Humor v psychoterapii: Možnosti a limity

Téme humoru sa venovali najväčší filozofi od antiky až po súčasnosť. Čiastkových psychologických teórií humoru je tak veľa, že Raskin aAttardo ich rozdelili do 3 skupín - metateórií: 1/ psychoanalytické, 2/ kognitívne-percepčné, 3/ sociálne-behaviorálne. Autori vúvode referujú o možnostiach ako využiť humor - jeho pochopenie aemočnéprežívanie - vdiferenciálnej diagnostike psychických porúch. S Testom vtipov sa vyšetrovali skupiny pacientov so schizofrénnymi adepresívnymi poruchami, závislosťami ako aj skupiny zdravých ľudí. Humor ako terapeutický prostriedok sa využíva vrôznych psychoterapeutických smeroch. Spoločnými účinnými faktormi humoru vpsychoterapii sú vplyv na „atmosféru“ vterapeutickom vzťahu, podpora kognitívnych faktorov (vhľad, prerámcovanie, reštrukturalizovanie), facilitácia abreakcia napätia aúzkosti, zlepšenie sociálnych zručností (asertivita, sociálna atraktivita) klienta. Humor je zároveň prostriedkom udržania duševného zdravia apohody terapeuta. Základnými princípmi použitia humorných stimulov, napr. vtipov, sú načasovanie, primeranosť situácie avnímavosť klienta. Limity použitia humoru vpsychoterapii sú, ako na strane klienta (kognitívne aafektívne poruchy), tak aj na strane terapeuta (kognitívny štýl, terapeutické metazručnosti aosobný zmysel pre humor).