Abstract
Jarosite was identified for the first time in the metalydite of the Bystrý potok Formation of the Gelnica Group in the Southern Gemeric Unit of the Western Carpathians (Slovakia) at the locality Betliar-Turecká. In metalydite, jarosite forms granular aggregates with small tabular to pseudocubic crystals, occurring as pseudomorphs after pyrite or as crystals within muscovite interlayers. Pyrite was not preserved in the studied metalydite as it was completely replaced by secondary jarosite. Pyrite is present as an accessory mineral in the accompanying graphitic-muscovite phyllites, locally in the metalydite. The sulphur necessary for jarosite formation comes from the breakdown of pyrite, while the source of potassium is muscovite. During the supergene process, low pH fluids attack muscovite, releasing K+ needed for jarosite formation. Chemical composition investigated by EPMA and based on the Raman spectroscopy showed that, jarosite is typical with dominant Fe3+ in the interval of 2.86–2.97 apfu and K+ in the range of 0.76–0.94 apfu. It contains minor amounts of Na+ up to 0.13 apfu, H3O+ up to 0.11 apfu, As5+ up to 0.08 apfu and Pb2+ up to 0.01 apfu. The source of sodium in the jarosite is probably derived from muscovite, as no feldspars or clay minerals have been identified in the metalydite. The arsenic in the jarosite is probably sourced from arsenic-rich pyrite, while the source of lead may be attributed to galena, related to hydrothermal processes within nearby metamorphic manganese mineralization. The phosphorus in the jarosite likely originates from accessory apatite, which is found within the surrounding acidic metavolcanoclastics and phyllites that host the metalydite horizons.
Úvod
Jarosit s ideálnym stechiometrickým vzorcom KFe3+3(SO4)2(OH)6 je členom alunitovej skupiny (Bayliss et al. 2010). Bol pomenovaný podľa typovej lokality Barranco del Jaroso v pohorí Sierra Almagrera v juhovýchodnom Španielsku (Breithaupt 1852). Jarosit vzniká v oxidačných podmienkach s nízkym pH a v širokej škále prírodných a antropogénnych prostredí (Dutrizac, Jambor 2000; Stoffregen et al. 2000; Cruells, Roca 2022). Vznik jarositu má význam nielen pre pozemskú mineralógiu a environmentalistiku, ale aj z hľadiska identifikácie existencie vody v geologickej histórii na planéte Mars (Klingelhöfer et al. 2004; Elwood Madden et al. 2004; Christensen et al. 2004; Papike et al. 2006, 2007).
Článok je zameraný na mineralogické štúdium chemického zloženia jarositu, ktorý bol prvý krát identifikovaný v metalydite, v rámci nadväzujúceho základného výskumu metakarbonátov gelnickej skupiny južného gemerika (Myšľan, Ružička 2022).
Lokalizácia a geologická charakteristika
Skúmaná lokalita Betliar-Turecká (obr. 1) sa nachádza v rámci katastra obce Betliar, v okrese Rožňava, v Košickom kraji. Podľa geomorfologického členenia Slovenskej republiky (Kočický, Ivanič 2011) skúmané územie patrí do oblasti Slovenského rudohoria, celku Revúcka vrchovina a oddielu Turecká. Odkryv metalyditu sa nachádza v záreze lesnej cesty cca 1 km od obce v nadmorskej výške 357 m (obr. 2a). Súradnice lokality s miestom odberu vzorky (obr. 2b) sú 48°41‘43.0“N a 20°29‘44.9“E.
Lokalita Betliar-Turecká je súčasťou súvrstvia Bystrého potoka gelnickej skupiny južného gemerika Západných Karpát na základe litostratigrafickej koncepcie Bajaníka et al. (1983, 1984).
Gelnická skupina je metamorfovaná formácia s polygenetickým a polycyklickým vývojom, ktorá si zachovala flyšoidné znaky pôvodnej sedimentácie so synchrónnym acídnym a lokálne bázickým vulkanizmom. Cyklicky usporiadané sekvencie obsahujú metapieskovce a metapelity asociované s metavulkanoklastikami. Biostratigraficky sa gelnická skupina smerom od podložia k nadložiu rozdeľuje na vlachovské súvrstvie, súvrstvie Bystrého potoka a drnavské súvrstvie (Bajaník et al. 1983, 1984).
Gelnická skupina má biostratigraficky stanovený vek získaný zo skeletov mikrofosílií (akritarchy, palinomorfy, foraminifery, konodonty) prevažne z metalyditových horizontov v rozsahu vrchné kambrium – spodný devón (Snopková, Snopko 1979; Papšíková, Grecula 1983; Ivanička et al. 1989; Vozárová et al. 1998, 1999; Soták et al. 1999, 2000). U-Pb SHRIMP datovanie magmatických zirkónov z ryolitových metavulkanoklastík zo súvrstvia Bystrého potoka gelnickej skupiny dosiahlo hodnoty konkordantných vekov 465,3 ± 1,8 Ma (Vozárová et al. 2010) a 460,1 ± 5,1 Ma (Vozárová et al. 2016) čo potvrdilo, že vulkanická aktivita prebiehala v ordoviku.
Stavba gelnickej skupiny má podobu pruhov vplyvom variského a alpínskeho vrásnenia a metamorfózy. Základné znaky variského vývoja gelnickej skupiny zostali zachované aj po alpínskom tektonickom prepracovaní, ktoré pôsobili na variskú stavbu deštrukčne. Staropaleozoický vývoj gemerika je považovaný za riftogénny (Grecula 1982; Grecula et al. 1995, 2011; Grecula, Radvanec 2005; Radvanec, Grecula 2016). Sedimenty gelnickej skupiny boli regionálne metamorfované v podmienkach fácie zelených bridlíc (Faryad 1991, 1995, 1997; Vozárová 1993). Na základe b0 hodnôt muskovitov z fylitov boli stanovené podmienky metamorfózy v teplotnom intervale 350–370 °C pri tlaku 300–500 MPa (Sassi, Vozárová 1987; Mazzoli, Vozárová 1989; Vozárová 1998).
Metalydity spolu so šošovkami metakarbonátov sa lokálne vyskytujú vo fylitoch vo vrchných častiach všetkých troch súvrství gelnickej skupiny (Bajaník et al. 1983; Vozárová, Ivanička 1993). Vznik lyditov bol spojený s anoxickými udalosťami počas paleozoika, ako bola transgresia morskej hladiny. Prítomnosť pyritu a vysoký obsah organickej hmoty v tmavých fylitoch sú indikátory anoxických podmienok (Kováčik 2004). Depozičný proces lyditov charakterizoval Kováčik (2004) ako hemipelagickú sedimentáciu kalu a organickej hmoty, s bočným prínosom jemných častíc nízkohustotnými turbiditnými prúdmi. Relikty mikrofosílií dokumentujú hemipelagický až pelagický charakter lyditov, ktorý je prepísaný metamorfnými procesmi. Sedimentačné prostredie v morských panvách obohatené o SiO2 vytváralo vhodné podmienky pre existenciu kremitej mikrofauny, ktorá zrážala kyselinu kremičitú v podobe kremitých schránok a po ich odumretí sa podieľali na genéze lyditov (Kováčik 2004). Významnú úlohu v genéze lyditov mala acídna vulkanická aktivita spojená s precipitáciou z výronov syn- alebo postvulkanických prameňov s vysokým obsahom kyseliny kremičitej (Ivanov 1965; Kováčik 2004). Nízky stupeň metamorfózy spôsobil rekryštalizáciu primárnej organickej hmoty a jej zmenu na antracit až grafit (Kováčik 2004). Počas metamorfózy sa v lyditoch vytvorili žilky bieleho kremeňa (Ivanov 1965). Na základe vyčlenených generácií kremeňa, muskovitu, chloritu, grafitu a pyritu Ilavský et al. (1985) uvádzajú, že lydity gelnickej skupiny boli niekoľkokrát prevrásnené a metamorfované.
Jarosit bol na Slovensku prevažne opísaný ako oxidačný produkt rozkladu pyritu napr. v štôlni Ferdinand v Banskej Belej (Jarkovský, Číčel 1959), spolu s goethitom v asociáciách s Au-Ag mineralizáciou na Šturci a s Sb žilami v štôlni Václav-juh v Kremnici (Kúšik 1969). Ďalšie výskyty jarositu boli identifikované v kremennej žile s Mo-W mineralizáciou pri Ochtinej (Števko et al. 2017) a v rámci Cu mineralizácie v permských bazaltoch pri Banskej Bystrici (Vlasáč et al. 2018). Jarosit tvorí súčasť fosforečnanovo-sulfátovej mineralizácie v kremenných žilách v spodnotriasových metakvarcitoch Tribeča (Uher et al. 2009). Vo fluviálnych pieskoch na lokalite Hlohovec-tehelňa identifikovali jarositový cement Šarinová a Slemenský (2009).
Metodika
Terénny výskum bol zameraný na odber reprezentačnej vzorky metalyditu s cieľom identifikovať jej minerálne a chemické zloženie. Účelom mikroskopického pozorovania výbrusov v prechádzajúcom svetle polarizačného mikroskopu Leica DM2500P bolo zistenie štruktúrnych vzťahov medzi jednotlivými minerálmi a vyznačenie fáz pre bodové chemické analýzy pomocou elektrónového mikroanalyzátora.
Leštený výbrus, vákuovo naparený tenkou uhlíkovou vrstvou, bol analyzovaný na elektrónovom mikroanalyzátore JEOL JXA-8530FE na Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied v Banskej Bystrici (analytik S. Kurylo). Vzorka bola analyzovaná pri urýchľovacom napätí 15 kV a prúde 10 nA. Priemer elektrónového lúča sa pohyboval v rozsahu 3–5 μm. Použila sa ZAF korekcia. Koexistenčné vzťahy analyzovaných fáz sa pozorovali v spätne rozptýlených elektrónoch (BSE – back scattered electron). Na meranie chemického zloženia jarositu boli použité prírodné a syntetické štandardy a spektrálne čiary: albit (SiKα, AlKα, NaKα), ortoklas (KKα), hematit (FeKα), diopsid (CaKα), barit (SLα), GaAs (AsLα), apatit (PKα) a krokoit (Pb, Mα). Na meranie chemického zloženia muskovitu boli použité prírodné a syntetické štandardy a spektrálne čiary: biotit (SiKα, MgKα), rutil (TiKα), ortoklas (AlKα, KKα), hematit (FeKα), rodonit (MnKα), celestín (SrLα), diopsid (CaKα), albit (NaKα), barit (BaLα), fluorit (FKα). Elektrónové mikroanalýzy boli prepočítané podľa platných klasifikácií pre minerály skupiny sľúd (Tischendorf et al. 2007). Používané skratky minerálov sú uvádzané podľa práce Warr (2021).
Na identifikáciu jarositu z lešteného výbrusu bola použitá Ramanova mikrospektrometria. Spektrá boli merané pomocou konfokálneho optického mikroskopu Olympus BX41 s objektívmi 5, 10, 50, 100×, ktorý je vybavený spektrometrom LabRAM-HR 800 (Horiba Jobin-Yvon) s termoelektricky chladeným CCD detektorom Synnapse a monochromátorom typu Czerny-Turner s ohniskovou vzdialenosťou 800 mm. Excitačným zdrojom bol Nd-YAG laserové žiarenie s vlnovou dĺžkou λ = 532 nm, s výkonom na vzorke 1,2 mW. Meranie spektra prebehlo pri izbovej teplote. Ramanov rozptyl bol dispergovaný pomocou difrakčnej mriežky s hustotou 600 vrypov/mm. Presnosť otočného mechanizmu mriežky bola kalibrovaná medzi čiarou v nulovej pozícii (180° odraz) a Rayleighovou líniou pri 0 cm-1. Spektrálna presnosť bola overená na 734 cm-1 línii teflónu, spektrálne rozlíšenie systému bolo 5,75 cm-1. Čas expozície merania bol 10 s, počet akumulácií 30, rozsah merania 100–4 000 cm-1. Výsledné spektrum bolo spracované (korekcia na pozadie, polynomická funkcia tretieho stupňa) a spektrálnym maximám boli priradené hodnoty vlnočtov pomocou softvéru LabSpec 5 (Horiba Jobin-Yvon). Merania prebehli na Ústave vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici (analytik S. Milovská). Spektrum jarositu z lokality Betliar-Turecká je interpretované podľa referenčnej štúdie Sasaki et al. (1998) a korelované s prácou Ondrejka et al. (2018).
Výsledky
Petrografický opis
Metalydity sú tmavosivé až čierne, jemnozrnné až masívne horniny ktoré obsahujú biele žilky kremeňa (obr. 2b). Štruktúra horniny je granoblastická. Bituminózna substancia sa vplyvom metamorfózy mení na grafitový pigment. Granoblastický agregát kremeňa je lokálne asociovaný s grafitovým pigmentom a so šupinkami svetlých sľúd – muskovitu (obr. 3c). Pyrit v minerálnom zložení metalyditov nebol zachovaný.
Jarosit je nepravidelne rozptýlený v metalydite. Vyskytuje sa vo forme zrnitých agregátov s drobnými tabuľkovými až pseudokubickými kryštálmi, ktoré tvoria pseudomorfózy po pyrite (obr. 3a, b) a zároveň tvorí izolované kryštály v medzivrstvách muskovitu (obr. 3c, d). Vo výbrusoch je jarosit svetložltý pri jednom nikole a žltohnedý v skrížených nikoloch v prechádzajúcom svetle polarizačného mikroskopu (obr. 3a).
Chemické zloženie minerálov
Jarosit na základe všeobecného vzorca alunitovej superskupiny DG3(TX4)2X´6 (Bayliss et al. 2010) na pozícii D má K+ dominantné zastúpenie v intervale 0,76–0,94 apfu, sprevádzané minoritnými obsahmi Na+ do 0,13 apfu a Pb2+ do 0,01 apfu (tab. 1, obr. 4). Obsah H3O+ je do 0,11 apfu. Na pozícii G sa obsahy Fe3+ pohybujú v intervale 2,86–2,97 apfu. Na pozícii T je dominantne zastúpená S6+ v rozsahu 1,90–1,96 apfu s minoritnými obsahmi P5+ do 0,02 apfu a As5+ do 0,08 apfu (tab. 1). Nižšie analytické sumy sú pravdepodobne spôsobené pórovitým charakterom jarositu.
Muskovit v metalydite na základe všeobecného vzorca I M2-3 1-0 T4 O10 A2 na pozícii T má Si4+ dominantné zastúpenie do 3,19 apfu a obsahy Al3+ je do 0,89 apfu (tab. 2). Na pozícii M dosahujú obsahy Al3+ hodnoty do 1,88 apfu, Fe2+ do 0,10 apfu a obsahy Mg2+ do 0,14 apfu. Na pozícii I je dominantne zastúpený obsah K+ do 0,88 apfu s minoritným obsahom Na+ do 0,08 apfu (tab. 2). Na pozícii A sú hodnoty OH– v muskovitoch do 1,94 apfu s minimálnymi obsahmi F– do 0,09 apfu. V klasifikačnom diagrame spadajú všetky bodové chemické analýzy do poľa muskovitu (obr. 5).
Spektrum jarositu získané pomocou Ramanovej mikrospektroskopie obsahuje výrazné pásy v rozsahu 3 500–3 000 cm-1 a úzke pásy v rozsahu 1 160–130 cm-1 (obr. 6). Pozície pásov poukazujú na jarosit na základe porovnania s referenčnými hodnotami podľa Sasaki et al. (1998). V pásme 440–130 cm-1 sa prejavujú mriežkové vibračné módy (138 cm-1) a vibračné módy Fe-O väzieb (resp. M-OH väzieb). Pás 624 cm-1 zodpovedá deformačnej vibrácii ν4(SO4)2- iónu a 453 cm-1 deformačnej vibrácii ν2(SO4)2-. Symetrické valenčné módy ν1 tejto molekuly sú viditeľné pri 1 007 cm-1 a asymetrické ν3 pri 1 154 cm-1 a 1 103 cm-1. Široké pásmo 3 000–3 500 cm-1 a pás pri 574 cm-1 korešpondujú s vibračnými módmi hydroxylovej skupiny a H2O.
Diskusia
Minerálne a chemické zloženie metalyditov gemerika je pomerne málo detailne analyticky preskúmané, čo značne komplikuje interpretačné možnosti tejto skupiny hornín. V minulosti ku komplexnejším publikovaným štúdiám patrí práca Ilavského et al. (1985) zameraná na metalydity z okolia Smolníka a práca Vozárovej a Ivaničku (1993), v ktorej sú uvedené celohorninové chemické analýzy metalyditov zo všetkých troch súvrství gelnickej skupiny južného gemerika.
V metalydite na lokalite Betliar-Turecká bol identifikovaný supergénny jarosit, ktorý vznikol oxidáciou pyritu, pričom do úvahy prichádzajú tri zdroje pyritu pre tvorbu jarositu:
1. Zdroj pyritu z pôvodných lyditov, tak ako to opisujú Ilavský et al. (1985), Vozárová a Ivanička (1993) aj Kováčik (2004).
2. Zdroj pyritu z okolitých tmavých fylitov, čo uvádzajú Myšľan et al. (2023).
3. Zdroj pyritu v rámci mangánovej mineralizácie na lokalite Betliar – Július (Myšľan et al. 2023; Števko et al. 2023), ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti skúmanej lokality. V rámci polyštadiálneho vývoja metamorfovanej mangánovej mineralizácie pyrit spolu s ostatnými sulfidmi (pyrotit, chalkopyrit, galenit, sfalerit, kobaltit, gersdorffit, siegenit, violarit, pentlandit a millerit) vznikli počas alpínskej hydrotermálnej aktivity (Myšľan et al. 2023).
Jarosit v metalydite tvorí pseudomorfózy po pyrite (obr. 3a, b) a kryštály v medzivrstvách muskovitu (obr. 3c, d). Jemnozrnné kryštály jarositu zoskupené do zrnitých agregátov naznačujú, že pôvodné zrná sulfidov boli úplne nahradené novotvoreným sekundárnym jarositom, tak ako to uvádza napr. Diehl et al. (2005). Počas acídneho zvetrávania sulfidov a hlavne pyritu často vzniká supergénny jarosit, čo potvrdzujú viaceré publikované práce ako napr. Jamieson et al. (2005), Desborough et al. (2010) a Hong et al. (2024). Počas supergénneho procesu fluidá s nízkym pH atakovali muskovit, pričom sa uvoľňoval K+ potrebný na tvorbu jarositu (Diehl et al. 2005).
V identifikovanom chemickom zložení jarositu z lokality Betliar-Turecká boli zistené minoritné obsahy Na+ do 0,13 apfu, As5+ do 0,08 apfu, P5+ do 0,02 apfu a Pb2+ do 0,01 apfu (tab. 1). Prítomnosť Na+ v jarosite pravdepodobne čiastočne súvisí s muskovitom, s ktorým sa spoločne vyskytuje (obr. 3c, d), keďže prítomnosť živcov ani ílových minerálov sa nepotvrdila. Prítomnosť As5+ v jarosite môže súvisieť s pyritom, ktorý má zvýšený obsah arzénu do 6,06 hm. %, tak ako to uvádza Myšľan et al. (2023) v rámci blízkeho výskytu metamorfovanej mangánovej mineralizácie na lokalite Betliar – Július. Prítomnosť Pb2+ môže súvisieť s galenitom, ktorý bol tiež identifikovaný v asociácii s mangánovou mineralizáciu na lokalite Betliar – Július (Myšľan et al. 2023). Prítomnosť P5+ v jarosite môže pochádzať z akcesorického apatitu, ktorý uvádzajú Vozárová a Ivanička (1993).
Pri porovnávaní so staršími publikovanými údajmi chemických analýz metalyditov zo súvrstvia Bystrého potoka gelnickej skupiny južného gemerika Vozárová a Ivanička (1993) uvádzajú, že zloženie metasedimentov ovplyvňuje prítomnosť protolitu a následne vznik nových fáz počas regionálnej metamorfózy. Ilavský et al. (1985) uvádzajú, že variabilita minerálneho zloženia metalyditov z okolia Smolníka v rámci gemerika sa odráža aj v ich chemickom zložení, hlavne v obsahoch stopových prvkov, čo do značnej miery súvisí s litologickými interakciami v rámci profilov okolitých hornín, ktorými sú acídne metavulkanoklastiká a fylity, v ktorých sa metalyditové horizonty vyskytujú. Na druhej strane minerálny a chemický charakter metalyditov ovplyvňujú jednotlivé etapy vývoja rudných mineralizácií (Ilavský et al. 1985; Myšľan et al. 2023).
Numerické údaje nameraných Ramanových čiar jarositu z lokality Betliar-Turecká (obr. 6, tab. 3) sa až na malé odchýlky zhodujú s prácami Ondrejka et al. (2018) a Sasaki et al. (1998).
Záver
Identifikovaný supergénny jarosit vznikol oxidáciou pyritu pri súčasnom uvoľňovaní K+ z muskovitu, kedy acídne sulfátom bohaté roztoky atakovali muskovit, tak ako to dokumentujú formy jeho výskytu v metalydite z lokality Betliar-Turecká (obr. 3). Na základe nameraného spektra (obr. 6) a porovnaním numerických údajov (tab. 3) sa pozície Ramanových čiar až na malé odchýlky zhodujú s jarositom.
Z hľadiska chemického zloženia identifikovaný jarosit v metalydite obsahuje K+ v rozsahu 0,76–0,94 apfu a Fe3+ v intervale 2,86–2,97 apfu spolu s minoritnými obsahmi Na+ do 0,13 apfu, As5+ do 0,08 apfu, P5+ do 0,02 apfu, Pb2+ do 0,01 apfu a H3O+ do 0,11 apfu (tab. 1). Zdroj Na+ v jarosite pravdepodobne súvisí s muskovitom, pretože prítomnosť živcov ani ílových minerálov sa v metalydite nepotvrdila. Zdroj As5+ v jarosite pravdepodobne súvisí s pyritom so zvýšeným obsahom arzénu, rovnako ako zdroj Pb2+ v jarosite, ktorý môže súvisieť s galenitom v rámci hydrotermálnej aktivity blízkej metamorfovanej mangánovej mineralizácie na lokalite Betliar – Július (Myšľan et al. 2023). Zdroj P5+ v jarosite môže pochádzať z akcesorického apatitu, ktorý býva súčasťou okolitých acídnych metavulkanoklastík a fylitov, v ktorých sú situované metalyditové horizonty.
Poďakovanie
Za vyhotovenie mikrosondových analýz a BSE obrázkov ďakujem Sergii Kurylovi z Ústavu vied o Zemi SAV. Vyslovujem poďakovanie recenzentom článku za pripomienky, ktoré prispeli k skvalitneniu rukopisu. Za vyhotovenie Ramanovho spektra jarositu ďakujem Stanislave Milovskej z Ústavu vied o Zemi SAV.
Literatúra
Bajaník, Š., Vozárová, A. (ed.), Hanzel, V., Ivanička, J., Mello, J., Pristaš, J., Reichwalder, P., Snopko, L., Vozár, J. (1983). Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského rudohoria - východná časť 1: 50 000. – Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 223 s.
Bajaník, Š. (ed.), Ivanička, J., Mello, J., Pristaš, J., Reichwalder, P., Snopko, L., Vozár, J., Vozárová, A. (1984). Geologická mapa Slovenského rudohoria, východná časť 1: 50 000. – Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.
Bayliss, P., Kolitsch, U., Nickel E. H., Pring, A. (2010). Alunite supergroup: recommended nomenclature. – Mineralogical Magazine, 74, 5, 919–927. https://doi.org/10.1180/minmag.2010.074.5.919
Breithaupt, J. F. A. (1852). Beschreibung der zum Theil neuen Gang-Mineralien des Baranco Jaroso in der Sierra Almagrera. – Berg-Undhüttenmännisches Zeitung, mit besonderer Berucksichtigung der Mineralogie und Geologie, 11, 65–69.
Cruells, M., Roca, A. (2022). Jarosites: formation, structure, reactivity and environmental. – Metals 12, 802, 1–26. https://doi.org/10.3390/met12050802
Desborough, G. A., Smith, K. S., Lowers, H. A., Swayze, G. A., Hammarstrom, J. M., Diehl, S. F., Leinz, R. W., Driscoll, R. L. (2010). Mineralogical and chemical characteristics of some natural jarosites. – Geochimica et Cosmochimica Acta, 74, 1041–1056. https://doi.org/10.1016/j.gca.2009.11.006
Diehl, S. F., Hageman, P. L., Smith, K. S., Herron, J. T., Desborough, G. A. (2005). Sources of acid and metals from the weathering of the Dinero Waste Pile, Lake Fork Watershed, Leadville, Colorado. – National Meeting of the American Society of Mining and Reclamation, 268–282. https://doi.org/10.21000/JASMR05010268
Dutrizac, J. E., Jambor, J. L. (2000). Jarosites and their application in hydrometallurgy. In: Alpers, C.N., Jambor, J.L., Nordstrom, D.K. (eds): Sulfate Minerals, Crystallography, Geochemistry, and Environmental Significance. Reviews in Mineralogy and Geochemistry 40, 1, 405–452. https://doi.org/10.2138/rmg.2000.40.8
Elwood Madden, M. E., Bodnar, R. J., Rimstidt, J. D. (2004). Jarosite as an indicator of water-limited chemical weathering on Mars. – Nature, 431, 821–823. https://doi.org/10.1038/nature02971
Faryad, S. W. (1991). Metamorfóza sedimentov staršieho paleozoika gemerika. – Mineralia Slovaca 23, 4, 315–324.
Faryad, S. W. (1995). Stanovenie P-T podmienok metamorfózy horninových komplexov Spišsko-gemerského rudohoria. – Mineralia Slovaca, 27, 1, 9–19.
Faryad, S. W. (1997). Metamorphic petrology of the Early Paleozoic low-grade rocks in the Gemericum. In: Grecula, P., Hovorka, D., Putiš, M. (eds): Geological evolution of the Western Carpathians. Mineralia Slovaca - Monographia, 309–314.
Grecula, P. (1982). Gemerikum – segment riftogénneho bazénu Paleotetýdy. – Mineralia Slovaca – Monografia, Bratislava, 263 s.
Grecula, P., Radvanec, M. (2005). Geotektonický model vývoja gemerika. – Mineralia Slovaca 37, 3, 193–198.
Grecula, P., Abonyi, A., Abonyiová, M., Antaš, J., Bartalský, B., Bartalský, J., Dianiška, I., Drnzík, E., Ďuďa, R., Gargulák, M., Gazdačko, Ľ., Hudáček, J., Kobulský, J., Lörincz, L., Macko, J., Návesňák, D., Németh, Z., Novotný, L., Radvanec, M., Rojkovič, I., Rozložník, L., Rozložník, O., Varček, C., Zlocha, J. (1995). Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Zväzok 1. Mineralia Slovaca – monografia. Geocomplex, Bratislava, 834 s.
Grecula, P., Kobulský, J. (eds), Gazdačko, Ľ., Németh, Z., Hraško, Ľ., Novotný, L., Maglay, J., Pramuka, S., Radvanec, M., Kucharič, Ľ., Bajtoš, P., Záhorová, Ľ. (2011). Vysvetlivky ku geologickej mape Spišsko-gemerského rudohoria 1: 50 000. – Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 308 s.
Hong, M., Wang, J., Yang, B., Liu, Y., Sun, X., Li, L., Yu, S., Liu, S., Kang, Y., Wang, W., Qiu, G. (2024). Inhibition of pyrite oxidation through forming biogenic K-jarosite coatings to prevent acid mine drainage production. – Water Research, 252, 121221. https://doi.org/10.1016/j.watres.2024.121221
Christensen P. R., Wyatt M. B., Glotch T. D., Rogers A. D., Anwar S., Arvidson R. E., Bandfield J. L., Blaney D. L., Budney C., Calvin W. M., Faracaro A., Fergason R. L., Gorelick N., Graff T. G., Hamilton V. E., Hayes A. G., Johnson J. R., Knudson A. T., McSween H. Y., Mehall G. L., Mehall L. K., Moersch J. E., Morris R. V., Smith M. D., Squyres S. W., Ruff S. W., Wolff M. J. (2004). Mineralogy at Meridiani Planum from the Mini-TES experiment on the Opportunity Rover. – Science 306, 5702, 1733–1739. https://doi.org/10.1126/science.1104909
Ilavský, J., Kupčo, G., Snopková, P. (1985). Lydity gelnickej skupiny okolia Smolníka (východná časť Slovenského rudohoria, Západné Karpaty). – Západné Karpaty séria mineralógia petrografia, geochémia a metalogenéza 10, 161–198.
Ivanička, J., Snopko, L., Snopková, P., Vozárová, A. (1989). Gelnica Group – lower unit of Spišsko-gemerské rudohorie Mts. (West Carpathians) Early Palaeozoic. – Geologický zborník – Geologica Carpathica, 40, 4, 483–501.
Ivanov, M. (1965). Litológia, petrografia a metamorfizmus paleozoika Spišsko-gemerského rudohoria. – Sborník Geologických Vied Západné Karpaty, 3, 43–92. https://doi.org/10.1080/00185868.1965.9949968
Jamieson, H. E., Robinson, C., Alpers, C. N., Nordstrom, D. K., Poustovetov, A., Lowers, H. A. (2005). The composition of coexisting jarosite-group minerals and water from the Richmond mine, Iron Mountain, California. – Canadian Mineralogist, 43, 1225–1242. https://doi.org/10.2113/gscanmin.43.4.1225
Jarkovský, J., Číčel, B. (1959). Jarozit z Banskej Belej. – Geologické práce Zprávy 15, 155–168.
Klingelhöfer, G., Morris, R.V., Bernhardt, B., Schröder, C., Rodionov, D., de Souza, P.A.J., Yen, A.S., Gellert, R., Evlanov, E.N., Zubkov, B., Foh, J., Bonnes, U., Kankeleit, E., Gutlich, P., Ming, D.W., Renz, F., Wdowiak, T.J., Squyres, S.W., Arvidson, R.E. (2004). Jarosite and hematite at Meridiani Planum from Opportunity’s Mössbauer spectrometer. – Science, 306, 5702, 1740–1745. https://doi.org/10.1126/science.1104653
Kočický, D., Ivanič, B. (2011). Geomorfologické členenie Slovenska 1: 500 000. – Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.
Kováčik, M. (2004). Sedimentologická a litostratigrafická charakteristika staropaleozoických súvrství vo východnej časti gelnickej skupiny gemerika. Kováčik, M., et al., Čiastková záverečná správa: Tektogenéza paleozoických panví Západných Karpát (2. časť). Manuskript: Geofond – archív ŠGÚDŠ, Bratislava, 54 s.
Kúšik, R. (1969). Jarozit z oxidačnej zóny kremnických rudných žíl. – Geologické práce Správy, 49, 159–166.
Mazzoli, C., Vozárová, A. (1989). Further data concerning the pressure character of the Hercynian metamorphism in the West Carpathians (Czechoslovakia). – Rendiconti della Societa Italiana Mineralogica e Petrologia 43, 3, 635–642.
Myšľan, P., Ružička, P. (2022). Sľudy a chlority ako indikátory podmienok metamorfózy karbonátových hornín gelnickej skupiny južného gemerika (Slovenská republika). – Bulletin Mineralogie Petrologie, 30, 1, 108–123. https://doi.org/10.46861/bmp.30.108
Myšľan, P., Števko, M., Mikuš, T. (2023). Mineralogy and genetic aspects of the metamorphosed manganese mineralization at the Július ore occurrence near Betliar (Gemeric Unit, Western Carpathians, Slovakia). – Journal of Geosciences, 68, 4, 313–332. https://doi.org/10.3190/jgeosci.384
Ondrejka, M., Bačík, P., Sobocký, T., Uher, P., Škoda, R., Mikuš, T., Luptáková, J., Konečný, P. (2018). Minerals of the rhabdophane group and the alunite supergroup in microgranite: products of low-temperature alteration in a highly acidic environment from the Velence Hills, Hungary. Mineralogical Magazine, 82, 6, 1277–1300. https://doi.org/10.1180/mgm.2018.137
Papike, J. J., Karner, J. M., Shearer, C. K. (2006). Comparative planetary mineralogy: Implications of martian and terrestrial jarosite. A crystal chemical perspective. – Geochimica et Cosmochimica Acta, 70, 5, 1309–1321. https://doi.org/10.1016/j.gca.2005.11.004
Papike, J. J., Burger, P. V., Karner, J. M., Shearer, C. K., Lueth, V. W. (2007). Terrestrial analogs of martian jarosites: major, minor element systematics and Na-K zoning in selected samples. – American Mineralogist, 92, 3, 444–447. https://doi.org/10.2138/am.2007.2442
Papšíková, M., Grecula, P. (1983). Palinologické hodnotenie vzoriek z lokalít Hrelikov potok a Kotlinec, staršie paleozoikum gemerika. – Mineralia Slovaca, 15, 6, 551–558.
Radvanec, M., Grecula, P. (2016). Geotectonic and metallogenetic evolution of Gemericum (Inner Western Carpathians) from Ordovician to Jurassic. – Mineralia Slovaca, 48, 2, 105–118.
Sasaki, K., Tanaike, O., Konno, H. (1998). Distinction of jarosite-group compounds by Raman spectroscopy. – The Canadian Mineralogist, 36, 1225–1235.
Sassi, F. P., Vozárová, A. (1987). The pressure character of the Hercynian metamorphism in the Gemericum (West Carpathians, Czechoslovakia). – Rendiconti della Societa Italiana Mineralogica e Petrologia, 42, 73–81.
Snopková, P., Snopko, L. (1979). Biostratigrafia gelnickej série v Spišsko-gemerskom rudohorí na základe palinologických výsledkov (Západné Karpaty, paleozoikum). – Západné Karpaty, séria Geológia, 5, 57–102.
Soták, J., Vozárová, A., Ivanička, J. (1999). New microfossils from the Early Paleozoic formation of the Gemericum (Foraminiferida). – Special Issue from the Geol. Conf. Carpathian Geology 2000 in Smolenice. Geologica Carpathica, 50, 72–74.
Soták, J., Vozárová, A., Ivanička, J. (2000). A new microfossils from the Early Paleozoic formations of the Gemericum. – Slovak Geological Magazine, 6, 2–3, 275–277.
Stoffregen, R. E., Alpers, C. N., Jambor, J. L. (2000). Alunite-jarosite crystallography, thermodynamics, and geochronology. – In: Alpers, C. N., Jambor, J. L. Nordstrom, D. K. (eds): Sulfate Minerals, Crystallography, Geochemistry, and Environmental Significance. Reviews in Mineralogy and Geochemistry, 40, 1, 453–479. https://doi.org/10.2138/rmg.2000.40.9
Šarinová, K., Slemenský, O. (2009). Jarositový cement vo fluviálnych pieskoch volkovského súvrstvia na lokalite Hlohovec-tehelňa (neogén, Nitrianska pahorkatina). – Mineralia Slovaca, 41, 67–72.
Števko, M., Sejkora, J., Malíková, R., Ozdín, D., Gargulák, M., Mikuš, T. (2017). Supergénne minerály z kremeňovej žily s Mo-W mineralizáciou pri Ochtinej, Spišsko-gemerské rudohorie (Slovenská republika). – Bulletin Mineralogie Petrologie, 25, 1, 43–54. https://doi.org/10.1180/mgm.2023.62
Števko, M., Myšľan, P., Biagioni, C., Mauro, D., Mikuš, T. (2023). Ferriandrosite-(Ce), a new member of the epidote supergroup from Betliar, Slovakia. – Mineralogical Magazine, 87, 887–895.
Tischendorf, G., Förster, H. J., Gottesmann, B., Rieder, M. (2007). True and brittle micas: composition and solid–solution series. – Mineralogical Magazine 71, 3, 285–320. https://doi.org/10.1180/minmag.2007.071.3.285
Uher, P., Mikuš, T., Milovský, R., Biroň, A., Spišiak, J., Lipka, J., Jahn, J. (2009). Lazulite and Ba, Sr, Ca, K-rich phosphates–sulphates in quartz veins from metaquartzites of Tribeč Mountains, Western Carpathians, Slovakia: Compositional variations and evolution. – Lithos, 112, 447–460. https://doi.org/10.1016/j.lithos.2009.03.046
Vlasáč, J., Ferenc, Š., Mikuš, T., Polák, L., Luptáková, J., Biroň, A. (2018). Výskyt Cu mineralizácie v permských bazaltoch hronika pri Banskej Bystrici (Slovenská republika). – Bulletin Mineralogie Petrologie, 26, 2, 176–187.
Vozárová, A. (1993). Variská metamorfóza a krustálny vývoj v gemeriku. – Západné Karpaty, séria Mineralógia, petrografia, geochémia, metalogenéza, 16, 55–117. https://doi.org/10.1007/s00531-009-0454-0
Vozárová, A. (1998). Hercynian development of the external-Gemeric zone. – In: Rakús, M. (ed.): Geodynamic development of the Western Carpathians. Geological Survey of Slovak republic, Bratislava, 47–61. https://doi.org/10.1007/s00531-016-1420-2
Vozárová, A., Ivanička, J. (1993). Litogeochémia metasedimentov staršieho paleozoika v južnom gemeriku. – Západné Karpaty, séria Mineralógia, petrografia, geochémia, metalogenéza, 16, 119–146.
Vozárová, A., Soták, J., Ivanička, J. (1998). A new microfauna from the Early Paleozoic formations of the Gemericum (foraminifera): constrains for other fossils or subfossils. – In: Rakús, M. (ed.): Geodynamic development of the Western Carpathians. Dionýz Štúr Publishers, Bratislava, 63–74.
Vozárová, A., Soták, J., Ivanička, J. (1999). Cambro-Ordovician fossils (conodonts, foraminifers, chitinous shields) from the metamorphic series of the Gemericum (Western Carpathians). – European Union of Geosciences conference abstracts, EUG 10, 4, 1, p. 266.
Vozárová, A., Šarinová, K., Larionov, A., Presnyakov, S., Sergeev, S. (2010). Late Cambrian/Ordovician magmatic arc type volcanism in the Southern Gemericum basement, Western Carpathians, Slovakia: U–Pb (SHRIMP) data from zircons. – International Journal of Earth Sciences (Geologishe Rundschau), 99, 1, 17–37.
Vozárová, A., Rodionov, N., Šarinová, K., Presnyakov, S. (2016). New zircon ages on the Cambrian-Ordovician volcanism of the Southern Gemericum basement (Western Carpathians, Slovakia): SHRIMP dating, geochemistry and provenance. – International Journal of Earth Sciences (Geologishe Rundschau), 106, 6, 2147–2170.
Warr, L. N. (2021). IMA-CNMNC approved mineral symbols. – Mineralogical Magazine, 85, 3, 291–320. https://doi.org/10.1180/mgm.2021.43