Rovesnícke učenie pri riešení problémovej úlohy u detí predškolského veku
Bd.32,Nr.2(2022)
Príspevok sa zaoberá výskumom spoločného riešenia úlohy u detí v predškolskom veku v podobe tzv. rovesníckeho učenia (peer tutoring). V rámci empirického výskumu sme sledovali dvojice detí, ktoré spolupracovali na riešení problémovej úlohy, ktorá spočívala v zložení skladačky podľa predlohy. Výskumný súbor tvorilo 20 detí, ktoré boli zaradené do dvojíc na základe veku, pričom každú dvojicu tvorilo jedno 4-ročné a jedno 6-ročné dieťa. Deti v spolupracujúcej dvojici mali stanovené rozdielne úlohy – staršie, skúsenejšie dieťa malo pomáhať mladšiemu, menej skúsenému dieťaťu pri riešení úlohy vždy, keď toto dieťa potrebovalo pomoc. Pri analýze sme sledovali spôsob, ako mladšie dieťa pristupovalo k riešeniu úlohy, a tiež typy pomoci a spôsob ich komunikácie zo strany staršieho dieťaťa – pomocníka. Výsledky analýzy ukázali, že staršie deti volili tak neverbálne postupy pomoci (demonštrácie správneho postupu, napríklad v podobe odstránenia prekážky – nesprávne umiestneného dielu skladačky, či správneho umiestnenia dielu skladačky, ktoré bolo potrebné na uskutočnenie nasledujúceho kroku; ukázanie prstom), ako aj rôzne verbálne komunikačné stratégie pomoci (špecifické usmernenia v činnosti; povzbudenia k činnosti; potvrdenia správnosti vykonaného kroku). Mladšie deti sa snažili pristupovať k riešeniu problémovej úlohy samostatne, len zriedkavo využívajúc predlohu. Výsledky sú zaujímavé z hľadiska implementácie kooperatívneho učenia a vzdelávania v predškolskom vzdelávaní.
rovesnícke učenie, spolupráca, dieťa v predškolskom veku, riešenie problémovej úlohy
Ashley, J., & Tomasello, M. (1998). Cooperative problem-solving and teaching in preschoolers. Social Development, 7(2), 143–163.
Aureli, T., & Presaghi, F. (2010). Developmental trajectories for mother-infant coregulation in the second year of life. Infancy, 15(6), 557–585.
Azmitia, M. (1988). Peer interaction and problem solving: When are two heads better than one? Child Development, 59(1), 87–96.
Azmitia, M. (1996). Peer interactive minds: Developmental, theoretical, and methodological issues. In P. B. Baltes & U. M. Staudinger (Eds.), Interactive minds: Life-span perspectives on the social foundations of cognition (s. 133–162). Cambridge Press.
Bensalah, L. (2011). The emergence of the teaching/learning process in preschoolers: Theory of Mind and age effect. Early Child Development and Care, 181(4), 505–516.
Brownell, C. (2011). Early developments in joint action. Review of Philosophy and Psychology, 2, 193–211.
Brownell, C. A., Ramani, G. B., & Zerwas, S. (2006). Becoming a social partner with peers: cooperation and social understanding in one- and two-year-olds. Child Development, 77(4), 803–821.
Butler, P., & Walton, G. M. (2013). The opportunity to collaborate increases preschoolers’ motivation for challenging tasks. Journal of Experimental Child Psychology, 116, 953–961.
Castellaro, M. A., & Roselli, N. D. (2015). Peer collaboration in childhood according to age, socioeconomic context and task. European Journal of Psychology of Education, 30, 63–80.
Corriveau, K. H., Ronfard, S., & Cui, Y. K. (2018). Cognitive mechanisms associated with children’s selective teaching. Review of Philosophy and Psychology, 9(4), 831–848.
Davis-Unger, A. C., & Carlson, S. M. (2008). Development of teaching skills and relations to theory of mind in preschoolers. Journal of Cognition and Development, 9, 26–45.
Eckerman, C. O., & Peterman, K. (2001). Peers and infant social/communicative development. In G. Bremner & A. Fogel (Eds.), Blackwell handbook of infant development (s. 326–350). Blackwell.
Endedijk, H. M., Cillessen, A. H., Cox, R. F., Bekkering, H., & Hunnius, S. (2015). The role of child characteristics and peer experiences in the development of peer cooperation. Social Development, 24, 521–540.
Gevers Deynoot-Schaub, M. J., & Riksen-Walraven, J. M. (2006). Peer interaction in child care centres at 15 and 23 months: Stability and links with children’s socio-emotional adjustment. Infant Behavior and Development, 29, 276–288.
Golinkoff, R. M., Hirsh-Pasek, K., & Singer, D. G. (2006). Why play = learning: A challenge for parents and educators. In D. Singer, R. M. Golinkoff, & K. Hirsh-Pasek (Eds.), Play = learning: How play motivates and enhances children’s cognitive and social-emotional growth (s. 3–14). Oxford University Press.
Hamann, K., Warneken, F., & Tomasello, M. (2012). Children’s developing commitments to joint goals. Child Development, 83(1),137–145.
Henderson, A. M. E., & Woodward, A. L. (2011). “Let’s work together”: What do infants understand about collaborative goals? Cognition, 121, 12–21.
Hendl, J. (2016). Kvalitativní výzkum: základní metody a aplikace. Portál.
Howe, N., & Recchia, H. (2005). Playmates and teachers: Reciprocal and complementary interactions between siblings. Journal of Family Psychology, 19(4), 497–502.
Kasíková, H. (2017). Kooperativní učení ve výuce: teorie-výzkum-realita. Pedagogika, 67(2), 106–125.
McLane, J. B., & Wertsch, J. V. (1986). Child-child and adult-child interaction: A Vygotskian study of dyadic problem systems. The Quarterly Newsletter of the Laboratory of Comparative Human Cognition, 8(3), 98–105.
Ramani, G. B. (2012). Influence of a playful, child-directed context on preschool children’s peer cooperation. Merrill-Palmer Quarterly, 58, 159–190.
Ramani, G. B., & Brownell, C. A. (2014). Preschoolers’ cooperative problem solving: Integrating play and problem solving. Journal of Early Childhood Research, 12(1), 92–108.
Rubin, K. H., Bukowski, W., & Parker, J. (2006). Peer interactions, relationships, and groups. In W. Damon & N. Eisenberg, Handbook of child psychology: Vol. 3. Social, emotional, & personality development (s. 571–645). Wiley.
Smiley, P. A. (2001). Intention understanding and partner-sensitive behaviors in young children’s peer interactions. Social Development 10(3), 330–354.
Strauss, S., & Ziv, M. (2012). Teaching is a natural cognitive ability for humans. Mind, Brain, and Education, 6(4), 186–196.
Štech, S. (1992). Škola stale nová. Karolinum.
Tenenbaum, H., Winstone, N., Leman, P. J. & Avery, R. (2020). How effective is peer interaction in facilitating learning? A meta-analysis. Journal of Educational Psychology, 112(7), 1303–1319.
Tomasello, M. (2009). Why We Cooperate. MIT Press.
Topping, K., Buchs, C., Duran, D., & Van Keer, H. (2017). Effective peer learning: From principles to practical implementation. Routledge.
Tudge, J. R. H., & Rogoff, B. (1989). Peer influences on cognitive development: Piagetian and Vygotskian perspectives. In M. H. Bornstein & J. S. Bruner (Eds.), Interaction in Human Development (s. 17–40). Erlbaum.
Tudge, J., & Winterhoff, P. (1993). Can young children benefit from collaborative problem solving? Tracing the effects of partner competence and feedback. Social Development, 3(3), 242–259.
Vygotskij, L. S. (1978). Vývoj vyšších psychických funkcí. SPN.
Warneken, F., Chen, F., & Tomasello, M. (2006). Cooperative activities in young children and chimpanzees. Child Development, 77, 640–663.
Wertsch, J. V. (1979). From social interaction to higher psychological processes. A clarification and application of Vygotsky’s theory. Human Development, 22, 1–22.
Wertsch, J., McNamee, G. D., McLane, J., & Budwig, N. A. (1980). The adult-child dyad as a problem-solving system. Child Development, 51, 1215–1221.
Wood, D., Bruner, J. S., Ross, G. (1976). The role of tutoring in problem solving. Journal of Child Psychology and Psychiatry, 17, 89–100.
Ziv, M., & Frye, D. (2004). Children’s understanding of teaching: The role of knowledge and belief. Cognitive Development, 19, 457–477.
Dieses Werk steht unter der Lizenz Creative Commons Namensnennung - Nicht-kommerziell - Keine Bearbeitungen 4.0 International.
Copyright (c) 2022 Zuzana Petrová, Kateřina Navrátilová