Středoevropské politické studie – Central European Political Studies Review

ČÍSLO 1, ROČNÍK IV, JARO 2002, ISSN 1212-7817 - PART 1, VOLUME IV, SPRING 2002, ISSN 1212-7817

 

Spoločensko-politická klíma na sklonku mečiarovej a dzurindovej vlády

 

Marián Velšic

 

 

Abstract   The study examines public’s perceptions of the political climate in the Slovak society before the Parliamentary Elections scheduled for 2002. It compares public’s opinions and views during two specific periods-In October 1997-a year before Parliamentary Elections (three years into Vladimir Mečiar’s government) and in September 2001 (approximately 3 years into the government of Mikulaš Dzurinda). Findings of two separate empirical sociological surveys, one conducted in October 1997, other in September 2001, conducted by the Institute for Public Affairs form the basis for analysis.  The results of the analysis showed that despite the fact that the public perceived the socio-political situation as gradually worsening after the 1998 Parliamentary elections, their perceptions as recorded in September 2001, are qualitatively of a different nature than those observed in October 1997 (Vladimir Mečiar’s government). This difference was observed mainly in the area of public’s perception of problems in the society, evaluation of developments in specific areas [in society], as well as the degree of public’s pre-election expectations.  When it comes to public opinion, the general mood before the 2002 elections is dictated predominantly by the problems in the economy and the social sphere-it is not caused by any shortcomings in guaranteeing democracy and the rule of law, as was the case before 1998 election.

Key words  socio-political climate, pre-election expectations, evaluation of situation in society, perceptions of problems in society.

 

 

 

“Mečiarova a Dzurindova éra” v optike komparácie

 

Na jeseň 2001 vstúpilo volebné obdobie 1998 – 2002 na Slovensku do záverečného roku. Sociologické prieskumy uplynulého obdobia ukázali nie príliš optimistický obraz vnímania spoločensko-politickej atmosféry. Pôvodné “vydýchnutie” si tesne po voľbách 1998 spolu s pomerne optimistickým, ale zato realistickým pohľadom do nastávajúceho volebného obdobia zakrátko vystriedala stupňujúca sa frustrácia širokých vrstiev obyvateľstva. Na pomenovanie aktuálneho stavu nálad spoločnosti sa “importoval” pojem “blbá nálada”. Namiesto paušálneho aplikovania pri vysvetľovaní takmer všetkých spoločenských fenoménov (a tým v konečnom dôsledku reprodukovania “blbej nálady”) by si však zaslúžil hlbšiu analýzu, diferencovanejší pohľad na bilanciu dosiahnutého a snáď aj pripomenutie toho, ako sa veci mali v závere minulého volebného obdobia. Namieste sú aj ďalšie otázky: majú “blbú náladu” všetky skupiny obyvateľstva? Do akej miery je dôsledkom “normálneho priebehu” volebného cyklu  –  optimizmus na začiatku, väčšie či menšie sklamanie na konci. Kto a čo vlastne na začiatku volebného obdobia očakával, a ako vníma naplnenie týchto očakávaní  dnes?

Spoločensko-politickú atmosféru, resp. jej percepciu obyvateľstvom môžeme porovnať v dvoch veľmi zaujímavých časových bodoch – rok pred parlamentnými voľbami v októbri 1997, teda v treťom roku vlády Vladimíra Mečiara a koalície HZDS – SNS – ZRS a v septembri 2001, čiže zhruba v rovnakej fáze legislatívneho obdobia súčasnej vlády Mikuláša Dzurindu a koalície SDK – SDĽ – SMK – SOP. Optika komparácie, ktorá sa opiera o empirické zistenia dvoch reprezentatívnych sociologických výskumov Inštitútu pre verejné otázky v Bratislave z októbra 1997 a septembra 2001, nám pomôže mnohé načrtnuté otázky vysvetliť.              Najprv si však stručne pripomeňme, ako sa javili obe obdobia v perspektíve politických analýz. Podľa názoru politológov politický kurz HZDS a jeho lídra V. Mečiara vo volebnom období 1994 – 1998 významnou mierou prispel k tomu že, spoločensko-politický vývoj vyústil do hlbšieho hodnotového rozštiepenia spoločnosti a viditeľného odklonu politického systému od cesty ku konsolidovanej demokracii. Za hlavné ťažiskové problémy tohto obdobia možno považovať koncentráciu politickej moci vládnou koalíciou HZDS – SNS – ZRS a štýl presadzovania jej politiky. Posilnenie prvkov autoritárstva v činnosti vládnej koalície sa najvypuklejšie prejavovalo pri riešení spoločenských konfliktov. Vládna koalícia demonštrovala inštrumentálne chápanie demokracie ako mechanického súhrnu procedurálnych postupov, dávala prednosť použitiu väčšinového princípu v podobe formuly “víťaz berie všetko”. (Mesežnikov, 1996, s. 26) Dôsledok takéhoto politického kurzu zhrnula všeobecne S. Szomolányi: Slovensko bolo v ôsmom roku premien režimu v stave nekonsolidovanej, nestabilnej demokracie. Demokracie preto, že základné inštitúcie demokracie pretrvávajú, aj keď sú fragilné a ich fungovanie naráža na prekážky, ba v niektorých prípadoch je priamo znemožnené rozhodnutiami držiteľov moci. Demokracie nestabilnej preto, že zápas o predvídateľné a pevné pravidlá hry pokračuje a zmenu režimu nemožno považovať za ukončenú. (Szomolányi, 1997, s. 15)

Na takýto spoločensko-politický vývoj reagovala verejnosť veľmi citlivo. Negatívne trendy dominovali vo vývoji bezpečnosti občanov, spravodlivosti v spoločnosti, postavenia a šancí mladých ľudí, medzinárodného postavenia Slovenska, stavu demokracie, šancí občanov bez ohľadu na politickú príslušnosť, ako aj dodržiavania ústavy a zákonov či kvality prijímaných zákonov. Spoločensko-politickú klímu rok pred parlamentnými voľbami 1998 na jednej strane charakterizovali pocity ohrozenia demokratického režimu, avšak na druhej strane boli veľmi rozšírené pocity občianskej bezmocnosti: až 80 % respondentov vo výskume IVO z októbra 1997 priznalo, že ľudia, ako sú oni, nemajú žiadny vplyv na smer, akým sa uberá spoločnosť. Čoraz zreteľnejší odklon Slovenska od demokracie a ústavnosti prispel k reprodukcii pocitu odcudzenia radových občanov od politiky. Toto odcudzenie sa prejavovalo v presvedčení o nezáujme politikov o problémy radových občanov (85 %), v nezrozumiteľnosti a nezáujme o politiku zo strany občanov (57 %, resp. 56 %), v obave vyjadrovať sa k politike (56 %), v občianskej bezradnosti voči rozhodnutiam centrálnych inštitúcií (76 %), v sklamaní občanov zo straníckej politiky (62 %). Neskôr sa však ukázalo, že nahromadené sociálne a ekonomické problémy v spoločnosti, napätá politická atmosféra, množstvo káuz, do ktorých boli zapletení exponenti Mečiarovej koalície, rozmáhajúca sa kriminalita, korupcia a mafiánske praktiky, to všetko vyústilo do pocitu potreby zásadnej spoločensko-politickej zmeny. Sociologička Z. Bútorová v tejto súvislosti píše o vývoji “od rastúcej nespokojnosti k politickej zmene”. (Bútorová, 1999)

Celospoločenská atmosféra pred voľbami 1998 bola jedným z dôležitých činiteľov, ktoré sa podpísali pod ich charakter. Parlamentné voľby 1998 sa stali najvýraznejšou politickou mobilizáciou občanov od roku 1989, čo zabezpečilo volebné víťazstvo stranám demokratickej časti politického spektra. Po parlamentných voľbách v septembri 1998 došlo na Slovensku k stabilizácii politického systému, k obnoveniu fungovania mechanizmov parlamentnej demokracie, k uskutočneniu potrebných ústavných zmien a iných legislatívnych úprav (zákon o priamej voľbe prezidenta, novelizácia zákona o parlamentných a komunálnych voľbách, zákon o používaní jazykov národnostných menšín atď.). (Mesežnikov, 2000)

Spoločensko-politická klíma sa tak tesne po voľbách 1998 vyznačovala kombináciou úľavy a realistického optimizmu – medzi občanmi klesol pocit bezmocnosti, stúpol záujem o politiku, rozšírili sa rady tých, čo pozitívne hodnotili existenciu slovenskej štátnosti, klesol pocit hanby za stav demokracie a medzinárodné postavenie Slovenska. Pozitívne trendy však začali ohrozovať interpersonálne a interstranícke konflikty nielen vnútri celej vládnej koalície, ale aj vnútri SDK. Prvky partitokracie, prejavy otvoreného straníckeho egoizmu vo vláde, predstavujúcej tzv. koalíciu koalícií, snahy pokračovať v klientelistických väzbách a vzťahoch – to všetko prinášalo riziká destabilizácie vlády a nedôvery verejnosti k nej. Tak ako predtým, aj po voľbách 1998 čelili demokratické politické sily výzve vytvoriť v priebehu nadchádzajúcich rokov také spoločenské prostredie, ktoré by zabezpečovalo legitímne povolebné striedanie vládnych reprezentácií a neobsahovalo by hrozbu zmeny politického režimu, čo je jedna z kľúčových požiadaviek konsolidácie demokratického režimu. (Mesežnikov, 2000)

 

Percepcia spoločenských problémov

 

Podľa mnohých sociologických výskumov sa sociálno-politická situácia v očiach slovenskej verejnosti po parlamentných voľbách 1998 postupne zhoršovala, v porovnaní s medzivolebným obdobím 1994 – 1998 sa však podstatne zmenil aj jej charakter. Rozdiely v charaktere spoločensko-politickej atmosféry na jeseň 1997 a 2001 výstižne ilustruje vývoj vo vnímaní závažnosti spoločenských problémov. Pozrime sa na ne trochu inou optikou ako je optika rebríčka naliehavosti. Tabuľka 1 ukazuje tendenciu a významnosť posunov medzi oboma obdobiami (rozdiely sú uvedené v percentuálnych bodoch). Ako vidno, najvýraznejšie vzrástol podiel tých, čo uvádzali ako najzávažnejšie spoločenské problémy nezamestnanosť, zdravotníctvo, morálku a korupciu. O čosi menej vzrástla naliehavosť problémov školstva, vzdelávania, ekonomiky a privatizácie.  Naopak pozitívny – klesajúci – trend môžeme vidieť v pociťovanej naliehavosti problémov politiky a demokracie spolu s problémami kriminality a organizovaného zločinu. Ostatné problémy si v oboch obdobiach udržali rovnakú úroveň naliehavosti, pričom za dlhodobo “konštantnú” možno považovať najmä životnú úroveň a sociálne istoty.

 

Tabuľka 1: Najzávažnejšie spoločenské problémy – október 1997 a september 2001 (v %):

 

	1997	2001	rozdiel % bodov
Nezamestnanosť	39	63	+24
Zdravotníctvo	14	29	+15
Morálka, korupcia	16	27	+11
Školstvo a vzdelávanie	4	10	+6
Ekonomika, privatizácia	14	19	+5
Bývanie	7	7	0
Etnické problémy	6	5	–1
Životná úroveň, sociálne istoty	67	65	–2
Ekológia	3	1	–2
Drogy, alkohol	5	2	–3
Zahraničná politika	4	1	–3
Kriminalita, organizovaný zločin	43	24	–19
Politika, demokracia	38	18	–20

 

Prameň: IVO, október 1997 a september 2001

 

Porovnanie oboch období ukazuje, že na jeseň 2001 bola výrazne vyššia percepcia tých spoločenských problémov, ktoré súvisia s ekonomickou transformáciou a reformami. Odlišný charakter spoločensko-politickej atmosféry predvolebného obdobia 1997 je vidieť aj v percepcii naliehavosti problémov kriminality, organizovaného zločinu, politiky a demokracie, ktoré vtedy dotvárali “jadro” spoločenských problémov.

Poznatky z predchádzajúci výskumov ukázali, že vnímanie závažnosti spoločenských problémov je na úrovni jednotlivých sociálnych a politických skupín obyvateľstva odlišné od vnímania populácie ako celku. Aké boli vzájomné medziskupinové odlišnosti, resp. podobnosti, a aké je “rozptýlenie” spoločenských problémov dokumentuje tabuľka 2.

Zamerajme sa teraz na štruktúru spoločenských problémov – sociálne a politické pozadie ich vnímania. Už na prvý pohľad tu možno vidieť niekoľko deliacich línií:

 

• Prvá sa črtá medzi problémami sociálno-ekonomického charakteru – nezamestnanosťou a životnou úrovňou na jednej strane a spoločenskými problémami ako kriminalita, morálka, korupcia, politika, demokracia, ekonomika, privatizácia a zahraničná politika na druhej strane. Z tabuľky je pomerne zreteľne vidno, že v prvom prípade sa na daný problém viažu prevažne sociálne skupiny s nižším sociálno-ekonomickým a vzdelanostným statusom, z vidieckeho prostredia či z problémových oblastí Slovenska. V druhom prípade ide skôr o skupiny s vyšším sociálno-ekonomickým i vzdelanostným statusom, z mestského prostredia.. Podľa mnohých výskumov boli tieto skupiny v minulosti identifikované ako tzv. winners a losers, teda tí, ktorí novým politickým režimom, sociálnou a ekonomickou transformáciou získali alebo stratili. Pre takéto rozdelenie je teda určujúca percepcia sociálnych nákladov transformácie.
• Druhá línia rozdeľuje vnímanie spoločenských problémov podľa sociálneho prostredia, ktoré je s daným problémom/problémami tesnejšie previazané, resp. pre danú sociálnu skupinu typickejšie. Ako uvádza tabuľka 2, také problémy ako bývanie, školstvo, vzdelávanie, drogy či nezamestnanosť sú citlivejšie vnímané mladšou časťou populácie, študentmi či vo veľkých mestských aglomeráciách. Obdobný vzťah platí napríklad pri morálke, korupcii, kriminalite, organizovanom zločine, ktoré sú typickejšie pre veľkomestské prostredie ako pre vidiek.
• Tretiu líniu možno identifikovať na politickej rovine – na rovine percepcie problémov podľa straníckych sympatií. Uvedené rozdiely môžu na jednej strane súvisieť so sociálno-demografickou skladbou elektorátu jednotlivých strán, na druhej strane so samotnou agendou, ktorou operujú jednotlivé strany. Napríklad bývalí prívrženci  SDK nadpriemerne často uvádzali problémy politiky a demokracie či zahraničnej politiky. Pre stúpencov SMK to boli zasa etnické problémy a nezamestnanosť, pre stúpencov HZDS životná úroveň, sociálne istoty, pre stúpencov SNS kriminalita, organizovaný zločin či nezamestnanosť.

 

Aké sú vzájomné skupinové odlišnosti v oboch predvolebných obdobiach? Z tabuľky 2 možno vidieť odlišnosti medzi skupinami v prípade vnímania problémov morálky a korupcie, školstva a vzdelávania, ekonomiky a privatizácie, zdravotníctva a etnických problémov. Tu, v porovnaní s predvolebným obdobím roku 1997, došlo k rozšíreniu ich “sociálnej základne”. Inými slovami, sociálne skupiny, ktoré uvádzali tieto problémy v roku 1997, sa v rovnakom období roku 2001 rozšírili. Vnímanie problémovosti bolo teda medzi obyvateľstvom univerzálnejšie rozšírené. K opačnej tendencii – k zúženiu – došlo v prípade  politiky, demokracie, zahraničnej politiky, kriminality a organizovaného zločinu a ekológie. Znamená to teda, že na jeseň 1997, boli tieto problémy medzi obyvateľstvom rozložené univerzálnejšie ako na jeseň 2001. Takmer nezmenenú sociálnu štruktúru si v oboch obdobiach zachovali problémy nezamestnanosti, životnej úrovne, sociálnych istôt i problémy drog a alkoholizmu.

S určitým analytickým zjednodušením možno konštatovať, že na úrovni percepcie spoločenských problémov došlo rok pred voľbami 2002 (v porovnaní s rovnakým obdobím pred voľbami 1998) k dvom zásadným obratom. Prvým je kvantitatívny nárast percepcie tých problémov, ktoré súvisia s ekonomickou transformáciou a reformami. Druhým je ich väčší rozptyl – univerzálnejšie rozšírenie medzi jednotlivými sociálnymi skupinami obyvateľstva. Zatiaľ čo v roku 1997 sa viac-menej koncentrovali okolo sociálnych prostredí, ktoré boli s daným problémom/problémami tesnejšie previazané, resp. pre danú sociálnu skupinu typickejšie, v roku 2001 sa takáto koncentrácia väčšmi rozptýlila.

 

Tabuľka 2: Spoločenské problémy – nadpriemerné zastúpenie naliehavosti v sociálno-demografických a politických skupinách obyvateľstva:

 

Nezamestnanosť

1997: 18 – 24 roční, robotníci, nezamestnaní, obyvatelia 2 – 5 tis. obcí, obyvatelia Trenčianskeho kraja, prívrženci SMK, SNS. 2001: 18 – 24 roční, nezamestnaní, ženy v domácnosti, obyvatelia 2 – 5 tis. obcí, obyvatelia Trenčianskeho kraja, prívrženci ANO, Smer, SDĽ, SNS.

Zdravotníctvo

1997: ženy v domácnosti, duševne pracujúci. 2001: ženy, dôchodcovia, obyvatelia Bratislavského kraja, prívrženci HZDS.

Morálka, korupcia

1997: VŠ vzdelaní, duševne pracujúci, manažéri, robotníci, podnikatelia a živnostníci 2001: 35 – 44 roční, SŠ vzdelaní s mat., VŠ vzdelaní, duševne pracujúci, manažéri, odborní prac., podnikatelia a živnostníci, obyvatelia Bratislavy a Košíc, obyvatelia Bratislavského a Košického kraja, prívrženci SDKÚ, DS, KDH, ANO

Školstvo a vzdelávanie

1997: študenti, duševne pracujúci. 2001: 18 – 24 roční, duševne pracujúci, študenti, podnikatelia, ženy v domácnosti, obyvatelia Banskobystrického kraja, prívrženci ANO

Ekonomika, privatizácia

1997: duševne pracujúci a manažéri, podnikatelia 2001: VŠ vzdelaní, duševne pracujúci a manažéri, obyvatelia 5 – 20 tis. obcí.

Bývanie

1997: 18 – 24 roční. 2001: prívrženci DS.

Etnické problémy

1997: respondenti inej národnosti *, podnikatelia, obyvatelia Banskobystrického a Košického kraja, prívrženci SMK. 2001: 18 – 24 roční, respondenti inej národnosti*, duševne pracujúci, podnikatelia, študenti, obyvatelia Košického kraja, prívrženci DS, ANO, SDĽ.

Ekológia

1997: študenti, obyvatelia Bratislavy a Košíc, prívrženci SNS 2001: obyvatelia Bratislavského kraja.

Životná úroveň

1997: ženy, dôchodcovia, ZŠ vzdelaní, robotníci, obyvatelia obcí do 5 tis., obyvatelia 20 – 50 tis. miest, obyvatelia Trenčianskeho, Žilinského kraja a Banskobystrického kraja, prívrženci HZDS. 2001: robotníci, dôchodcovia, ZŠ vzdelaní, maďarskí respondenti, obyvatelia obcí do 5 tis., obyvatelia Trnavského a Nitrianskeho kraja, prívrženci HZDS, SNS, SMK

Zahraničná politika

1997: VŠ vzdelaní, študenti, manažéri, obyvatelia Bratislavy a Košíc, obyvatelia Bratislavského kraja, prívrženci SDK. 2001: “– ”

Drogy, alkohol

1997: študenti, obyvatelia Bratislavy a Košíc, obyvatelia Bratislavského kraja. 2001: 18 – 24 roční, živnostníci, obyvatelia Bratislavy a Košíc, obyvatelia Bratislavského kraja.

Kriminalita, organizovaný zločin

1997: 45 – 54 roční, dôchodcovia, SŠ vzdelaní s mat., VŠ vzdelaní, duševne pracujúci, obyvatelia 50 – 100 tis. miest, obyvatelia Bratislavy a Košíc, obyvatelia Bratislavského a Trnavského kraja, prívrženci SNS. 2001: VŠ vzdelaní, robotníci, duševne pracujúci, podnikatelia, prívrženci SDKÚ, SDĽ.

Politika, demokracia

1997: muži, 25 – 34 roční, SŠ vzdelaní s mat., VŠ vzdelaní, živnostníci, duševne pracujúci a manažéri, obyvatelia 50 – 100 tis. miest, obyvatelia Bratislavy a Košíc, obyvatelia Bratislavského kraja, prívrženci SDK, SMK. 2001: živnostníci a podnikatelia, obyvatelia Bratislavského kraja, prívrženci SDKÚ, DS.

V oboch skúmaných obdobiach bola testovaná štatistická významnosť rozdielu medzi hodnoteniami celého súboru (celej populácie) a jednotlivými sociálno-demografickými skupinami. Rozdiely sú signifikantné na hladine významnosti alfa=0,001 * Občania inej ako slovenskej, maďarskej, ukrajinskej a rusínskej národnosti. “– ” Uvedené problémy nediferencovali, resp. diferencovali veľmi slabo.

 

Prameň: IVO, október 1997 a september 2001

 

 

 

Hodnotenie situácie v kľúčových oblastiach spoločnosti

 

Ako sa javí posledný rok Mečiarovej a Dzurindovej vlády v komparatívnej perspektíve hodnotenia medzivolebných období? Z grafu 1 je pomerne zreteľne vidno, že na jeseň 2001 bola situácia vo väčšine oblastí vnímaná menej kriticky ako na jeseň roku 1997. Hlbšia analýza tiež potvrdila, že v hodnotení existujú medzi oboma skúmanými obdobiami štatisticky významné rozdiely. Z údajov v tabuľke 3 možno vidieť nielen percentuálne zastúpenie pozitívnych, ambivalentných a negatívnych hodnotení, ale aj ich zmenu/posun vo vzájomnom porovnaní rokov 1997 a 2001.

Graf č. 1: Hodnotenie situácie v rôznych oblastiach spoločnosti v októbri 1997 a v septembri 2001 – priemerné hodnotenia*

 

Pozn.: * Priemerné hodnotenie na kontinuu od –100 (zhoršenie situácie) po +100 (zlepšenie situácie).

Prameň: IVO, október 1997 a september 2001

 

 

 

 

Tabuľka 3: Hodnotenie situácie v rôznych oblastiach spoločnosti v októbri 1997 a v septembri 2001 a štatistická významnosť zmeny (v %)

 

	Zlepšila sa		Nezmenila sa		Zhoršila sa
	1997	2001	1997	2001	1997	2001
Postavenie maďarskej menšiny	22 - - -	44 + + +	39 0	39 0	18 + + +	6 - - -
Medzinárodné postavenie SR	7 - - -	41 + + +	20 - - -	34 + + +	60 + + +	14 - - -
Postavenie Rómov v spoločnosti	31 0	32 0	38 - - -	45 + + +	13 0	15 0
Stav demokracie	7 - - -	19 + + +	26 - - -	40 + + +	54 + + +	28 - - -
Postavenie a šance mladých ľudí	10 0	8 0	20 -	24 +	66 0	65 0
Životná úroveň Vás a Vašej rodiny	14 + + +	8 - - -	43 + +	38 - -	41 - - -	53 + + +
Kvalita prijímaných zákonov	4 - - -	8 + + +	24 - - -	30 + + +	42 +	38 -
Dodržiavanie ústavy a zákonov	4 - - -	7 + + +	27 - - -	40 + + +	50 + + +	39 - - -
Poriadok v spoločnosti	3 - - -	5 + + +	20 - - -	33 + + +	74 + + +	60 - - -
Spravodlivosť v spoločnosti	2 - - -	4 + + +	22 - - -	44 + + +	70 + + +	57 - - -
Bezpečnosť občanov	1 - - -	3 + + +	12 - - -	32 + + +	85 + + +	62 - - -
Znamienka +/- znamenajú štatistickú významnosť rozdielov v danom hodnotení medzi rokmi 1997 a 2001. Rozdiely sú signifikantné na hladine významnosti alfa=0,05 (znamienka + a - ); alfa=0,01(znamienka ++ a --); alfa=0,001 (znamienka +++ a ---)

 

Prameň: IVO, október 1997 a september 2001

 

Výrazný pozitívny posun nastal predovšetkým vo vnímaní medzinárodného postavenia Slovenska, postavenia maďarskej menšiny a stavu demokracie, teda v oblastiach, ktoré na sklonku Mečiarovej vlády zapríčinili spomalenie integračného procesu Slovenska do euroatlantických štruktúr. Napriek prevažujúcemu negatívnemu nastaveniu verejnosti voči situácii v ďalších oblastiach, porovnanie oboch medzivolebných období ukazuje, že na jeseň 1997 boli bezpečnosť občanov, poriadok a spravodlivosť v spoločnosti, kvalita prijímaných zákonov a ich dodržiavanie, hodnotené kritickejšie ako v rovnakom období roku 2001. Naopak, vlastná životná úroveň bola na jeseň 1997 hodnotená občanmi o čosi zhovievavejšie ako v roku 2001. Prakticky nezmenené zostali postavenie a šance mladých ľudí a postavenie Rómov v spoločnosti.

Celkovo pozitívnejšie hodnotenie uvedených oblastí v roku 2001 možno pripísať na jednej strane nárastu podielu pozitívne a poklesu kriticky hodnotiacich (medzinárodné postavenie Slovenska, postavenie maďarskej menšiny, stav demokracie); na druhej strane nárastu podielu neutrálne hodnotiacich na úkor úbytku kritikov (bezpečnosť občanov, poriadok a spravodlivosť v spoločnosti, kvalita prijímaných zákonov a ich dodržiavanie).

Komparatívne “nasvietenie” hodnotenia jednotlivých oblastí teda ukazuje, že rok pred voľbami 1998 bola nespokojnosť s vývojom po voľbách 1994 vyššia, ako je v súčasnosti s vývojom po voľbách 1998, inými slovami “rozptýlená” nespokojnosť verejnosti je vyššia ako nespokojnosť s konkrétnymi oblasťami vývoja spoločnosti. 

Hlbšia analýza výsledkov ukázala, že tak ako v prípade percepcie spoločenských problémov, hodnotenia jednotlivých sociálnych skupín obyvateľstva sa v rôznej miere odlišujú od výsledkov reprezentujúcich celú populáciu. Všeobecne sa dá konštatovať, že pozitívnejšie hodnotenia sa častejšie vyskytovali v skupinách s vyšším vzdelaním, u mladšej časti populácie, u občanov maďarskej národnosti, u ľudí vykonávajúcich duševné a manažérske povolania, u študentov, u obyvateľov veľkých slovenských miest a Bratislavského kraja. Naopak negatívne hodnotenia sú typickejšie pre najstaršiu generáciu, pre najnižšie vzdelaných, pre nekvalifikovaných robotníkov a dôchodcov, pre obyvateľov malých obcí a Trenčianskeho kraja. Tieto dve prostredia pritom mnohé výskumy z predchádzajúcich rokov identifikovali ako sociálnu základňu pro- a proti reformných postojov.

Ak porovnáme štatisticky významné odchýlky hodnotení jednotlivých sociálnych skupín v porovnaní s celou populáciou, zistíme, ktoré prostredia a ako na danú situáciu/oblasť v medzivolebných obdobiach 1997 a 2001 reagovali. Proreformne nastavené prostredia reagovali na jeseň 1997 nadpriemerne kriticky najmä na situáciu v oblasti politiky, demokracie a legislatívy (medzinárodné postavenie SR, stav demokracie, dodržiavanie ústavy a zákonov, kvalita prijímaných zákonov). Na jeseň 2001 sa situácia zmenila – proreformne naladené prostredia hodnotili nadpriemerne pozitívne nielen situáciu v politickej či legislatívnej oblasti, ale aj v oblastiach bezpečnosti, postavenia a šancí mladých ľudí či vlastnej životnej úrovni. Na druhej strane protireformne naladení hodnotili na jeseň 1997 situáciu v jednotlivých oblastiach spoločnosti približne rovnako ako celá populácia – nevyznačovali sa teda ani nadpriemerne kritickými ani pozitívnymi hodnoteniami. Za to na jeseň 2001, sa kontúry ich nespokojnosti vyostrili. Svoju kritiku zameriavali najmä na vlastnú životnú úroveň, poriadok a spravodlivosť v spoločnosti, postavenie a šance mladých ľudí.

Zvláštny prípad tvorí hodnotenie postavenia maďarskej menšiny a postavenia Rómov v našej spoločnosti. V prvom prípade sa sociálne skupiny vyhraňovali pozdĺž etnickej línie. Výrazne odlišné boli najmä hodnotenia Slovákov, Maďarov, obyvateľov Žilinského, Nitrianskeho a Trnavského kraja. Platí to tak pre obdobie posledného roku Mečiarovej ako aj Dzurindovej vlády. V druhom prípade sa odlišnosti hľadajú podstatne ťažšie. Sociálne prostredia, ktoré konštatujú nadpriemerne zlepšenie alebo zhoršenie situácie Rómov sú v oboch obdobiach rozdielne – konfúzne. Pre rôzne sociálne skupiny je však skôr typické hodnotenie podobné celej populácii.

Veľmi kontrastná je politická optika  –  kým stúpenci bývalej strán bývalej parlamentnej opozície boli v hodnotení jednotlivých oblastí spoločnosti na konci volebného obdobia 1994 – 1998 vo väčšine prípadov nadpriemerne kritickí, stúpenci jadra vtedajšej vládnej koalície (HZDS a SNS) boli nadpriemerne zhovievaví. Na konci volebného obdobia 1998 – 2002 platila rovnaká koalično-opozičná logika. Navyše pribudli hodnotenia prívržencov Smeru a ANO, ktoré sa umiestnili medzi hodnoteniami oboch táborov. Styčné body nachádzame iba v prípade postavenia maďarskej menšiny a postavenia Rómov v našej spoločnosti, kde sú rozdiely v hodnotení týmito politickými tábormi relatívne najmenšie.

 

Bývalí voliči strán vládnej koalície  –  medzi očakávaniami a realitou

 

Častým argumentom, resp. vysvetlením toho, čo stojí v pozadí fenoménu “blbá nálada” sú očakávania, presnejšie nenaplnené očakávania. Z predošlých analýz vieme, že spoločensko-politickú situáciu rok pred voľbami 1997 vnímali kriticky početné vrstvy spoločnosti, pričom významná deliaca línia nespokojnosti sa tiahla medzi táborom stúpencov koaličných a opozičných strán. Keďže najväčšmi nepokojní boli prívrženci vtedajšej parlamentnej opozície SDK, SDĽ, SMK, SOP, natíska sa otázka, čo od “svojich” strán po víťazstve v parlamentných voľbách 1998 očakávali a do akej miery sa tieto očakávania naplnili?  Z tabuľky 4 a grafu 2 možno identifikovať prinajmenšom tri skupiny očakávaní s rôznou mierou ich splnenia.

 

Tabuľka 4: “Spomeňte si, prosím, čo ste očakávali od strany, pre ktorú ste vo voľbách 1998 odovzdali svoj hlas, a ako sa naplnili tieto očakávania?” – bývalí voliči SDK, SDĽ, SMK, SOP (v %)

 

	očakávalo	toto očakávanie sa:
		splnilo	nesplnilo
Zvýšenie životnej úrovne	58	8	92
Zníženie nezamestnanosti	54	2	98
Oživenie hospodárstva na Slovensku	49	17	82
Väčší poriadok v spoločnosti	27	10	90
Zmenšenie korupcie	20	9	91
Dodržiavanie pravidiel demokracie	13	48	52
Postavenie “mečiarovských” privatizérov pred súd	11	0	100
Pokrok v integrácii do Európskej únie	10	70	28
Pokrok vo výstavbe bytov	10	1	97
Účinné kroky proti organizovanému zločinu	9	8	92
Odstavenie Vladimíra Mečiara od moci	9	68	32
Zaručenie práv maďarskej menšiny	8	54	42
Prehľadnejšiu privatizáciu	7	19	77
Prijatie reformy verejnej správy	3	39	61
Pokrok v integrácii do NATO	3	72	27
Potrestanie vinníkov únosu Michala Kováča ml.	2	14	86
Presadenie priamej voľby prezidenta	1	89	11

 

Prameň: IVO, september 2001

 

 

Graf č. 2: Očakávania a ich naplnenie podľa voličov vládnych strán z roku 1998

 

Prameň: IVO, september 2001

 

 

Prvú, najpočetnejšiu skupinu tvoria očakávania sociálno-ekonomického charakteru – zvýšenie životnej úrovne očakávalo 58 %, zníženie nezamestnanosti 54 % a oživenie hospodárstva 49 % bývalých voličov SDK, SDĽ, SMK, SOP. Ako znázorňuje graf 2, tieto očakávania sa pre drvivú väčšinu (82 – 92 %) z nich nesplnili. Jadrom druhej skupiny sú problémy poriadku v spoločnosti, kriminality a morálky – poriadok v spoločnosti (27 %), zmenšenie korupcie (20 %), postavenie “mečiarovských” privatizérov pred súd (11 %), účinné kroky proti organizovanému zločinu (9 %), prehľadnejšiu privatizáciu (7 %), potrestanie vinníkov únosu Michala Kováča ml. (2 %). Ich vyriešenie síce očakávalo menej voličov, avšak tí, ktorí ich uvádzali, hodnotili ich splnenie podobne kriticky ako tomu bolo v prípade sociálno-ekonomických očakávaní – podľa názoru 77 – 100% z nich sa nesplnili. Tretiu skupinu tvoria problémy politiky a demokracie – dodržiavanie pravidiel demokracie (13 %), pokrok v integrácii do EÚ (10 %) a NATO (3 %), odstavenie V. Mečiara od moci (9 %), zaručenie práv maďarskej menšiny (8 %), presadenie priamej voľby prezidenta (1 %). Sila týchto očakávaní nie je síce veľká, zato však väčšine z tých, ktorí ich uvádzali (48 – 89 %) sa splnili.

Aktuálne prieskumy volebných preferencií jasne (a pre mnohých neradostne) ukazujú, že pôvodní voliči strán vládnej koalície v priebehu uplynulých rokov zmenili svoje politické náklonnosti. Z hľadiska lojality pôvodného elektorátu najstabilnejšia ostala SMK, SOP sa takmer “vyparila”, pre SDĽ sa pôvodných takmer 15 % voličských hlasov zredukovalo na  hranicu zvoliteľnosti. Komplikovaný vývoj nastal medzi voličmi SDK –  v septembri 2001 by necelá štvrtina z nich volila SDKÚ, tretina nevie koho, alebo by nešla voliť, každý desiaty bývalý volič SDK je dnes voličom KDH, zvyšok sa “roztrúsil” medzi ďalšie strany. Pozrime sa teraz na celú skupinu bývalých voličov štyroch strán vládnej koalície z dvoch uhlov – z pohľadu ich aktuálnej volebnej preferencie a  miery ne/naplnenosti volebných očakávaní. Z grafu 3 vidíme, že s klesajúcou mierou naplnenia očakávaní vzrastá pravdepodobnosť odlevu hlasov do nových strán (Smer a ANO), medzi nerozhodnutých a nevoličov, alebo dokonca do tábora parlamentnej opozície HZDS a SNS. V inom pohľade možno zasa vidieť, že bývalí voliči vládnej koalície, ktorí sú so splnením očakávaní relatívne najspokojnejší, sú v súčasnosti prívržencami tých strán, ktoré v končiacom sa volebnom období viac či menej úspešne presadzovali reformy. Prirodzene, ide o celkové naplnenie očakávaní. V rámci jednotlivých očakávaní možno predpokladať, že medzi prívržencami strán budú názory, tak ako v iných prípadoch, diferencované.

 

Graf č. 3: Celkovo splnené očakávania a volebné preferencie  –  odpovede respondentov, ktorí v roku 1998 volili SDK, SDĽ, SMK alebo SOP  (v %)

 

Pozn.: Graf neuvádza názory všetkých prívržencov uvedených strán, ale iba tých, ktorí v roku 1998 volili SDK, SDĽ, SMK , SOP.

Prameň: IVO, september 2001

 

 

Graf č. 4: Celkovo splnené očakávania – sociálno-demografické skupiny s najvyššou a najnižšou mierou naplnenia očakávaní (odpovede respondentov, ktorí v roku 1998 volili SDK, SDĽ, SMK alebo SOP  v %)

 

Pozn.: Prerušovaná čiara znázorňuje priemer celkovo splnených očakávaní za celú skúmanú populáciu (16 %).

Prameň: IVO, september 2001

 

 

Graf 4 uvádza, ktorým sociálno-demografickým skupinám obyvateľstva sa ich očakávania najväčšmi splnili, a ktorým sa nesplnili. Relatívne najspokojnejší sú so splnením očakávaní, ktoré mali od svojich strán mladí ľudia (21 – 24 roční, t.j. prvovoliči z roku 1998), vysokoškolsky vzdelaní, študenti, živnostníci, respondenti maďarskej národnosti, obyvatelia Bratislavského a Trnavského kraja. Naopak najviac nespokojných nachádzame medzi ľuďmi s najnižším vzdelaním, nezamestnanými, nekvalifikovanými pracovníkmi, obyvateľmi stredne veľkých obcí (2 – 5 tis.), a Banskobystrického kraja. Ako vidno, rôznorodá sociálna základňa voličov vládnych strán sa podpísala aj pod rôznu optiku hodnotenia volebných sľubov. Všeobecne sa však dá konštatovať, že to, čo vzájomne odlišuje (relatívne) uspokojené a frustrované sociálne skupiny, je vnímanie ziskov a strát –  vlastných aj celospoločenských.     

 

***

 

Pri interpretácii uvedených zistení je tiež dôležité pripomenúť, že vnímanie bývalých očakávaní je výrazne ovplyvnené aktuálnym hodnotením ich naplnenia. Inými slovami, splnené očakávania stratili svoju bývalú naliehavosť, na druhej strane v minulosti menej pociťovaný, ale dodnes pretrvávajúci problém získal medzičasom na závažnosti. Tieto zistenia znovu otvárajú všeobecnú otázku transformácie postkomunistických krajín, a to, či úspešne splnené, zato však početne marginalizované očakávania v oblasti demokracie a právneho štátu prevážia nad silnými a nesplnenými sociálno-ekonomickými očakávaniami.

Napriek tomu, že sociálno-politická situácia sa v očiach slovenskej verejnosti po parlamentných voľbách 1998 postupne zhoršovala, v porovnaní s medzivolebným obdobím 1994 – 1998 sa však podstatne zmenil najmä jej charakter. Ukázala to tak štruktúra vnímania spoločenských problémov, ako aj hodnotenie vývoja v jednotlivých oblastiach spoločnosti či miera naplnenie predvolebných očakávaní. Na úrovni verejnej mienky možno za spoločný menovateľ hodnotenia povolebného vývoja považovať skutočnosť, že na pozadí vnímania spoločensko-politickej atmosféry dominovali po celý čas problémy v ekonomike a sociálnej oblasti. Významnú úlohu pritom zohráva tiež skutočnosť, že to, čo odlišuje obe medzivolebné obdobia je spôsob riešenia konfliktov a problémov na úrovni politických elít.

 

 

Skratky politických strán:

 

ANO (Aliancia nového občana)

DS (Demokratická strana)

HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko)

KDH (Kresťansko-demokratické hnutie)

KSS (Komunistická strana Slovenska)

SDKÚ (Slovenská demokratická a kresťanská únia)

SDĽ (Strana demokratickej ľavice)

SDSS (Sociálnodemokratická strana Slovenska)

SMER

SMK (Strana maďarskej koalície)

SNS (Slovenská národná strana)

SOP (Strana občianskeho porozumenia)

SZS (Strana zelených na Slovensku)

ZRS (Združenie robotníkov Slovenska)

 

 

 

Použité pramene a literatúra:

Bútorová, Z (1999): Vývoj postojov verejnosti: od nespokojnosti k politickej zmene. In: Bútora, M. – Mesežnikov, G. – Bútorová, Z. (eds.): Slovenské voľby 1998. Kto? Prečo? Ako? Bratislava, Inštitút pre verejné otázky.

Empirické údaje z reprezentatívnych sociologických výskumov Inštitútu pre verejné otázky Bratislava – október 1997 a september 2001.

Mesežnikov, G. (1996):Vnútropolitický vývoj a politická scéna SR v roku 1995. In: Bútora, M. – Hunčík, P.: Slovensko 1995. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava, Nadácia Sándora Máraiho.

Mesežnikov, G. (2000): Vývoj politického systému po parlamentných voľbách 1998. Rukopis – podkladová štúdia pre analýzu. Bratislava.

Szomolányi, S. (1997): Aký režim sa vynára na Slovensku. In: Szomolányi, S. (ed.): Slovensko: problémy konsolidácie demokracie. Bratislava, Slovenské združenie pre politické vedy & Nadácia Friedricha Eberta.

Velšic, M. (2001): Zmena režimu na Slovensku v perspektíve verejnej mienky. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky.