – formu kandidatúry operacionalizovať a kvantifikovať  pomocou koeficientov výlučnosti, koaličnosti a úspešnosti, ktoré agregujú údaje o kandidatúre strán v jednotlivých obciach na okresnú úroveň. Na operacionalizáciu nezávislej premennej – organizačného zastúpenia budeme používať ako indikátor dáta o hustote základných organizácií strán v okresoch, pričom numerickým vyjadrením tohto indikátora je koeficient organizačného zastúpenia. A nakoniec ako indikátor voličskej podpory strán navrhujeme použiť ich okresné výsledky v parlamentných voľbách, ktoré sa konali pred voľbami komunálnymi. Za potvrdenie hypotézy budeme pokladať, ak zistíme štatisticky významný vzťah medzi hodnotami nezávislých a závislých premenných.

Pri hypotézach súvisiacich s druhou výskumnou otázkou týkajúcej sa charakteru koalícií navrhujeme kategorizovať koalície do troch skupín a.) politicky čistých koalícií pozostávajúcich len z partnerov, s ktorými  strana zdieľa opozičný alebo koaličný status; b.) politicky zmiešaných koalícií, v ktorých sa strana nachádza aj s koaličnými aj s opozičnými subjektmi; c.) koalícií, ktoré strana uzatvorila výlučne s politicky vzdialenými stranami. Následne môžeme u každej strany skúmať mieru zastúpenia jej koalícií v jednotlivých kategóriách. Túto analýzu urobíme na celoslovenskej úrovni (H.2.), ale aj na úrovni zohľadňujúcej veľkosť obcí (H.2.1.) Nakoniec porovnáme vzorce koaličného správania sa organizačne silných a slabých strán.   

 

Pri snahe o operacionalizáciu premenných sme však narazili aj na niekoľko pomerne významných problémov, ktoré súvisia s dostupnosťou a charakterom používaných dát. Za najvýznamnejšie považujeme tieto:

  • nemáme k dispozícii údaje o všetkých kandidatúrach, ale len o úspešných
  • nemáme údaje o základných organizáciách v jednotlivých obciach, ale len o počte organizácií v jednotlivých okresoch
  • údaje o počte základných organizácií nepochádzajú z obdobia konania komunálnych volieb, ale z roku 2005.
  • Opozično-koaličné rozdelenie na politicky blízke a vzdialené  strany nie je možné použiť v prípade strán neparlamentných, ktoré sa zúčastnili komunálnych volieb. Tieto strany priradíme k blokom paralmentných strán, na základe idelogickej blízkosti. Na presné posúdenie tejto premennej však nemáme jasné empirické dáta.

 

   3.4. Výberová vzorka politických strán

Ďalším nevyhnutým krokom nášho metodologického postupu je výber strán, u ktorých budeme skúmať koaličné správanie. Už v úvode sme naznačili, že našu pozornosť zameriame na tri strany – HZDS, KDH a ANO. Toto rozhodnutie však nemôže byť arbitrárne, resp. náhodné. V ideálnom prípade by mali byť do analýzy zahrnuté všetky relevantné strany pôsobiace v slovenskej politike v skúmaných obdobiach. Konečný výber strán je však podmienený viacerými faktormi. V stručnosti uveďme najdôležitejšie z nich:

  • charakter straníckeho systému

Už v predchádzajúcej časti sme spomínali, že slovenský stranícky systém sa vyznačuje vysokou nestabilitou a otvorenosťou spojenou s častým rozpadom a zlučovaním existujúcich strán, ako aj s úspechom strán nových. Napr. viaceré úspešné strany z volieb (komunálnych aj parlamentných) 1998 zanikli (SDK), prešli vnútornou krízou a následným rozpadom (SNS, SDĽ), stratili podporu voličov a stali sa marginálnymi (SOP), čo malo dopad na ich volebné výsledky v roku 2002. Na druhej strane viaceré strany, ktoré uspeli v parlamentných voľbách 2002 v predchádzajúcich voľbách neexistovali (ANO, SDKÚ, SMER) alebo boli neúspešné (KSS). Táto skutočnosť do istej miery limituje naše možnosti, keďže našou ambíciou je skúmanie koaličných stratégií v obidvoch po sebe nasledujúcich voľbách.

  • špecifických charakter niektorých strán

Strana maďarskej koalície (SMK) síce patrí k malému počtu slovenských strán vyznačujúcich sa dlhodobejšou organizačnou kontinuitou, jej špecifický charakter však predstavuje vo vzťahu k našej téme značný problém. Pôsobnosť SMK na regionálnej úrovni je výrazne koncentrovaná na území s vysokým zastúpením občanov maďarskej národnosti. Ako ukazujú volebné výsledky (parlamentných aj komunálnych volieb) SMK na týchto územiach výrazne dominuje, kým na zvyšku územia nemá takmer žiadnu podporu. Regionálna koncentrovanosť strany a úzka väzba maďarských voličov na SMK má za následok, že strana v danom regióne nepotrebuje vytvárať koalície s ďalšími stranami, kým na ostatnom území ani nekandiduje. Keďže v konečnom dôsledku SMK vytvára minimum koalícií[19], analýza jej koaličného správania by bola značne ochudobnená (týka sa to najmä našej druhej hypotézy).

Ďalším problematickým prípadom je strana SMER, ktorá prešla po roku 2002 pomerne výraznou organizačnou zmenou. V roku 2004 došlo k pričleneniu Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Sociálno-demokratickej alternatívy (SDA) a Strany občianskeho porozumenia  (SOP) k SMERu a štruktúry a zdroje týchto strán jeho súčasťou. Táto skutočnosť mala zrejmý dopad na organizačnú hustotu strany vyjadrenú v našej práci základných množstvom straníckych organizácii. Keďže ako sme už spomínali v predchádzajúcej časti práce, medzi komunálnymi voľbami 2002 a zberom údajov pre potreby nášho výskumu prebehlo relatívne dlhé obdobie, do ktorého spadá aj opísaná organizačná zmena, aktuálne dáta o počte miestnych organizácii SMERu nie je možné použiť, pretože by došlo k výraznému skresleniu výsledkov.

Rovnaký argument sa vzťahuje aj na SNS, ktorá sa pred parlamentnými voľbami 2002 rozpadla na dve približne rovnaké časti. Okrem SNS kandidovala vo voľbách aj PSNS a toto rozdelenie pokračovalo aj v komunálnych voľbách. V nasledujúcom období prešli obe strany pomerne búrlivým vývojom spojeným s ďalšou frakcionalizáciou. Nakoniec však došlo k opätovnému spojeniu oboch strán v roku 2004. Je zrejmé, že sa tieto turbulencie museli prejaviť aj na organizačnej štruktúre[20]. SNS v roku 2005 bola jednoducho odlišnou stranou ako SNS v roku 2002.

  • dostupnosť dát

Vyššie opísané prípady priamo súvisia s dostupnosťou dát. Okrem už spomínaných prípadov sa to najvýraznejšie vzťahuje na SDĽ. Táto strana dlho patrila v slovenskom straníckom systéme k najstabilnejším stranám a vyznačovala rozsiahlou vnútornou organizáciou „zdedenou“ po KSS[21]. SDĽ patrila opakovane k najúspešnejším stranám v komunálnym voľbám, čo potvrdila dokonca aj vo voľbách 2002 – už ako neparlamentná strana[22]. Zaradenie SDĽ do nášho výskumu by bolo síce veľmi prínosné, znemožňuje ho však fakt, že sa strana v roku 2004 zlúčila so SMERom a fakticky zanikla. Keďže strana už nemá žiadnu oficiálnu reprezentáciu, získať potrebné údaje o straníckej organizácii z roku 2002 je takmer nemožné.

 

Najmä z vyššie uvedených dôvodov sme sa rozhodli, že do analýzy zahrnieme len niektoré strany. Nedostatok spôsobený nemožnosťou zahrnúť do analýzy všetky strany však chceme kompenzovať ich cieleným výberom. Naše strany by mali byť navzájom dostatočne odlišné, aby aspoň čiastočne reprezentovali typy strán zastúpených v straníckom systéme. Tieto rozdiely pritom musia byť spojené s našimi hypotézami. Z toho vyplýva, že podstatné sú pre nás rozdiely v organizačných charakteristikách strán (špecificky v organizačnom zastúpení) a v ich postavení na národnej úrovni (účasť vo vláde a v opozícii).

Ak sa bližšie pozrieme na HZDS, ANO a KDH, uvidíme že sa tieto strany celkom približujú naším kritériám.

KDH a najmä HZDS sú strany s dlhodobou organizačnou kontinuitou siahajúcou až k počiatkom formovania straníckej súťaže na Slovensku. Zároveň sa jedná o strany s vysokou mierou inštitucionalizácie, rozsiahlou straníckou organizáciou a dobre vybudovanými straníckymi štruktúrami v regiónoch[23]. M. Rybář (2005:146-152 ) označuje tieto strany ako staré a stavia ich do protikladu so stranami novými (ANO, SDKÚ, SMER). Staré strany sa vyznačujú veľkým záberom straníckej organizácie[24] - ich regionálne štruktúry systematicky pokrývajú celé územie krajiny a zasahujú až na miestnu úroveň. Vo vzťahoch s ich vonkajším prostredím sa usilujú skôr o dominanciu a pretváranie tohto okolia prostredníctvom jasne formulovanej ideológie. A z hľadiska vnútrostraníckych rozhodovacích procesov pripúšťajú väčšiu mieru plurality ako strany nové. Všetky tieto charakteristiky je možné vztiahnuť na KDH aj HZDS, aj keď v prípade HZDS načrtnutý obraz čiastočne komplikuje hegemónne postavenie V. Mečiara v strane. Ako však poukazuje Rybář (2005:150), v strane existovalo viacero konkurenčných skupín s protichodnými záujmami. Ich pôsobenie pritom nebolo nijak obmedzované, kým neohrozovali autoritu lídra strany.

Naproti tomu nové strany, ku ktorým patrí aj ANO vytvárajú úplne iné formy straníckej organizácie, pričom dôvodom pre to nie je podľa Rybářa len ich vek, ale skôr vedomé rozhodnutie ich lídrov – zakladateľov. To je aj prípad ANO. Tá sa od svojho vzniku neusilovala o rozvoj masívnej straníckej organizácie a na oslovovanie a získavanie voličov používala skôr profesionálne marketingové techniky, pričom sa opierala o veľké množstvo ekonomických a najmä mediálnych zdrojov, ktorými disponovala prostredníctvom svojho zakladateľa a predsedu P. Ruska. Okrem toho po vstupe do vlády sa lídri strany zameriavali skôr na koordináciu poslaneckého a ministerského klubu a budovanie straníckej organizácie nepatrilo k straníckym prioritám[25]. Čo sa týka vzťahu s vonkajším prostredím, ANO priebežne upravovala svoj ideologický apel podľa meniacich sa nálad voličov, pričom počas svojej existencie nezriedka zastávala úplne protichodné stanoviská (Učeň 2004: 69 – 70). Z hľadiska vnútorných rozhodovacích procesov je aj bola ANO od svojho vzniku riadená ako firma s jediným majiteľom, ktorý koncentruje všetku moc vo svojich rukách. Všetky vnútorné konflikty končili v ANO vylúčením nespokojných členov, pričom líder strany nepripustil obmedzenie svojho postavenia aj za cenu rozpadu strany a jej zásadného oslabenia.

 

Ďalším rozdielom medzi zvolenými stranami je ich pôsobenie na národnej úrovni. KDH bolo od roku 1998 súčasťou vládnej koalície[26], kým HZDS bolo v tomto období celý čas v opozícii. ANO sa po voľbách 2002 stala súčasťou vlády, ktorú však opustilo po vnútornej kríze v roku 2005. Táto skutočnosť však v našej práci nezohráva žiadnu rolu, keďže v čase komunálnych volieb bola ešte riadnym členom koalície. V našej vzorke sú teda zastúpené aj opozičné, aj koaličné strany – strany, ktoré si nie sú politicky blízke.

 

  1. Empirické zistenia a výstupy

 

V nasledujúcej časti sa dostávame k samotnému overovaniu stanovených hypotéz a k interpretácii výstupov zo štatistických analýz. Postupne budeme analyzovať výsledky za jednotlivé strany, čím získame podklady, pre záverečné zovšeobecnenia.

 

4.1. Hypotéza 1.: Samostatné kandidovanie vs. uzatváranie koalícií

4.1.1. Prehľad výsledkov a základná charakteristika

Predpokladom pre verifikáciu hypotézy H.1. prostredníctvom korelačnej analýzy bol zber dát a výpočet koeficientov, medzi ktorými sa meria vzájomná súvislosť. Tieto dáta však majú aj vlastnú výpovednú hodnotu a môžu byť vhodným doplnkom pri interpretácii výstupov z analýzy. Pozrime sa teda najskôr na ich súhrnný prehľad, ktorý prináša tabuľka 4.1.1

 

Tab. 4.1.1.: Sumár výsledkov meraných hodnôt na celoštátnej úrovni 

Sumár

voľby

počet

koeficient

výlučná

koaličná

koeficient

koeficient

koeficient

SR

NRSR

ZO

org. zastúp.

kandidatúra

kandidatúra

úspešnosti

výlučnosti

koaličnosti

HZDS 98

27

x

x

602

91

0,239

0,207

0,131

HZDS 02

19,5

2000*

0,69*

384

268

0,224

0,131

0,411

KDH 98

x

x

x

220

161

0,131

0,075

0,423

KDH 02

8,3

1048**

0,36

206

184

0,134

0,07

0,472

ANO 02

8

392***

0,13

59

208

0,092

0,020

0,779

Zdroj: Štatistický úrad, vlastné prepočty a * Krause (2000)[27], ** dáta poskytnuté centrálnou kanceláriou KDH (04.2005), *** dáta poskytnuté centrálnou a regionálnymi kanceláriami ANO (04. – 0.5. 2005).

 

  • Hnutie za demokratické Slovensko

Pri HZDS si všimnime najmä rozdiely medzi rokmi 1998 a 2002. Pokles v podpore na celoštátnej úrovni zrejme zasiahol aj komunálnu sféru, čo sa prejavilo na výraznom prepade zvolených kandidátov HZDS, ktorý kandidovali výlučne a na náraste koaličných kandidatúr. Túto zmenu je možné sledovať aj na koeficientoch koaličnosti a výlučnosti, keď najmä prvý z nich dosahuje pre voľby 2002 zreteľne vyššiu hodnotu. Kvôli charakteru nášho dátového súboru nemôžeme síce zistiť, aký podiel z koaličných kandidatúr HZDS v roku 2002 mali koalície vedené predstaviteľom HZDS, celkový ústup z pozícií je však jasne pozorovateľný a po voľbách ho priznali aj predstavitelia strany (Mesežnikov 2003:58). Čo sa týka organizačného zastúpenia strany, jednoznačne sa potvrdzuje, že HZDS je stranou s najrozvinutejšou straníckou organizáciou zo všetkých slovenských strán. Počet základných organizácii HZDS značne prevyšuje aj KDH a najmä ANO.

 

  • Kresťanskodemokratické hnutie

KDH zaznamenalo v obidvoch voľbách porovnateľné výsledky, pričom sa príliš nemenil počet jej zvolených predstaviteľov kandidujúcich samostatne ani počet koaličných kandidatúr. V rámci našej výskumnej vzorky sa KDH na prvý pohľad nachádza z hľadiska úspešnosti aj rozsahu organizačného zastúpenia v strede medzi HZDS a ANO. Bližšie skúmanie však ukazuje, že KDH má „bližšie“ ku HZDS, o čom hovorí najmä výrazne vyšší počet výlučných kandidatúr strany v porovnaní s ANO.

 

  • Aliancia nového občana

U ANO výrazne vystupuje do popredia niekoľko dôležitých bodov. Na jednej strane to je zjavná nerozvinutosť organizačného zastúpenia v porovnaní s ostatnými stranami a na strane druhej veľký rozdiel v štruktúre úspechu. Kým u HZDS a KDH je pomer výlučných a koaličných kandidatúr viac-menej vyrovnaný, resp. dokonca prevažujú samostatné kandidatúry, u ANO je vzorec úplne opačný. ANO bola mimoriadne aktívna pri vstupovaní do koalícii a ako ukazuje koeficient koaličnosti, práve koaličné kandidatúry predstavovali podstatnú časť jej celkového výsledku. Samostatných úspešných kandidatúr mala strana veľmi málo. Nemáme presné údaje o tom, aké postavenie mala ANO v koalíciách do ktorých vstúpila – kto mal v koalícii centrálne postavenie a predstaviteľ ktorej strany bol nakoniec kandidátom na starostu – samotní lídri strany však po voľbách priznali, že ANO vstupovala do koalícií najmä ako podpora pre kandidátov iných strán (Mesežnikov 2003:64). 

 

4.1.2.      Korelačná analýza

Po stručnej charakteristike volebných výsledkov strán môžeme pristúpiť k meraniu vzťahu medzi stanovenými závislými a nezávislými premennými.  Nezávislé premenné – volebná podpora a organizačné zastúpenie sú vyjadrené prostredníctvom výsledkov príslušných parlamentných volieb a cez koeficienty organizačného zastúpenia. Závislú premennú sme operacionalizovali pomocou koeficientov výlučnosti, koaličnosti a úspešnosti. Zistené hodnoty všetkých týchto indikátorov v jednotlivých okresoch tvoria bázu pre korelačnú analýzu[28]. Tá meria silu vzťahu každého indikátora závislej a nezávislej premennej zvlášť – nezávisle od seba. Výsledky analýzy sumarizuje tabuľka 4.2.

 

 

 

 

 

 

Tab. 4.1.2.: Korelačná analýza vzťahu závislých a nezávislých premenných       

 strana

závislá premenná/ 

Koeficient

Koeficient

Koeficient

 

 nezávislá premenná

úspešnosti

výlučnosti

koaličnosti

HZDS 98

podpora 98

,721**

,696**

-0,021

HZDS 02

podpora 02

,719**

,640**

-0,114

 

org. zastúpenie

,329*

,346*

-0,142

 

 

 

 

 

KDH 02**

podpora 02

,348**

,533**

-0,18

 

org. zastúpenie

,386**

,439**

-0,218

 

 

 

 

 

ANO 02

podpora 02

,264*

0,157

0,032

 

org. zastúpenie

-0,037

0,042

-0,193

Zdroj: vlastné prepočty

* zvýraznené polia naznačujú štatisticky významný vzťah medzi premennými

 

  • Výsledky analýzy ukazujú v prípade HZDS silnú štatistickú súvislosť medzi volebnou podporou a a.) úspešnosťou a b.) samostatným kandidovaním strany v komunálnych voľbách. Inak povedané, v okresoch kde bolo HZDS úspešné v parlamentných voľbách, boli nadpriemerne úspešní aj jeho predstavitelia kandidujúci vo voľbách samostatne. Rovnaký vzťah platí aj pre celkovú úspešnosť HZDS, ktorá v sebe zahŕňa aj koaličné kandidatúry. Tento veľmi silný vzťah medzi komunálnou a národnou úrovňou sa potvrdil pri obidvoch skúmaných voľbách. Slabšia, ale stále  významná súvislosť sa ukázala byť medzi organizačným zastúpením a samostatným kandidovaním HZDS ako aj s celkovou úspešnosťou strany
  • Podobne veľmi silnú koreláciu medzi premennými potvrdila analýza aj v prípade KDH. Na rozdiel od HZDS sa však v pri KDH zvýraznil vzťah organizačného zastúpenia a výlučného kandidovania jeho predstaviteľov.
  • V prípade ANO sa ukazuje byť vzťah medzi premennými oveľa menej zreteľný. Štatisticky významná, aj keď veľmi slabá sa ukázala byť súvislosť medzi volebnou podporou a celkovou úspešnosťou strany.
  • Ani pri jednej zo strán sa nepotvrdil štatisticky významný vzťah medzi nezávislými premennými a koaličnosťou strán. Vo všetkých prípadoch však hodnoty ukazujú očakávaný smer korelácie, keďže sme predpokladali, že čím bude vyššia podpora a organizačné zastúpenie,  tým bude nižšia miera koaličnosti daných strán.

 

Ako sa však dajú interpretovať vyššie uvedené zistenia?  Táto otázka je relevantná najmä v prípade ANO, kde nedošlo k potvrdeniu očakávaných vzťahov medzi premennými. Myslíme si, že kľúčom k vysvetleniu sú odlišné parametre nezávislých premenných ANO a ostatných dvoch strán. ANO v parlamentných voľbách 2002 nadpriemerne podporovali obyvatelia miest a väčších obcí (Krivý 2003b:90-91). V tomto prostredí bola najúspešnejšia aj v komunálnych voľbách, kde viacerí z jej samostatných kandidátov, ale aj koalícií v ktorých kandidovala uspeli práve v mestách (Mesežnikov 2003). Naše koeficienty úspešnosti aj výlučnosti však započítavajú každý volebný obvod rovnako (obec s 200 obyvateľmi má rovnakú váhu ako mesto). To má za dôsledok, že aj keď môžu existovať okresy, v ktorých ANO uspela v parlamentných voľbách vďaka podpore v mestách a väčších obciach, a v ktorých následne uspela vo voľbách komunálnych (v mestách, kde ju volili voliči v národných voľbách), sa tento vzťah nemusel v korelácii prejaviť, pretože do koeficientov boli započítané aj výsledky strany z malých obcí, ktorých je vo väčšine slovenských okresov výrazne viac ako miest.

Čo sa týka pôsobenia organizačného zastúpenia, vysvetlenie je pomerne priamočiare. Ak sa pozrieme na hodnoty koeficientov organizačného zastúpenia ANO v jednotlivých okresoch, uvidíme že sú všade veľmi podobné – mimoriadne nízke[29]. Na rozdiel od KDH a HZDS, u ktorých sa koeficienty líšia podľa jednotlivých okresov a regiónov ( vo svojich „baštách“ sú strany organizačne zastúpené veľmi výrazne), strana ANO bola a stále je veľmi slabo organizačne zastúpená na komunálnej úrovni takmer všade. Ak to zhrnieme, v prípade ANO, faktor organizačného zastúpenia nezohrával v komunálnych voľbách takmer žiadnu rolu, keďže strana organizačne na komunálnej úrovni skoro neexistovala. Skôr sa zdá, že za ANO kandidovali skôr jednotlivci spriaznení s touto stranou bez výraznejšieho organizačného zázemie. Ak strana ako taká pôsobila nejakým spôsobom, tak sa orientovala skôr na mestské prostredie, v ktorom podporovala buď samostatných kandidátov, alebo oveľa častejšie aktívne vstupovala do koalícii, aby sa mohla podieľať na rozhodovaní po voľbách a tak si posilniť svoje pozície.

Druhým neočakávaným výsledkom analýzy je nepotvrdená súvislosť medzi vytváraním volebných koalícií a nezávislými premennými. V tejto otázke je situácia značne komplikovanejšia a je zrejmé, že pri rozhodovaní strán a ich predstaviteľov vstupovali významne „do hry“ aj ďalšie faktory (pravdepodobne miestne špecifiká), ktoré ovplyvnili konečný výsledok.

 

4.1.3. Zhrnutie

 

Z predchádzajúcej časti sa nám vytvára pomerne jasný obraz o rozhodovaní strán v komunálnych voľbách v otázkach samostatného a koaličného kandidovania. Na jednej strane máme staré strany KDH a HZDS s rozvinutou straníckou organizáciou, širokým zastúpením v regiónoch a stabilnou podporou vo svojich „baštách“. Tieto strany dokázali dosahovať v komunálnych voľbách veľmi dobré výsledky a ich predstavitelia (úspešne) samostatne kandidovali práve v oblastiach s vysokým zastúpením a voličskou podporou. Tieto strany samozrejme vytvárali aj koalície, tieto formy kandidatúry u nich však predstavovali menšinu. Na strane druhej stojí nová strana ANO s veľmi slabým organizačným zastúpením a voličskou podporou koncentrovanou prevažne v mestskom prostredí. Tieto faktory sa prejavili na celkovo slabších výsledkoch v komunálnych voľbách, ale najmä na výraznej prevahe koaličných kandidatúr oproti samostatným.

 

4.2. Hypotéza 2.: Charakter koalícií

 

Cieľom druhej hypotézy je zistenie, či strany v komunálnych voľbách vytvárajú koalície odrážajúce stranícke vzťahy  na národnej úrovni, alebo sa riadia inými pravidlami. Taktiež chceme zistiť, či existuje vzťah medzi veľkosťou obcí a charakterom koalície a nakoniec, či existuje súvislosť medzi typom strany a charakterom koalícii, ktoré vytvára.

V metodologickej časti práce sme definovali postup rozdelenia všetkých koalícií dotroch kategórii, na základe ich „politickej čistoty“. Dostaneme tak podľa ich zloženia a.) politicky čisté koalície pozostávajúce len z partnerov, s ktorými  strana zdieľa opozičný alebo koaličný status; b.) politicky zmiešané koalície, v ktorých sa strana nachádza aj s koaličnými aj s opozičnými subjektmi; a c.) koalície, ktoré strana uzatvorila výlučne s politicky vzdialenými stranami.  Ostáva nám však ešte definovať bloky strán, ktoré vo voľbách predstavovali provládny a protivládny tábor, z ktorých bude vyplývať zaradenie jednotlivých koalícií vytvorených skúmanými stranami. Princípy zadeľovania strán do týchto blokov sme už opísali vyššie. Zloženie blokov v jednotlivých voľbách zachytáva tabuľka 4.2.1.

 

 

 

 

 

 

 

Tab. 4.2.1.:  Kategorizácia politických strán podľa politickej blízkosti

Voľby

Orientácia

Strany

1998

provládna

KDH, SDSS, SZS, DÚ, DS, SDĽ, SOP, SDK, SMK,

 

protivládna

HZDS, SNS, ZRS, KSS

 

 

 

2002

provládna

ANO, DS, DÚ, KDH, OKS, SDKÚ, SMK, SZS[30]

 

protivládna

HZDS, KSS, SMER, SNS, SDĽ, SOP, ZRS, SDSS, ĽB,

 

 

B-RRS, HZD, PSNS

Zdroj: Krivý (2003b) a vlastné zaradenie

 

V nasledujúcej časti práce budeme postupne analyzovať charakter koalícií KDH, HZDS a ANO. Ku každému prípadu je priložená tabuľka s presným rozložením percentuálnych hodnôt v jednotlivých kategóriách, ako aj graf vizuálne znázorňujúci rozdelenie. Tabuľky zachytávajúce aj absolútne početnosti prípadov sú uvedené v prílohe.

 

4.2.1. Charakter koalícií KDH v rokoch 1998 a 2002

Tab a Graf. 4.2.2.: Koalície KDH vo voľbách 1998 podľa veľkosti obcí[31]

KDH 98

 

 

Koalícia

    

 

1

2

3

 

1

88,24

8,82

2,94

 

2

82,22

15,56

2,22

Veľkosť obcí

3

79,31

10,34

10,34

 

4

89,47

10,53

0,00

 

5

100,00

0,00

0,00

Spolu

SR

87,58

9,32

3,11

Zdroj: Štatistický úrad, vlastné prepočty

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tab a Graf. 4.2.3.: Koalície KDH vo voľbách 2002 podľa veľkosti obcí

KDH 02

 

 

Koalícia

 

 

1

2

3

 

1

62,96

25,93

11,11

 

2

68,09

25,53

6,38

Veľkosť obcí

3

82,76

6,90

10,34

 

4

50,00

16,67

33,33

 

5

60,00

40,00

0,00

Spolu

SR

65,57

24,59

9,84

Zdroj: Štatistický úrad, vlastné prepočty

Výstupy z obidvoch tabuliek môžeme analyzovať spoločne, keďže vykazujú spoločné znaky. Tými najdôležitejšími sú dve zistenia:

  • KDH najmä vo voľbách 1998, ale aj vo voľbách 2002 uzatváralo výraznú väčšinu svojich koalícií s politicky blízkymi stranami. Ako detailne opisuje Krivý (1999:128), KDH v roku 1998 vytváralo koalície s najmä s členskými stranami Slovenskej demokratickej koalície (SDK) – DS a DÚ. Už v menšej, ale stále významnej miere sa spájalo aj s partnermi z koalície – s SDĽ a SOP. Len minimálne množstvo koalícii uzatvorilo KDH s opozičnými HZDS a SNS.

Podobne zreteľné (aj keď nie až do takej miery ako vo voľbách 1998) je aj vytváranie politicky blízkych koalícií vo voľbách 2002. Najčastejšími partnermi KDH boli v tomto prípade SDKÚ a mimoparlamentné DS a OKS. Politicky zmiešané koalície vytvorilo KDH podstatne zriedkavejšie, nedá sa však určiť jednoznačná preferencia pre niektorú zo strán z opozičného tábora.

  • V prípade KDH sa ukazuje, že veľkosť obcí nezohrávala pri vytváraní koalícií u KDH podstatnejšiu rolu – vo všetkých veľkostných kategóriách jasne prevažujú politicky blízke koalície, a nie je možné pozorovať trend, podľa ktorého by so znižujúcim sa počtom obyvateľov stúpal počet zmiešaných koalícií.

 4.2.2. Charakter koalícií HZDS v rokoch 1998 a 2002

Tab. a graf 4.2.4. Koalície HZDS vo voľbách 1998 podľa veľkosti obcí

HZDS 98

 

 

Koalícia

 

 

 

1

2

3

 

1

29,17

16,67

54,17

 

2

29,17

20,83

50,00

Veľkosť obcí

3

22,22

22,22

55,56

 

4

40,00

20,00

40,00

 

5

70,00

30,00

0,00

Spolu

SR

34,07

20,88

45,05

Zdroj: Štatistický úrad, vlastné prepočty

Tab. a graf 4.2.5. Koalície HZDS vo voľbách 2002 podľa veľkosti obcí

HZDS 02

 

 

Koalícia

 

 

1

2

3

 

1

72,07

18,02

9,91

 

2

66,67

26,98

6,35

Veľkosť obcí

3

76,19

19,05

4,76

 

4

75,00

25,00

0,00

 

5

70,83

29,17

0,00

Spolu

SR

71,64

22,01

6,34

Zdroj: Štatistický úrad, vlastné prepočty

 

Už na prvý pohľad je zrejmé, že obraz ktorý poskytujú koalície HZDS vo voľbách 1998 a 2002 je komplikovanejší ako v prípade KDH a vyžaduje si detailnejší rozbor pre  obidvoje volieb.

  • Parlamentné voľby 1998 ako aj obdobie, ktoré po nich nasledovalo bolo charakteristické intenzívnym konfliktom medzi „pro a protimečiarovským“ táborom, ktorý prebiehal na národnej úrovni. Dalo by sa očakávať, že sa tento konflikt prenesie aj na úroveň komunálnu a prejaví sa aj v miestnych koalíciách. HZDS v týchto voľbách však vytvorila väčšinu zmiešaných koalícií a dokonca najväčší počet s výlučne provládnymi stranami. To je samozrejme v rozpore so stanovenou hypotézou a dokonca sa môže zdať, že ju presvedčivo vyvracia.
  • Ak sa však pozrieme na koalície HZDS bližšie, zistíme že to nemusí byť úplne tak. V predchádzajúcej časti sme mohli vidieť, že kandidáti HZDS boli v týchto voľbách výrazne úspešní pri samostatnom kandidovaní (602 úspešných kandidátov) a zároveň uzavreli len veľmi nízky počet koalícií (91). Takáto nízka početnosť môže pri percentuálnom vyjadrení pôsobiť skresľujúco – keďže aj niekoľko málo koalícií môže ovplyvniť celkový výsledok. Výraznú väčšinu zmiešaných koalícií (kategórie 2 a 3) tak vytvára len 60 prípadov. Túto anomáliu voči hypotéze by sa teda dalo pripočítať výnimkám, ktoré neohrozujú celkový trend.
  • Nechceme sa však uchyľovať len k argumentácii opretej o výnimky. Ak sa pozrieme na blok opozičných strán z roku 1998 zistíme, že pozostáva z menšieho počtu členov ako v roku 2002 a zároveň, že sa jedná o strany, ktorých organizačné zastúpenie je veľmi slabé (ZRS), alebo len mierne rozvinuté (SNS, KSS). Je teda možné, že v niektorých obciach došlo k prípadom, že HZDS potrebovalo uzavrieť koalíciu, ale jednoducho nemalo pre ňu partnera z vlastných radov. Tento argument dopĺňa aj rozbor nečistých koalícií, ktoré HZDS v roku 1998 uzavrelo. Ten ukazuje, že jeho najčastejším koaličným partnerom bola SDĽ. S SDĽ malo HZDS  na národnej úrovni vždy lepšie vzťahy ako so zvyškom „modrej“ koalície a je teda možné, že sa tento vzťah preniesol aj na miestnu úroveň´ v prípadoch,  kedy HZDS chýbal koaličný partner. Opäť však treba pripomenúť, že hlavným znakom HZDS vo voľbách 1998 je, že takmer žiadnych koaličných partnerov nepotrebovalo.
  • Predchádzajúca úvaha pomáha vysvetliť aj zmenu koaličného správania HZDS vo voľbách 2002. V tomto prípade HZDS uzatvorilo oveľa vyšší počet koalícií (268), pričom jasná väčšina z nich bola s politicky blízkymi stranami. Za touto zmenou podľa nášho názoru stojí najmä zvýšený počet partnerov v bloku (SMER, HZD, PSNS) spojený okrem iného aj so zmenou statusu koaličného partnera z predchádzajúcich volieb – SDĽ z provládneho na protivládny.
  • Posledná charakteristika koalícií HZDS je totožná s KDH. Ani pri HZDS nie je možné sledovať jasnú súvislosť medzi veľkosťou obcí a charakterom koalícií. Obzvlášť to platí pre voľby 1998. Pri voľbách 2002 je možné hovoriť o náznaku zvyšovania podielu „čistých“ koalícií v dvoch vyšších veľkostných kategóriách. Vo vzťahu k celkovému prevládaniu týchto koalícií  to nepredstavuje štatisticky významný nárast.

 

4.2.3. Charakter koalícií ANO v vo voľbách 2002

 

Tab. a graf 4.2.6. Koalície ANO vo voľbách 2002 podľa veľkosti obcí

ANO 02

 

 

Koalícia

 

 

1

2

3

 

1

31,43

34,29

34,29

 

2

34,62

32,69

32,69

Veľkosť obcí

3

34,38

28,13

37,50

 

4

26,67

40,00

33,33

 

5

43,59

46,15

10,26

Spolu

SR

34,62

35,58

29,81

Zdroj: Štatistický úrad, vlastné prepočty

 

 

  • ANO vo voľbách 2002 uzavrelo veľké množstvo koalícií (208) pohľad na ich zloženie však ukazuje, že otázka politickej blízkosti nezohrávala pre túto stranu žiadnu rolu. ANO bolo stranou vládnej koalície, ktorá najčastejšie vstupovala do koalícií s opozičnými stranami (Mesežnikov 2003). Nemala pritom ani žiadneho preferovaného partnera, resp. naopak stranu, ktorú by vylučovala zo spolupráce. Táto „promiskuita“ bola pre ANO príznačná na všetkých úrovniach, bez ohľadu na veľkosť obcí.
  • Naša interpretácia tohto stavu vychádza z doplňujúcej hypotézy H.2.2., ktorá takýto obraz predpokladala. Cieľom ANO ako novej a slabo rozvinutej strany bola zrejme snaha o posilnenie svojho postavenia na komunálnej úrovni, pričom tento cieľ bol podstatne dôležitejší ako politická príslušnosť. ANO sa pravdepodobne ku koalíciám skôr pridávalo, ako ich vytváralo a neobsadilo prostredníctvom nich veľa vlastných starostov. Každopádne však za podporu mohlo získať benefity použiteľné pri rozvoji svojej organizácie a napĺňaní záujmov jej členov.

 

4.2.4. Zhrnutie    

 

V predchádzajúcej časti sme mohli vidieť, aké koalície vytvárali strany v skúmaných komunálnych voľbách. Posledným krokom, predtým ako vyhodnotíme hypotézy H.2. ostáva ešte pozrieť sa na celkový obraz, zložený zo všetkých koalícií vytvorených všetkými skúmanými stranami:

 

Tab. a graf 4.2.7. Všetky koalície vo voľbách 2002 podľa veľkosti obcí[32]

SR 02

 

Koalícia

 

 

1

2

 

1

65,76

34,24

 

2

64,80

35,20

Veľkosť obcí

3

71,43

28,57

 

4

59,18

40,82

 

5

56,92

43,08

Spolu

SR

64,69

35,31

Zdroj: Štatistický úrad, vlastné prepočty

 

Ako je možné vidieť, v spojenom súbore všetkých koalícií uzatvorených v roku 2002 stranami ANO, HZDS a KDH pomerne jasne prevládajú politicky čisté koalície. V 35% zastúpení zmiešaných koalícií predstavujú dominantný podiel koalície ANO, ktoré sme charakterizovali vyššie. Čo sa týka vplyvu veľkosti obcí, môžeme povedať, že sa neprejavil ani pri tomto celkovom súbore.

Ak sa teda pozrieme na naše hypotézy, môžeme povedať, že všeobecná hypotéza H.2. sa potvrdila (tab 4.2.7.) je však veľmi úzko spojená s hypotézou H.2.2 hovoriacej o vzťahu typu strany a uzatvorených koalícií. Ako sa ukázalo, politicky blízke koalície uzatvárajú skôr staré strany KDH a HZDS, kým u ANO nezohrával tento faktor takmer žiadnu rolu. Potvrdila sa tak hypotéza H.2.2., že organizačne slabo rozvinuté strany, budú skôr vstupovať do politicky zmiešaných koalícií.

V žiadnom prípade však nemôžeme hovoriť o potvrdení hypotézy H.2.1., ktorá predpovedala nárast zmiešaných koalícií so znižujúcim sa počtom obyvateľov obce. Ukazuje sa teda, že veľkosť (obcí) nezohráva pri uzatváraní koalícií takmer žiadnu rolu a že rozhodujúcejšími sú skôr organizačné a čiastočne aj ideologické charakteristiky strán.

 

  1. Záver

 

Našu prácu vnímame ako skromný pokus uchopiť nástrojmi politickej vedy doposiaľ len veľmi málo preskúmanú oblasť straníckej politiky na komunálnej úrovni. Ukázalo sa, že púšťanie sa do takýchto oblastí prináša mnohé riziká, zároveň je však mimoriadne obohacujúce. Napriek všetkým úskaliam si myslíme, že výskum komunálnej politiky má zmysel a malo by sa v ňom pokračovať aj v budúcnosti.

Základným cieľom práce bolo ponúknuť odpovede na dve otázky: 1. Kedy budú strany kandidovať samostatne a kedy v koalícii? a 2. Na základe čoho budú koalície zostavené? Z týchto otázok sme následne formulovali niekoľko hypotéz formulujúcich očakávaný vzťah medzi premennými. K premenným sme navrhli indikátory umožňujúce kvantitatívnu verifikáciu hypotéz. V ďalšom kroku sme zhromaždili potrebné dáta, ktoré nakoniec analyzovali pomocou štatistických metód. Závery a výstupy výskumu sú nasledujúce:

 

  • V prípade HZDS a KDH sa potvrdil silný vzťah medzi voličskou podporou týchto strán v regiónoch a formou ich kandidatúry – v okresoch so silným voličským zázemím (pre parlamentné voľby) boli tieto strany silné aj v komunálnych voľbách, čo sa prejavilo aj úspešným samostatným kandidovaním ich predstaviteľov.
  • Pri obidvoch týchto stranách sa taktiež potvrdila súvislosť medzi organizačným zastúpením a formou kandidatúry – so zvyšujúcim sa počtom základných organizácií v okresoch týchto strán stúpala aj úspešnosť ich samostatne kandidujúcich reprezentantov.
  • V prípade ANO ako novej strany so slabým organizačným zastúpením sme zistili odlišné vzorce správania. Strana bola oveľa aktívnejšia pri vstupovaní do koalícií a postavila oveľa menej samostatných kandidátov.
  • Rozdiely medzi starými a novou stranou sa prejavili aj pri vytváraní samotných koalícií. Kým KDH a HZDS vytvárali koalície s prevažne politicky blízkymi stranami, ANO opakovane vstupovala do najrôznejších koalícií bez ohľadu na ich zloženie.
  • Napriek očakávaniu sa nepotvrdila téza o vplyve veľkosti obcí na zloženie koalícií. Strany sa správali pri vytváraní a vstupovaní do koalícií rovnako na všetkých úrovniach.

Vyššie uvedené zistenia sa vzťahujú len na skúmanú výberovú vzorku strán. Zároveň však naznačujú možnosti ich generalizácie. Výstupy práce ukazujú, že existuje významné prepojenie medzi národnou a komunálnou úrovňou straníckej politiky ktoré sa prejavuje v dvoch rovinách: a.) konflikty z celoštátnej roviny zosobnené vo vzťahu vlády a opozície sa prenášajú aj na miestnu úroveň, kde sú dôležitým faktorom pri vytváraní volebných koalícií b.) pre konanie strán na miestnej úrovni sú kľúčové ich organizačné charakteristiky, ktoré v prevažnej miere vyplývajú z procesov na úrovni centrálnej.

Aby bolo možné tieto zovšeobecnenia potvrdiť, je potrebné urobiť ďalšie kroky, čím poukazujeme na možnosti a výzvy ďalšieho výskumu. Ten by mal:

 

  • Skvalitniť dátový súbor – najmä zahrnúť do analýzy aj neúspešné kandidatúry strán
  • Rozšíriť výberovú vzorku strán – ideálne na všetky relevantné strany
  • Preskúmať stanovené hypotézy aj pri voľbách poslancov miestnych zastupiteľstiev
  • Taktiež by bolo vhodné doplniť kvantitatívny výskum kvalitatívnym – pokúsiť sa napr. o mikroanalýzu straníckych procesov vo vybraných obciach a poskytnúť tak komplexnejší obraz o komunálnej politike.

 

6. Literatúra

 

  1. Bučan, J. (2004): Kresťanskodemokratické hnutie, In: Rybář, M. (ed. 2004) Politické strany ako organizácie – prípady zo Slovenska, Bratislava, Univerzita Komenského, pp. 93 – 110.
  2. Devine, F. (1999): Qualitative analyses, In: Marsh, D. – Stoker, G. (eds. 1999): Theory and Methods in Political Science, London, MacMillan Press.
  3. Duverger, M. (1967): Political Parties. Their Organization and Activity in the Modern State, London, Menthuen.
  4. Haughton, T. (2004): Strana vo verejnej funkcii, strana v ústrednej kancelárii a centrum moci v politických stranách na Slovensku, In: Gyarfášová, O. – Mesežnikov, G. (eds. 2004): Vláda strán na Slovensku: Skúsenosti a perspektívy, IVO, Bratislava, pp. 89 – 100.
  5. Hloušek, V. – Kopeček, L. (2004): Konfliktní demokracie, Brno, IIPS.
  6. Hudek, A. (2004): Slovenská národná strana, In: Rybář, M. (ed. 2004) Politické strany ako organizácie – prípady zo Slovenska, Bratislava, Univerzita Komenského, pp. 110 – 126.
  7. Katz, R. S. – Mair, P. (1995): Changing Models of Party Organization and Party Democracy. The Emergence of the Cartel Party, Party Politics, Vol. 1., No. 1, pp. 5 – 28.
  8. Katz, R. S. – Mair, P. (2002): The ascendancy of the Party in Public Office In: Gunther, R. – Montero, J. S. - Linz, J. J. (eds. 2002): Political Parties. Old concepts and New Challenges, Oxford, Oxford University Press, pp. 113-135.
  9. Kling, J. (2002): Regionálne súvislosti reformy verejnej správy, In: Mesežnikov, G. – Nižňanský, V. (eds. 2002): Reforma verejnej správy na Slovensku 1998 – 2002, Bratislava, IVO, pp. 91 – 95.
  10. Kling, J. (2003): Regionálna politika a regionálny vývoj, In: Kollár, M. - Mesežnikov, G. (eds. 2003): Slovensko 2002. Súhrnná správa o stave spoločnosti, Bratislava, IVO, pp. 109 - 126.
  11. Kopeček, L. (2003): Stranický systém Slovenska, In: Fiala, P. – Herbut, R. (eds. 2003): Středoevropské systémy politických stran, Brno, IIPS, pp. 153 – 226.
  12. Krause, D. K. (2000): Accountability and Party competition in Slovakia and the Czech Republic, Department of Government Notre Dame, Notre Dame, http://www.cla.wayne.edu/polisci/krause.
  13. Krivý, V. (1999): Výsledky volieb v rokoch 1998 a 1999, In: Mesežnikov, G. – Ivantyšin, M. (eds. 1999): Slovensko 1998-1999, Bratislava, IVO, pp. 115 – 149.
  14. Krivý, V. (2002): Regionálne voľby 2001 – Analýza výsledkov, In: Mesežnikov, G. – Nižňanský, V. (eds. 2002): Reforma verejnej správy na Slovensku 1998 – 2002, Bratislava, IVO, pp. 201 – 251.
  15. Krivý, V. (2003a): Volebné výsledky a trendy, In: Mesežnikov, G. – Gyarfášová, O. – Kollár, M. (eds. 2003): Slovenské voľby ´02, Bratislava, IVO, pp. 61 -  106.
  16. Krivý, V. (2003b): Komunálne voľby 2002: Výsledky, úspešné politické strany, In: Mesežnikov, G. (ed. 2003): Komunálne voľby 2002, Bratislava, IVO, pp. 69 -108.
  17. Krivý, V. (2004): Prívrženci politických strán na Slovensku: status, identity, deliace línie, In: Gyarfášová, O. – Mesežnikov, G. (eds. 2004): Vláda strán na Slovensku: Skúsenosti a perspektívy, IVO, Bratislava, pp. 127 – 154.
  18. Lijphart, A. (1984):  Democracies, Patterns of Majoritarian and Consensus Government in Twenty-One Countries, New Haven, Yale University Press.
  19. Mesežnikov, G. (1999): Vnútropolitický vývoj  a systém politických strán, In: Mesežnikov, G. – Ivantyšin, M. (eds. 1999): Slovensko 1998-1999, Bratislava, IVO, pp. 17 – 114.
  20. Mesežnikov, G. (2002a): Činnosť politických strán a reforma verejnej správy, In: Mesežnikov, G. – Nižňanský, V. (eds. 2002): Reforma verejnej správy na Slovensku 1998 – 2002, Bratislava, IVO, pp. 121 – 146.
  21. Mesežnikov, G. (2002b): Politické strany vo voľbách orgánov samospráv vyšších územných celkov, In: Mesežnikov, G. – Nižňanský, V. (eds. 2002): Reforma verejnej správy na Slovensku 1998 – 2002, Bratislava, IVO, pp. 177 – 200.
  22. Mesežnikov, G. (2003): Politické strany vo voľbách do orgánov samospráv a obcí, In: Mesežnikov, G. (ed. 2003): Komunálne voľby 2002, Bratislava, IVO, pp. 51 – 68.
  23. Michels, R. (1966): Political Parties, Toronto, Collier-Macmillan.
  24. Miller, W. L. (1999): Quantitative methods, In: Marsh, D. – Stoker, G. (eds. 1999): Theory and Methods in Political Science, London, MacMillan Press.
  25. Mikovič, M. (2004): Strana demokratickej ľavice, In: Rybář, M. (ed. 2004) Politické strany ako organizácie – prípady zo Slovenska, Bratislava, Univerzita Komenského, pp. 61 -73.
  26. Minarovič, M. (2004): Hnutie za demokratické Slovensko, In: Rybář, M. (ed. 2004) Politické strany ako organizácie – prípady zo Slovenska, Bratislava, Univerzita Komenského, pp. 32 – 61.
  27. Nižňanský, V. (2002): Spoločenský, historický a európsky kontext reformy verejnej správy na Slovensku, In: Mesežnikov, G. – Nižňanský, V. (eds. 2002): Reforma verejnej správy na Slovensku 1998 – 2002, Bratislava, IVO, pp. 15 – 58.
  28. Nižňanský, V. – Kling, J. (2003): Verejná správa, In: Kollár, M. - Mesežnikov, G. (eds. 2003): Slovensko 2002. Súhrnná správa o stave spoločnosti, Bratislava, IVO, pp. 249 – 270.
  29. Ondruchová, M. (2000): Organizácia politických strán a hnutí na Slovensku, Bratislava, IVO.
  30. Ostrogorski, M. (1964): Democracy and Organization of Political Parties, Chicago, Quadrangle Books.
  31. Panebianco, A. (1988): Political Parties. Organisation and Power, Cambridge, Cambridge University Press.
  32. Pilát, J. (2002): Inštitucionálny aspekt reformy verejnej správy, In: Mesežnikov, G. – Nižňanský, V. (eds. 2002): Reforma verejnej správy na Slovensku 1998 – 2002, Bratislava, IVO, pp. 59 – 90.
  33. Pilát, J. (2003): Samospráva na Slovensku: Trendy a problémy, In: Mesežnikov, G. (ed. 2003): Komunálne voľby 2002, Bratislava, IVO, pp. 9 – 20.
  34. Rybář, M. (2002): Stabilizácia straníckych systémov v nových demokraciách: Prípad Španielska a Slovenska, In: Szomolányi, S. (ed. 2002): Španielsko a Slovensko: dve cesty k demokracii. Bratislava, Stimul, pp. 83-104.
  35. Rybář, M. (2004a): Organizácia nových politických strán na Slovensku: Niekoľko úvah o vnútrostraníckom živote SDKÚ, ANO a Smeru, In: Rybář, M. (ed. 2004) Politické strany ako organizácie – prípady zo Slovenska, Bratislava, Univerzita Komenského, pp. 10 – 32.
  36. Rybář, M. (2004b): Stranícka politika a meniace sa vzorce straníckej súťaže na Slovensku, In: Gyarfášová, O. – Mesežnikov, G. (eds. 2004): Vláda strán na Slovensku: Skúsenosti a perspektívy, IVO, Bratislava, pp. 25 – 48.
  37. Rybář, M. (2005): Premeny straníckej politiky, In: Szomolányi, S. (ed. 2005): Spoločnosť a politika na Slovensku, Univerzita Komenského, Bratislava, pp. 132 – 153.
  38. Říchová, B. (2000): Přehled moderních politologických teorií, Praha, Portál.
  39. Učeň, P. (2004): Centristický populizmus ako nová kompetitívna a mobilizačná stratégia v slovenskej politike, In: Gyarfášová, O. – Mesežnikov, G. (eds. 2004): Vláda strán na Slovensku: Skúsenosti a perspektívy, IVO, Bratislava, pp. 49 – 75.
  40. Van Biezen, I. (2000): On the Internal Balance of Power, Party Politics, Vol. 6., No. 4., pp. 395 – 417.

 

 

 


[1] K metodologickej časti práce svojimi pripomienkami, podnetmi a radami podstatnou  mierou prispel Phdr Vladimír Krivý Csc., za čo mu je autor práce veľmi vďačný. Taktiež sa mu chcem poďakovať za poskytnutie dátových súborov s výsledkami volieb a za pomoc pri ich spracovaní. Za závery a interpretácie však zodpovedá autor iba sám. 

[2] Uvedená publikácia pozostáva z prípadových štúdií relevantných slovenských politických strán zameraných ich vnútrostranícku organizáciu. Prípady strán, ktorými sa zaoberáme v tejto štúdii spracovali Rybář (ANO), Minarovič (HZDS) a Bučan (KDH).

[3] K najvýznamnejším teoretikom teórie racionálne j voľby v rámci politickej vedy patria A. Downs, W. Riker a M. Leiserson. Pre prehľadné zhrnutie diskusie o koaličných teóriách pozri napr. Lijphart (1984) a Říchová (2000).

[4] K teoretickej diskusii o kvalitatívnych a kvantitatívnych metódach výskumu v politológii pozri Miller (1999) a Devine (1999).

[5] Táto priama konfrontácia môže mať samozrejme rôzne podoby. Od hĺbkových, len čiastočne štruktúrovaných rozhovorov s respondentmi až po tzv. rušivé experimenty využívané v modernej sociológii.

[6] V Bratislave a Košiciach sú okrem primátorov týchto miest volení aj primátori mestských častí.

[7] V ďalšej časti práce používame kvôli stručnosti jednotný pojem obec, ktorý v sebe zahŕňa aj mestá a mestské časti. V prípadoch, keď budeme medzi jednotkami rozlišovať to jasne uvedieme.

[8] Kvôli stručnosti budeme v ďalšej časti síce hovoriť o samostatnej a koaličnej kandidatúre, vždy však budeme mať na mysli kandidatúru úspešnú. Na prípady, keď budeme hovoriť o kandidatúre v inom význame jasne upozorníme.

[9] Máme potrebu ešte raz upozorniť, že všetky kandidatúry, s ktorými pracujeme boli úspešné keďže nedisponujeme dátami o neúspešných kandidatúrach. Z metodologického aj analytického hľadiska sú však koeficienty výlučnosti a koaličnosti formulované ako keby počítali aj s neúspešnými kandidatúrami. Minimálne by ich bolo možné využiť v budúcom výskume, ktorý by získal dáta, ktoré v tomto prípade nemáme. 

[10] Z obrovského množstva prác spomeňme aspoň niekoľko klasických štúdií, ku ktorým patria najmä  diela Ostrogorskeho (1964) a Michelsa (1966).  Základy politologicky precíznejšieho výskumu položil v povojnovom období Duverger (1967). K novším, kľúčovým prácam patria diela Panebianca (1988), Katza s Mairom (1995, 2002). Vnútornou organizáciou politických strán v nových demokraciách sa zaoberala napr. Van Biezen (2002) . V prípade Slovenska musíme spomenúť práce Rybářa (2004a, 2005), ale aj Ondruchovej (2000), Krauseho (2000) a Haugtona (2004).

[11] Rôzne vnútrostranícke charakteristiky sa na prípade českých a slovenských strán  pokúsil kvantifikovať Krause (2000).  Autor vo svojom výskume aplikoval koncept Jandu (1980), žiadnym spôsobom však nevysvetľuje postup, ktorým dospel od premenných (napr. extenzívnosť a intenzívnosť straníckej organizácie) k ich numerickému vyjadreniu na škále 0 – 5.

[12] Toto tvrdenie sa vzťahuje na všetky slovenské politické strany. Samostatnou otázkou je samozrejme distribúcia moci v strane (miera centralizácie a autonómnosť jednotlivých organizačných stupňov), ktorá sa medzi jednotlivými stranami výrazne líši (Rybář 2005, Krause 2000). Touto otázkou sa však v našej práce priamo nezaoberáme.

[13] Profesionálny, platený aparát si slovenské strany udržiavajú najskôr od úrovne okresu, prípadne až kraja.

[14] Väčšina stanov slovenských politických strán podmieňuje vznik základnej organizácie určitým minimálnym počtom členov.

[15] Na rovnaká (ne)ochotu sme narazili aj u ostatných relevantných strán s výnimkou SDKÚ, ktorá ich dokonca zverejňuje na svojej internetovej stránke.

[16] Problematika slovenského straníckeho systému je mimoriadne komplexná a presahuje rámec našej práce. Spomeňme však aspoň jeho základné charakteristiky, na ktorých sa zhodujú viacerí slovenskí aj zahraniční politológovia. Patrí k nim: a.) vysoká otvorenosť straníckej súťaže (neexistencia stabilných vzorcov vytvárania koalícií), b.) nestabilita jednotlivých aktérov – strán, c.) existencia viacerých relevantných dimenzií straníckej súťaže a d.) zmeny vo váhe  (hierarchii) týchto dimenzií medzi jednotlivými voľbami (najmä od konca 90. rokov). K analýzam slovenského straníckeho systému pozri najmä  Rybář (2002, 2004b, 2005), Kopeček (2003), Hloušek a Kopeček (2004), Krause (2000) a Krivý (2004). 

[17] Existuje niekoľko výskumov, ktoré merali postavenie a blízkosť voličských segmentov jednotlivých strán na identifikovaných dimenziách straníckej súťaže (Krivý 2004, Krause 2000). /roveň voličov však nie je totožná s úrovňou straníckou. Nie je nám známy žiadny výskum, ktorý by systematicky meral stranícku úroveň politiky (napr. kódovaním straníckych programov alebo rozhovormi/dotazníkmi so straníckymi elitami.

[18] Napr. pomocou funkcie crosstable v programe Excell al. SPSS.

[19] V komunálnych voľbách 2002 len 16 z celkového počtu 249 primátorov zvolených za SMK kandidovalo v rámci koalície strán (Krivý 2003:80).

[20] Pre podrobnosti k organizačnému vývoju SNS až do roku 2003 pozri Hudek (2003).

[21] Analýzou vnútrostraníckej organizácie SDĽ sa zaoberal napr. Mikovič (2004).

[22] So 128 starostami zvolenými výlučne za SDĽ bola táto strana 4. najúspešnejšia zo všetkých strán.

[23] K organizačným charakteristikám týchto strán pozri najmä Minarovič (2004), Bučan (2004), Krause (2001) a Rybář (2005).

[24] Krause (2000) používa v tomto význame ukazovatele extenzívnosti a intenzívnosti straníckej organizácie.

[25] Pre analýzu organizačnej štruktúry ANO pozri najmä Rybář (2004), ďalšie dáta o straníckej organizácii boli poskytnuté autorovi práce pre potreby výskumu straníckou centrálou ANO.  K centristicko-populistickému apelu ANO pozri Učeň (2004). 

[26] Na začiatku volebného obdobia bolo KDH vo vláde ako súčasť SDK. Po rozpade SDK sa KDH stalo ďalším koaličným partnerom vo vláde.

[27] Pri HZDS nedisponujeme vlastnými dátami o počte základných organizácií na celom území, pretože nám ich odmietla centrálna kancelária strany poskytnúť. Získali sme však potrebné dáta o počte základných organizácií v okresoch za päť krajov (Nitriansky, Banskobystrický, Trenčiansky, Prešovský a Košický). Dáta nám poskytli predstavitelia vymenovaných regionálnych kancelárií strany v júny 2005. Celkový koeficient organizačného zastúpenia pre HZDS uvedený v tabuľke je vypočítaný ako podiel Krauseho údaju a počtu všetkých obcí, takže má len orientačnú hodnotu.  Na druhej strane, vieme že v uvedených piatich krajoch  + v Žilinskom kraji má strana 1627 základných organizácií. Keďže sa dá predpokladať, že zastúpenie strany vo zvyšných dvoch krajoch, o ktorých nemáme žiadne údaje, sa zásadne nelíši od ostatných, je pravdepodobné, že aktuálny počet základných organizácií sa veľmi nelíši od počtu, ktorý uvádza Krause (2000). Výrazné rozdiely teda nebudú ani v hodnote organizačného koeficientu.

[28] Okresné výsledky komunálnych aj parlamentných volieb, ako aj vypočítané hodnoty koeficientov pre všetky strany sú uvedené v tabuľkách v prílohe.

[29] Hodnoty koeficientov organizačného zastúpenia ANO sú uvedené v prílohe práce.

[30] V prípade  Strany zelených na Slovensku sme sa rozhodli pre jej zadelenie k provládnemu bloku aj vo voľbách v roku 2002. Dôvodom bola najmä predchádzajúca spolupráca s vládnymi stranami v rámci SDK, ako aj neexistencia jasného protivládneho vymedzenia sa. Uvedomujeme si však, že postavenie SZS na osi provládny – protivládny je asi najmenej jasné.

[31] Legenda k tabuľke a grafu 4.2.2 a všetkým nasledujúcim tabuľkám a grafom: veľkosť obcí – 1. (0 – 500 obyvateľov), 2. (501 – 1000), 3. (1001 – 2000), 4. (2001 – 5000), 5. (nad 5000); koalícia – 1. (politicky blízke strany), 2. (koalícia s blízkymi aj vzdialenými stranami), 3.  (koalícia len s politicky vzdialenými stranami)

[32] Pri tomto sumárnom zisťovaní sú pochopiteľne možné len dve kategórie koalícií – čisté a zmiešané.



Copyright (c) 2006 Andrej Orogváni

Creative Commons License
Tato práce je licencována pod licencí Creative Commons Attribution 4.0 International License.