Kollár, M., Mesežnikov, G. (eds.):

Slovensko 2000 (Súhrnná správa o stave spoločnosti),

Inštitút pre verejné otázky, Edícia Slovensko v pohybe, Bratislava 2000, 872s.

 

Matúš Krištofík

 

matuskr@yahoo.com

 

 

Tradícia vydávania analytických štatistických ročeniek sa v Inštitúte pre verejné otázky datuje od roku 1996. Cieľom tejto publikácie bolo zaznamenať "vývoj krajiny vo všetkých d(ležitých oblastiach spoločenského života" v rokoch 1999 a 2000. Predkladaná Súhrnná správa tak nadv(zuje už na štyri publikácie: Slovensko 1995 (vydaná v nadácii Sándora Máraiho), Slovensko 1996, Slovensko 1997 a Slovensko 1998-1999 (vydané v IVO), ktoré vyšli v slovenskom a v kratšej verzii i v anglickom jazyku.

Aktuálna Súhrnná správa v mnohom zachováva charakter svojich predchodkýň. "Dobrým zvykom" je rozsiahly autorský kolektív (51 autorov a autoriek), prehľadné členenie publikácie, jednotná štruktúra príspevkov, résumé v anglickom jazyku, kronika udalostí analyzovaného obdobia ako aj množstvo tabuliek a grafov. Novinkou je (okrem "koncoročného" dátumu vydania, ktoré sa má stať pravidlom) i fotografická príloha Andreja Bána. Rozsah tejto práce tak dosahuje vskutku nevídaných rozmerov: takmer 900 strán analýzy je prakticky nerecenzovateľných. Z toho d(vodu bude v následujúcej časti ponúknutá aspoň jej anotácia.

 

Súhrnná správa je rozdelená do štyroch základných tématických blokov. Úvodnou kapitolou v prvom z nich - Vnútorná politika - je text G. Mesežnikova (a M. Kollára - časť Cirkvi) Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. Autor sa v ňom zaoberá p(sobením inštitúcií ústavného systému a politických strán. Identifikuje pozitívne stabilizačné trendy vyplývajúce z nekonfliktných vzťahov medzi najvyššími ústavnými inštitúciami, jednotlivo sa zaoberá v parlamente zastúpenými politickými stranami. V kapitole Právny štát, legislatíva, ústavnosť a súdnictvo M. Benedik, A. Földesová, M. Galanda, J. Hrubala a R. Procházka ponúkajú analýzu úrovne a kvality legislatívneho procesu, platného právneho poriadku a pripravovanej legislatívy. Hodnotia tiež činnosť slovenského (nielen ústavného) súdnictva. Prílohy obsahujú prehľad zákonov schválených v NR SR za sledované obdobie a personálne zloženie Legislatívnej rady vlády SR i Senátov ÚS SR. M. Kusý v kapitole Ľudské práva monitoruje dodržiavanie ľudských práv v SR a posun, ktorý v tejto oblasti priniesla vláda M. Dzurindy. V kapitole Národnostné menšiny sa O. Dostál zameriava na menšinu maďarskú. Popisuje riešenie nedostatkov menšinovej politiky po voľbách 1998 ako aj pretrvávajúce problémy. Rómskej problematike je venovaná obsiahla kapitola Rómovia M. Vašečku. Autor sa zaoberá vzťahom majoritnej populácie k Rómom, inštitucionálnou stránkou riešenia tzv. rómskej problematiky, rasovo motivovanému násiliu a ostatným formám diskriminácie. Pozornosť venuje i vývoju rómskej politickej scény, rómskeho tretieho sektora ako aj migrácii Rómov do krajín EÚ. V kapitole Verejná správa V. Nižňanský a M. Kňažko sprevádzajú čitateľa vývojom reformy verejnej správy, pričom poukazujú na zásadné rozdiely vládnych strán v prístupe k decentralizácii a k jej uskutočneniu. D. Malová v kapitole Organizované záujmy hodnotí p(sobenie záujmových skupín (s d(razom na Konfederáciu odborových zv(zov SR, Asociáciu zamestnávateľských zv(zov a združení SR, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory) v rokoch 1999 - 2000. Autorka popisuje stratégie záujmových skupín, ich vzťah k mocenským centrám a vývoj tripartity. Základnou témou kapitoly Verejná mienka Z. Bútorovej, O. Gyárfášovej a M. Velšica sú názory a postoje občanov k aktuálnemu vývoju na Slovensku, k politickým inštitúciám, stranám a jednotlivcom ako aj k zahraničnopolitickej orientácii SR, k EÚ a NATO. Autorky a autor ponúkajú profil prívržencov politických strán, ich hodnotové orientácie a očakávania. Súčasťou kapitoly je sada tabuliek a grafov prezentujúcich výsledky sociologických výskumov niekoľkých inštitútov v sledovanom období.

Druhý blok Súhrnnej správy sa venuje Zahraničnej politike. V kapitole Hlavné trendy v zahraničnej politike SR autori M. Bruncko a P. Lukáč podávajú základný rámec aktivít zahraničnej politiky SR vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády. Aj napriek jednoznačným úspechom súčasnej vlády (prijatie do OECD, otvorenie rokovaní o vstupe do EÚ) autori upozorňujú na neexistenciu dlhodobejšej koncepcie zahraničnej politiky SR. V. Binčík, M. Bruncko a I. Samson v kapitole Integrácia SR do EÚ, NATO a OECD popisujú priebeh integračného procesu od posledných volieb vrátane jeho inštitucionálnej i dynamickej stránky. Autori sa neobmedzujú na popis už dosiahnutého stupňa integrácie, ale pozornosť venujú i predvstupovým rokovaniam ostatných kandidátskych krajín V4. Kapitola Visegrádska spolupráca, regionálne iniciatívy a vzťahy SR so susednými štátmi, ktorej autormi sú P. Lukáč, I. Samson a A. Duleba, sa zaoberá participáciou SR na stredoeurópskych aktivitát. Okrem slovenskej účasti na projektoch SEI a CEFTA tu je podrobne rozobraná tématika V4 ako aj bilaterálne vzťahy s ČR, Maďarskom, Poľskom, Rakúskom a Ukrajinou. Vzťahom SR k USA, Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii a RF je venovaná kapitola Vzťahy SR s kľúčovými západnými štátmi a Ruskom autorov V. Bilčíka, M. Bruncka, A. Dulebu a I. Samsona. Autori sledujú vývoj vzťahov s mocnosťami po voľbách 1998 s d(razom na integračné úsilie SR smerom k NATO, EÚ a OECD. Posledná kapitola tohoto bloku Obrana je primárne orientovaná na Armádu SR. I. Samson sleduje jej ("mentálne" i technické) približovanie sa NATO (vrátane Garretovej správy), vývoj jej reformy ako aj jej mierové aktivity.

Tématickú časť Ekonomika otvárajú M. Jakoby, K. Morvay a P. Pažitný kapitolou Celkový ekonomický vývoj. Zachytávajú v nej základné vývojové trendy slovenskej ekonomiky a (ne)úspešnosť krokov vlády v makro- a mikroekonomike. Upozorňujú na váhavosť vlády prijať radikálne opatrenia a reformy v oblasti verejných financií i napriek pretrvávajúcemu vysokému celkovému odvodovému zaťaženia podnikateľských subjektov. V kapitole Verejné financie a menový vývoj M. Beblavý a M. Kňažko sledujú vývoj prerozdeľovania verejných financií v jednotlivých segmentoch štátneho rozpočtu, a samozrejme i samotný návrh rozpočtu na rok 2001. Ďalej analyzujú zmeny v NBS, prechod na plávajúci kurz atď. O. Reptová a M. Strieborný v kapitole Privatizácia sumarizujú privatizačný proces v rokoch 1999 a 2000: jednotlivé privatizačné rozhodnutia súčasnej vlády (bankový sektor, prirodzené monopoly), prešetrovanie privatizačných rozhodnutí vlády bývalej (Nafta Gbely) ako aj inštitucionálne podchytenie celého procesu (FNM, legislatívne úpravy). Na prílohy bohatá kapitola A. Hagovskej Regionálna politika ponúka analýzu doterajších krokov vlády v danej oblasti v kontexte vývoja regionálnej politiky EÚ. Poľnohospodárstvo  je ústrednou témou rovnomennej kapitoly G. Blaasa. Autor sleduje agrárnu politiku súčasnej vlády (vrátane sporov o dotáciách a o pôde neznámych vlastníkov) ako aj produkcii poľnohospodárskych produktov a obchodu s nimi.

Spoločným menovateľom kapitol štvrtej tématickej časti Spoločnosť  je ich "celospoločenský dopad." Úvodnú kapitolu M. Huby a Ľ. Trubíniovej Životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj otvára popis východiskovej (začiatok roku 1999) situácie a aktivity zodpovedných orgánov za nasledujúce obdobie. Z dôvodu aktuálnosti tejto otázky je pozornosť venovaná aj energetike a aktivitám environmentálnych mimovládnych organizácií. Kapitola Zdravotníctvo R. Zajaca a P. Pažitného sa zameriava na analýzu transformačných a legislatívnych krokov súčasnej vlády, na vývoj riadenia rezortu, jeho financovanie, dlh atď. Príloha, mimochodom, obsahuje chronológiu ochorenia a liečby R. Schustera (jún-október 2000). H. Woleková a I. Radičová v kapitole Sociálna politika sledujú vývoj sociálno-ekonomickej situácie občanov a plnenie vládneho programu v danej oblasti. Autorky, porovnávajúc finančné možnosti štátu a sociálnu situáciu občanov, konštatujú krízový stav a analyzujú koncepciu ako aj konkrétne rozhodnutia vlády. Kapitola Školstvo a veda J. Pišúta a I. Krausa obsahuje základný prehľad o slovenskom školstve, jeho jednotlivých úrovniach a ich problémoch. Autori sa zaoberajú aj základnými trendami vládnej podpory vedy a techniky, medzinárodnou vedecko-technickou spoluprácou atď. M. Kollár a L. Snopko sa v kapitole Kultúra venujú vývoju rezortu pod vedením ministra Kňažka, jeho financovaniu a situácii v jednotlivých oblastiach umenia a kultúry. Autori sa zapodievajú zmenami, ktoré by do tejto oblasti priniesla očakávaná reforma verejnej správy. V kapitole Médiá J. Fülle sleduje orientáciu jednotlivých médií (nielen v kontexte ich majetkových vzťahov), krízovú situáciu v STV i Markíze a legislatívnu pôsobnosť zodpovedného rezortu v tejto sfére. P. Demeš čitateľovi v kapitole Tretí sektor a dobrovoľníctvo ponúka základné štatistické údaje o činnosti mimovládnych organizácií, legislatívnom vymedzení ich pôsobenia, financovania. Súčasťou textu je aj súhrn najdôležitejších iniciatív sledovaného obdobia. Úspešnosť Policajného zboru pri objasňovaní trestnej činnosti, vývoj úrovne trestnej činnosti v rokoch 1999-2000, ale i stav vyšetrovania vybraných káuz s politickým pozadím sú hlavnými témami kapitoly Bezpečnostná situácia J. Majchráka. D. Zemanovičocá a E. Sičáková mapujú v kapitole Transparentnosť a korupcia rozsah korupcie na Slovensku, jej vnímanie občanmi, jej príčiny a doterajší spôsob boja s ňou. Internet a nové informačné technológie sú témou kapitoly J. Bobovského a M. Ďurkoviča, ktorý sa v nej snažia podchytiť súčasný stav v tejto oblasti (na Slovensku, v ostatných krajinách V4 a vo svete), nedostatky spôsobujúce zaostávanie Slovenska voči zahraničiu i možnosti zvrátenia tohoto zaostávania. M. Krivá a P. Weiss v kapitole Turizmus zaznamenávajú jeho vývoj od polovice 90. rokov, analyzujú jeho štruktúru (zahraničný, domáci, výjazdový t.), jeho národohospodárske prínosy, jeho hlavné formy na Slovensku atď. V. Pirošík, M. Janišová a V. Šuterová sa v kapitole Marginalizované skupiny obšírne zaoberajú vzťahom majoritnej populácie a dvoch vybraných marginalizovaných skupín (v dvoch častiach kapitoly) - homosexáli a lesbické ženy a občania s mentálnym postihnutím.

 

Každá analytická ročenka (už zo svojej podstaty) obsahuje prvok komparácie.  Súhrnná správa z roku 2000 bola vydaná v polovici volebného obdobia, v polovici vládnutia "nemečiarovskej" koalície a tento fakt sa nemohol neprejaviť v tendencii prispievateľov porovnávať aktuálny stav so stavom "za minulej vlády", čo samozrejme viedlo k  Aj napriek niekoľkým, sk(r úsmevným, nezrovnalostiam (napr. počet obyvateľov SR ...z toho "49,7% mužov, 51,3% žien" - s.15) je i táto Súhrnná správa základnou literatúrou a nedoceniteľným zdrojom informácií o Slovensku.