Ideové a programové vymedzenie strany SMER
Matúš Krištofik
SMER je na slovenskej politickej scéne nesporne zaujímavým subjektom: vznikol len pred vyše rokom, v súčastnosti z neho však voličské preferencie robia druhú najsilnejšiu stranu, z jeho lídra dokonca najdveryhodnejšieho politika na Slovensku (viz tab.1 a 2). SMER odmieta, vlastnými slovami, „ideologizovanie vecí” a bráni sa akémukovek zaraďovaniu do ideologických rodín. Ponúka vraj racionálne a pragmatické riešenia vypracované odborníkmi, pretože „tak ako ani problémy nie sú pravicové a avicové, nedajú sa ani ich odborné riešenia za také označiť.” A keďže „v roku 2000 Smer nemal nijaké kontakty s politickými stranami v zahraničí, a predstavitelia strany nedeklarovali záujem o vstup do existujúcich medzinárodných straníckych združení“ (Kollár, Mesežnikov 2000: 123) je pre programovú charakteristiku SMER-u nutné - ešte pred analýzou programových dokumentov - zaobera sa jeho fungovaním v stranícko-politickom systéme, jeho vzahmi s ostatnými parlamentnými stranami a hnutiami.
Vznik SMER-u je personálne[1] spojený s Robertom Ficom, exposlancom NR SR za Stranu demokratickej avice. V priebehu roku 1999 sa Fico stal postupne kritikom vládnej koalície SDK-SDĽ-SOP-SMK a v septembri 1999 z nej vystúpil. V tej dobe už avizoval vznik nového politického subjektu, ktorého ustanovujúci snem sa konal 10.12.1999 v Stupave. Odchod najobľúbenejšieho politika SDĽ a založenie SMER-u médiá komentovali ako dôsledok nenaplnenia Ficových túžob po vládnej funkcii. Ten takéto interpretácie svojho rozhodnutia odmietol a vysvetlil ho ako „vyjadrenie svojej nespokojnosti s politikou vládnej koalície”...nakoko je „presvedčený, že politika sa má robiť iným štýlom a iným spôsobom“ (Smer, 1/2000). Fungovanie SMER-u v rámci stranícko-politického systému Fico naznačil takto: „Chceme využiť priestor, kde sa bijú dva tábory. Aby sme v čase, keď sa iní hádajú, predkladali rozumné návrhy”(Smer, 1/2000). Okruh možných koaličných partnerov nový predseda nešpecifikoval: „...budeme komunikovať so všetkými parlamentnými politickými subjektami, pretože v tom je princíp robenia reálnej politiky” (Smer, 1/2000). Fico niekoľkokrát odmietol snahu HZDS o referendum za predčasné voľby: „Nebudeme podporovať petičnú akciu za vypísanie predčasných volieb, ale ako poslanec parlamentu som viazaný vôľou voličov. Myslím si však, že každá vláda by mala ukázať, čoho je schopná v plnom volebnom období” (Smer, 1/2000).
SMER a ostatné strany
Vzťah SMER-u k obom parlamentným táborom (Fico je dnes nezávislým poslancom) - koalícii i opozícii je značne kritický: „Osobne som už vyjadril svoj postoj k existujúcej vládnej koalícii. A to 15. septembra 1999, keď som z nej vystúpil pretože ignorovala predvolebné vyhlásenia.” SMER zároveň „nebude vytvára s ďalšími opozičnými stranami žiadne bloky. Hodlá prestavova významnú opozičnú stranu, ktorá sa však nebude venova ochrane vlastných záujmov, ako je to typické pre Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenskú národnú stranu, ale verejnosti” (TASR, 5.1.2001). Poda Fica „medzi vládou Vladimíra Mečiara a vládou Mikuláša Dzurindu už nie sú zásadné rozdiely” (TASR, 2.3.2001).
Fico bol prvým politikom súčasnej vládnej koalície, ktorý spochybnil účasť Strany maďarskej koalície vo vláde zostavovanej po parlamentných voľbách 1998. Dodnes sú vzťahy medzi SMER-om a SMK napäté. SMER dlhodobo kritizuje vystupovanie SMK vo vládnej koalícii a politikom maďarskej koalície vyčíta uprednostňovanie záujmov jednej národnostnej menšiny pred záujmami SR: „Politickí predstavitelia SMK húževnato bojujú za presadenie zákonov, ktoré v konečnom dsledku nekorešponduje s globálnymi záujmami SR” (Smer, 1/2000). SMER kritizuje pomery vo vládnej koalícii a za ich vinníka pokladá práve SMK: „To, čo sa deje vo vládnej koalícii je nenormálne kupčenie a vydieranie” (TASR, 19.1.2001).
Strana demokratickej avice, poda Fica, „obetovala pre súčasnú vládnu koalíciu všetko - stratila voličov, vlastnú tvár a politiku” (TASR, 26.2.2001). SMER a SDĽ sa napriek tomu naďalej vzájomne považujú za najprirodzenejších partnerov (SME, 20.3.2001). Po znovuzvolení J. Migaša za predsedu SDĽ (a po ďaších neúspechoch tzv. „moderného krídla” v SDĽ)[2] sa politika vládnej SDĽ a opozičného SMER-u značne podobajú. Víazstvo „Migašovho krídla” v SDĽ totiž znamená víazstvo „predstavy „samostatnej koaličnej politiky” v línii bývalej SĽOP (samostatnej avicovej opozičnej politiky). Takáto predstava strany je založená na presvedčení, že vyššie preferencie prinesie kritika vlády, presadzovanie vlastných avicových záujmov, neustále priahovanie pozornosti alternatívnymi návrhmi” (Národná obroda, 10.4.2000).[3] Rozchod Fica s Migašom ten prvý pokladá za príkladný.
Fico považuje Stranu občianskeho porozumenia za mediálny produkt - na rozdiel od SOP má SMER svoje štruktúry, program a najm perspektívu. SMER si nepripúša možnos neúspechu poda vzoru SOP, či ZRS (Smer, 7/2000), SMER nepočíta s dlhšou existenciou SOP.
SDKÚ je podľa SMER-u neexistujúcou stranou[4]...a sama SDK bola odpočiatku príliš širokou koalíciou aby mohla vytvori s ostatnými subjektami funkčnú vládu. Volebné výsledky z roku 1998 už podľa Fica nezodpovedajú realite. Tvrdí, že vládu Mikuláša Dzurindu držia pokope len strach z Mečiara a privatizačné chúky: „Dnes je nadovšetko zrejmé, že privatizácia je najsilnejším lepidlom vládnej koalície” (Smer, 7/2000). Fico síce kritizuje personálnu politiku SDKÚ - spomeňme aspo aféry okolo poslancu Ďuračku, či ministrov Palacku a Černáka, no kritiku SDK(Ú) často zamiea za kritiku vládnej koalície.
Slovenskú národnú stranu (podobne ako SMK) SMER nepovažuje za svojich potencionálnych koaličných partnerov.[5] Fico SNS pokladá za stranu, ktorej existencia je síce v politickom systéme nevyhnutná (vyvažuje psobenie SMK), ale jej „pronárodnú orientáciu” zdiea na slovenskej politickej scéne viacero subjektov - vrátane SMER-u.
SMER nevylučuje povolebnú spoluprácu s HZDS, avšak odmieta „sta sa Mečiarovým výahom k moci” (Smer, 1/2000) - V. Mečiar a jemu podobní politici hnutia sú prekážkou vzájomných vzahov. Či prekážkou neprekonateľnou sa však ešte nik neodváži tipovať.
Ani to však nezabránilo tomu, aby SMER napokon vyzval svojich prívržencov k účasti na hnutím organizovanom referende za predčasné voľby. 24.6.2000 ešte predsedníctvo SMER-u požiadalo vládu, aby podnikla razantné opatrenia na zvrátenie nepriaznivého vývoja v krajine, no o necelý mesiac už Fico otvorene vyzval k účasti na referende. Toto rozhodnutie neskr obhajoval ako „prejav elementárnej úcty k ústavnému inštitútu, akým referendum nepochybne je“ (Smer, 7/2000). V médiách sa však objavili iné vysvetlenia: preferencie SMER-u s najvyššou pravdepodobnosou dosiahli svoj vrchol a pre SMER preto nie je výhodné čakať na voľby do roku 2002: „Príčina tohoto rozhodnutia R. Fica je, ako inak, čisto pragmatická” (Národná obroda, 20.7.2000).
Činnosť strany SMER poznačili podľa G. Mesežnikova nasledujúce faktory:
„zakladateľ a líder strany Róbert Fico sa v predchádzajúcom období profiloval ako popredný predstaviteľ ľavicového subjektu,
po založení strany vystupoval jej líder ako silný kritik a oponent vlády M. Dzurindu a vládnej koalície SDK-SDĽ-SMK-SOP, zároveň sa však kriticky vyjadroval o opozícii, najm o HZDS. R. Fico sa pritom snažil prezentovať svoju stranu ako alternatívu obom súperiacim politickým táborom,
významnú časť priaznivcov strany tvorili sklamaní voliči strán vládnej koalície (SDĽ, SOP, SDK), ich podpora opozičného postoja R. Fica, poznačeného účelovým protivládnym kriticizmom, mala určité limity, ktoré boli dané pretrvávajúcim odporom týchto voličov voči opozičným stranám, najm HZDS,
pri oslovení priaznivcov psobil SMER fakticky ako „strana jedného muža”,[6]
na oslovenie voličov používal R. Fico zjavné populistické postupy, často používal argumenty oslovujúce občanov s nacionalistickými a izolacionistickými názormi,
postoje R. Fica v niektorých otázkach ekonomického vývoja SR svedčili o jeho snahe nájsť zázemie pre vlastný subjekt v prostredí určitých ekonomických skupín (napríklad v tzv. jadrovo-energetickej loby),
líder SMER-u sústavne demonštroval záujem o získanie moci, odmietal však zaujať jasné stanovisko v otázke možných koaličných partnerov” (Kollár, Mesežnikov 2000: 119 - 120).
SMER sa prezentuje ako strana tretej cesty - ponúka pragmatické a racionálne riešenia problémov. SMER taktiež prišiel s ideou „nových tvárí” - hlása nevyhnutnosť generačnej výmeny na slovenskej politickej scéne: „Krajina potrebuje novú politickú krv, ktorá nie je zaťažená minulosťou, ani tou nedávnou.” Túto ideu Fico vyhlasuje dokonca za základný dvod vzniku SMER-u (TASR, 5.1.2001). Za programové prirority predstavitelia SMER-u uvádzajú nasledujúce štyri: „Prvou prioritou je sekundárny sektor, čiže výroba, podnikateľské prostredie a všetky ďašie aktivity rozvíjajúce krajinu... Druhou prioritou je primárny sektor, čiže ponohospodárstvo...” a to z dvodu potravinovej sebestačnosti. „Treou prioritou je vzdelanosť a informačné technológie... Štvrtou prioritou je nastolenie elementárneho poriadku, boj s kriminalitou a predovšetkým korupciou” (Smer, 7/2000) SMER-om propagovaný pragmatizmus a racionalita vylučujú, poda jeho predstaviteľov, ideologické zaradenie strany. Boris Zala, jedna zo známejších tvárí SMER-u, to popísal takto: „Ak sa pozrieme na činnosť všetkých štandardných strán, zistíme, že sú neúspešné práve v tej miere, do akej sa pokúšajú realizovať ideológiou daný program. Reálna skutočnosť si totiž vyžaduje hadať vždy konkrétne riešenia: tie nie sú vopred dané, vyžadujú individuálny um i schopnosť rozhodnutia.” Navyše, „voliči volia strany podľa toho, ktorým politikom ako dverujú” (Národná obroda, 30.11.1999). SMER spochybnil funkčnosť programov politických strán dokonca vo svojich programových tézach: „SMER vie, že politické a volebné programy pokladajú ľudia len za plané sľuby.”
V prípade SMER-u sú teda programové dokumenty podceňované stranou samotnou - napriek tomu obsahujú zaujímavé momenty.
Stanovy SMER-u[7] obsahujú minimum zmienok o programových orientáciách strany. Zaoberajú sa prevažne organizačnými štruktúrami strany, členstvom, zásadami hospodárenia atď. Článok 3 pokladá za programový cie strany „hadanie spsobov a presadzovanie riešenia problémov našej spoločnosti v prospech všetkých občanov.” Za základné hodnoty SMER považuje ochranu všetkých práv a slobd.
Programové tézy prezentované v „Prečo sme tu!“[8] obsahujú základnú programovú charakteristiku SMER-u. V niekoľkých kapitolách je zhrnutý pohľad strany na základné princípy a oblasti spoločenského života.[9] V prvých najvšeobecnejšie pojatých kapitolách SMER „sám seba“ prezentuje ako stranu „plne rešpektujúcu princípy demokratického pluralitného systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity... SMER si želá poriadok, spravodlivosť a stabilitu... SMER vzniká, aby vytvoril priestor pre nástup novej politickej generácie...” V tejto časti vyjadruje aj pochybnosti nad zmysluplnosťou nereálnych politických sľubov: „Nezaradí sa preto medzi subjekty predbiehajúce sa vo výpočte takýchto sľubov... Neriadi sa heslami, ale skutočnosťou.” Vysvetľuje tu aj svoj pragmatizmus: „Bude všetkými silami, dávajúc priestor a prednosť odborným prístupom a riešeniam, hľadať cesty uľahčujúce ľuďom život a otvárajúce nové možnosti...” ako aj svoju racionalitu: „SMER sa navyše nechá viesť citom, srdcom a zdravým rozumom. Chce do celého nášho verejného života op vniesť rozumnosť, oživiť vieru v rozumné riešenia a prístupy.” Najdležitejšími témami (nielen) tejto časti sú poriadok a stabilita, ktoré sa objavili hneď na niekoľkých miestach: „SMER rešpektuje princípy silného právneho štátu, verejného poriadku... SMER si želá poriadok, ...stabilitu. SMER vzniká ako prirodzený výsledok vývoja po novembri 1989, ktorý vyvolal nespokojnos verejnosti s neporiadkom vo veciach ekonomických a verejných...” všetko zvýraznené autorom. V jednom z odstavcov SMER prezentuje nastolenie poriadku, spravodlivosti a stability za svoj prvoradý cieľ a následne dodáva „Až potom mžu reálny život ovplyvovať politické prístupy rešpektujúce demokratický pluralitný systém.” V spresnení SMER uvádza, že „až pri plnej funkčnosti právneho štátu, pri vymožitenosti individuálnych práv a existencii jasných pravidiel hry mže byť Slovensko stabilnou krajinou.” Inými slovami, SMER považuje politické prístupy rešpektujúce demokratický pluralitný systém za výsadu stabilnej krajiny - tj. nie za jej predpoklad. („SMER využije všetky legitímne prostriedky, aby podporoval a v praxi presadzoval svoj prvoradý cieľ - nastoli poriadok, spravodlivos a stabilitu. Chce teda SMER dosahova svoje ciele legitímnymi alebo legálnymi prostriedkami?)
Prvá pomenovaná kapitola sa (symbolicky) nazýva Štát a jeho úlohy. V tejto SMER „považuje za naliehavé prekonať vysokú mieru nedvery občanov k štátu... SMER podporuje myšlienku silného právneho štátu ako nástroja na nastolenie poriadku, spravodlivosti a stability. SMER si uvedomuje zásadný význam kategórií ako povinnosť, zodpovednosť a autorita. Odmieta ale taký výklad úloh štátu, ktorý ich obmedzuje na zaistenie osobnej slobody a vlastníctva bez vyrovnávania sociálnej priepasti medzi slobodou a rovnosťou... SMER odmieta radikálne potláčanie štátu, ...ale rešpektuje oddelenie štátu od občianskej spoločnosti... SMER plne podporuje priblíženie sa štátu občanovi, a podporuje racionalizáciu správcovských činností...” SMER teda vidí štát ako mocného aktéra spoločenského života prinášajúceho poriadok a stabilitu. Zefektívnenie realizácie tejto úlohy má, podľa SMER-u, zvýši popularitu štátu medzi občanmi a ich particiápciu na spoločenskom živote. (SMER mimochodom chápe demokratický štát ako „reálny prostriedok, ktorým si občania upravujú konfliktné vzťahy medzi ekonomickou modernizáciou, kultúrnym a historickým dedičstvom a rešpektom k politickým, hospodárskym a sociálnym právam.”)
V tretej kapitole Smer a demokracia SMER poukazuje na zlý obraz slovenského parlamentarizmu a ohlasuje „vážne zmeny v spsobe výberu, nominácie a samotnej voľbe poslancov.“ SMER tu ďalej „zdrazuje najm chápanie demokracie ako jasných pravidiel správania sa a poriadku.”
Spolu s už spomínanou tendenciou SMER-u chápať štát (nielen) ako regulačný mechanizmus nepsobí táto vízia demokracie práve presvedčivo. SMER na jednej strane volá po aktivizme (v tejto kapitole vyjadruje podporu rozvoja tretieho sektoru a samosprávy), volá po „širokej účasti občanov”, po „demokracii, kde nebudeme pociovať absenciu občana na verejnom živote” - na druhej strane chce tento aktivizmus „koordinovať” prostredníctvom „jasných pravidiel správania sa,“ ktoré majú by určované štátom za účelom poriadku, spravodlivosti a stability.
V kapitole Ľudské práva v praxi SMER poukazuje na zásadný rozdiel medzi právnym poriadkom garantovanými právami a právami v praxi uplatňovanými. Tento rozpor chce SMER odstrániť. V oblasti práv národnostných menšín SMER „bude presadzovať riadnu realizáciu už zakotvených práv. Pokusy o ďalšie neodvodnené rozširovanie týchto práv mimo európskeho kontextu bude SMER vnímať ako neopodstatnené a smerujúce k zvyšovaniu sociálneho naptia.”
Následujúce dve kapitoly - Právny štát a Boj so zločinom - kritizujú súčastnú nevynutiteľnosť práva, všadeprítomnú korupciu a prepojenosť ekonomickej moci (častokrát organizovaného zločinu) s mocou politickou. Tieto kapitoly sa dkladne zaoberajú trestnou politikou.
SMER v kapitole SMER a rozvoj hospodárstva definuje svoju ekonomickú orientáciu takto: „SMER sa usiluje o stabilne sa rozvíjajúcu ekonomiku zapojenú do medzinárodných štruktúr. (...) bude podporovať aktívnu hospodársku politiku s cieľom koordinovať činnosť jednotlivcov, podnikov a štátu pre realizáciu celospoločenských záujmov. (...) rozvoj trhovej ekonomiky so silným drazom na sociálnu solidaritu, založenej na (...) ochrane hospodárskej súaže a boji s (...) povyšovaním záujmov úzkej skupiny ľudí nad záujmy štátu.” (SMER neuvádza, či pozná súkromnú firmu podnikajúcu s cieľom preferujúcim záujmy štátu nad vlastnými.)
Navrhuje vytvoriť dlhodobú rozvojovú hospodársku stratégiu, ktorá by mala stanoviť prioritné rozvojové odvetvia...” Takúto stratégiu „by nebolo spávne stavať výlučne na nástrojoch voľného trhu. Je nevyhnutné naštartova zásadné rozvojové projekty v oblasti priemyslu s plnou podporou štátu.”
SMER teda štátu prisudzuje významné aktivity v ekonomickej sfére s ambicióznym cieom. Pomerne veľa priestoru venuje stavebnej činnosti, „ktorá má výrazný rastový vplyv na celú ekonomiku.” SMER predpokladá, že na odbyte výsledkov tejto činnosti by sa mal podieať štát (cez rzne formy napr. bytových fondov atď.) „SMER je za zastavenie úpadku poľnohospodárstva a za prioritu považuje potravinovú bezpečnosť krajiny.”[10] Aj poľnohospodárstvo „potrebuje nastolenie poriadku a stability... a to predovšetkým v oblasti využívania vnútorných rezerv a zvyšovania efektívnosti.” Po vymenovaní oblastí, ktoré potrebujú rozvojové stratégie (stavebníctvo, ponohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rozvoj vidieka...) SMER upozorňuje na nevyhnutnosť racionalizácie výdavkov štátneho rozpočtu, sprísnenie pravidiel pre poskytovanie záruk zo štátneho rozpočtu, decentralizáciu rozpočtového hospodárenia atď. SMER je tiež za „razantné znižovanie daní z príjmov” a konštatuje, že daňová politika musí mať motivačný, nie represívny charakter.
Nasledujúce kapitoly - SMER a vzdelanie, veda, kultúra a šport, SMER a životné prostredie a SMER a zdravotníctvo - sú stručné a SMER v nich uvádza len svoj základný pohľad na dané problematiky. V týchto „SMER pokladá za najperspektívnejšiu dlhodobú investíciu kultiváciu ľudského potenciálu... SMER podporuje všetky environmentálne opatrenia spojené s trvalo udržateľným rozvojom a kvalitou života na Slovensku.” V oblasti zdravotníctva SMER podporuje čiastočnú privatizáciu „malých regionálnych nemocníc - zdravotných zariadení pre poskytovanie základného ošetrenia, pokiaľ bude zabezpečená zodpovedajúca starostlivosť v rámci (...) samosprávy (...) SMER podporí vstup komerčných poisovní do oblasti zdravotného poistenia...”
V kapitole SMER a sociálna politika strana ponúka niekoľko nevšedných podnetov: „SMER sa bude usilovať o zavedenie povinnosti odpracovania stanoveného počtu hodín verejnoprospešných prác ako podmienky pre poskytovanie finančnej podpory v nezamestnanosti a sociálnych dávok.” Toto podivné opatrenie Fico vysvetlil ako „prejav záujmu o prácu” zo strany nezamestnaného (Národná obroda, 10.6.2000), no pre prípad poberateľa sociálnej pomoci je takéto opatenie minimálne absurdné. Pritom „SMER odmieta predstavu, že prehlbovanie chudoby je len výsledkom zlyhania občana” a „Preto bude podporova skĺbenie osobnej zodpovednosti, sociálnej solidarity a pomoc štátu.” SMER ďalej „presadí postih zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú načierno nezamestnaných evidovaných na úradoch práce a poberajúcich štátnu podporu v nezamestnanosti alebo sociálne dávky.” SMER sa, zdá sa, nevie rozhodnúť, či sú preň pracovné návyky nezamestnaných dležitejšie ako zbytočné výdavky štátneho rozpočtu.
V „Prečo sme tu!” SMER ponúka svoju víziu štátu - silného štátu schopného regulovať veľkú časť spoločenského života vrátane jeho ekonomickej oblasti. SMER podporuje vyššiu angažovanosť občanov v spoločenskom živote, ich aktivita však musí byť štátom koordinovaná v záujme dosiahnutia poriadku, spravodlivosti a stability. Tieto tri pre SMER kľúčové termíny však Programové tézy nevysvetľujú a neboli, podľa mojich zistení, definované ani vo verejných vystúpeniach predstaviteľov SMER-u (maximálne boli rozšírené na “elementárny poriadok”). Tento fakt by si mohli mnohí vysvetlovať ako autoritársku tendenciu SMER-u. V ekonomickej oblasti SMER štátu prisudzuje dležitú úlohu mimo iné pri podpore vybraných odvetví. Rozširovanie práv národnostných menšín SMER s odkazom na “európsky štandard” nepripúšťa - s pochybným odvodnením spoločenským naptím. SMER ponúka aj svoj náhľad na zahraničnopolitické smerovanie SR - vstup do EÚ prioritou, jeho výhrady k charakteru súčasných prístupových rokovaní sú však zmätočné. SMER otázku možného vstupu do NATO nerozoberá.
Za programové dokumenty (“akčné plány”) označujú predstavitelia SMER-u i tri dokumenty prijaté na Slávnostnom sneme v Košiciach 9.12.2000 - sú nimi Hospodárska stratégia, Politická reforma a Poriadok a spravodlivosť. Tieto v zásade potvrdzujú v „Preo sme tu!“ stranou nartnuté orientácie a preto sa im budeme venova len okrajovo
V Hospodárskej statégii SMER prezentuje svoje názory na ekonomickú oblas spoločenského života. Tu požaduje zrovnoprávnenie malých a stredných podnikateľov so štátom, kritizuje zásahy predchádzajúcich vlád do štruktúry ekonomiky, no takisto má ambíciu ich uskutočňovať, podporuje čiastočnú privatizáciu prirodzených monopolov a vstup zahraničných investícií neohrozujúcich domácich výrobcov. SMER na jednej strane hodlá škrtať vo výdavkoch štátu a znižovať dane, na druhej strane požaduje dlhodobú hospodársku stratégiu a rozvojové programy „v niekoľko málo” (štátom privilegovaných - „multiplikačný efekt” a pod.) odvetviach. Nespomína však z akých zdrojov by mali by tieto aktivity financované - jediným vysvetlením z Hospodárskej stratégie je zvyšovanie štátnej zadĺženosti (viď tézy o (ne)vyrovnanom štátnom rozpočte). Ekonomický program SMER-u je poznačený vierou v rozhodovaciu (prerozdeovaciu) schopnos štátu, pričom však nesubuje zvýšenie sociálneho zabezpečenia.
V Politickej reforme SMER popisuje svoju predstavu “dobrého fungovanie politického režimu.” Nejedná sa však o náčrt nejakého ideálu a krokov k nemu, ale o popis “neduhov” súčasného stavu a rozpis krokov reformných. SMER-om predkladaná politická reforma sa týka všetkých dôležitých inštitúcií. SMER má tendenciu kodifikovať (aj legislatívnymi prostriedkami) vzťahy medzi nimi za účelom nastolenia poriadku a stability. Navrhuje posilnenie právomocí prezidenta republiky, zmenu volebného systému... Chce zriadiť vláde zodpovednú, odborníkmi obsadzovanú plánovaciu inštitúciu zodpovednú za kľúčové spoločenské rozhodnutia a odmieta oslabovanie štátu (centra) v rozvojových stratégiách. Jedným dychom deklaruje decentralizáciu rozhodovacích kompetencií na územnú samosprácu i posilnenie kompetencií štátu tam, kde sa koncipuje regionálny rozvoj.
Programový dokument nazvaný Poriadok a spravodlivos skutočne ponúka „súhrn akčných opatrení v troch oblastiach: SMER proti zločinu SMER a súdnictvo a SMER a legislatíva”- množstvo praktických a kvalifikovaných riešení ako sú starostlivos o obete trestných činov, odškodnenie za nezákonné uvznenie, podpora mimovládnych organizácií, zavádzanie alternatívnych trestov,[11] odstránenie kvalitatívnych rozdielov medzi výkonom vzby a trestu odatia slobody atď. Na druhej strane sa SMER chystá zavádza opatrenia na hrane porušovania osobných slobd a etnickej znášanlivosti: ochranný dohad, pracovné zaradenie odsúdených, v podstate neodvodnené „dsledné štatistické sledovanie kriminality Rómov...” Za vládnu prioritu považuje všestranné posilnenie orgánov činných v trestnom konaní a súdnictva (všetko za účelom nastolenia poriadku a spravodlivosti). V danej problematike sa SMER odvoláva na skúsenosti z pred roku 1989. Nielen v Poriadku a spravodlivosti sa objavuje tendencia SMER-u k normizácii - tj. prehnanému normovaniu a legislatívnemu ukotvovaniu.
SMER sám seba na slovenskej politickej scéne prezentuje ako racionálnu a pragmatickú stranu. Odmieta zaraďovanie do ideologických rodín, pretože na „štadardné politické strany Slovensko ešte nedozrelo.” Z tohoto uhlu pohadu skutočne obsahujú programové dokumenty SMER-u množstvo praktických krokov (rozvoj informačnej spoločnosti, starostlivos o obete trestných činov...) v stranou identifikovaných prioritných oblastiach. Aj napriek ich „praktickosti” a „nezaraditenosti“ je možné v programových dokumentov SMER-u vybada jeho prístup k základným oblastiam spoločenského života: v prvom rade SMER akcentuje potrebu silného štátu, ktorý by mal zasahova do všetkých oblastí spoločenského života. SMER-u nie je cudzie elitárske videnie spoločenského vývoja - táto strana presadzuje prijímanie dlhodobých hospodárskych a spoločenských stratégií ako aj vytváranie plánovacích inštitúcií. SMER požaduje všestranné posilnenie bezpečnostých orgánov (najm polície a justície) v mene nastolenia „elementárneho poriadku.” K očakávanej reforme verejnej správy SMER nepristupuje zo strany nevyhnutnej decentralizácie, ale hadí na u ako na nevyhnutné zefektívnenie štátnej správy. SMER je presvedčeným zástancom normovania - kodifikova by sa mali i vzahy a postupy vo vnútri legislatívnych a exekutívnych zložiek moci (ako preberanie vládnej zodpovednosti, obsadzovanie parlamentných postov atď.). Presadzuje volebný systém podporujúci veké strany. Podporuje angažovanos štátu v ekonomickej oblasti (čiastočná a kontrolovaná privatizácia, zrovnoprávnenie súkromných a štátnych subjektov...), ochranu domácich výrobcov (ochrana spotrebiteov pred “nadmerným, (...) nekvalitným, (...) dovozom.”), zvýšenie dotácií pre poľnohospodárov, vznik rozvojových programov, oživenie „multipikujúcej” bytovej výstavby a podobne. Na druhej strane sľubuje znižovanie daní. V prípade svojho psobenia vo vláde nepredpokladá vyrovnaný rozpočet. Jeho pohľad na ekonomiku je determinovaný dôverou v štátne zásahy.
SMER pristupuje k štátu ako k nástroju i hodnote. Nevysvetlené vízie o „(elementárnom) poriadku, spravodlivosti a stabilite” mžu by, v kontexte nespochybnitenej orientácie na štát, chápané v lepšom prípade ako paternalistický prístup, v horšom prípade ako tendencia k autoritárstvu.
Najčastejším prívlastkom SMER-u v médiách je „populistický.” Pretože „definíciu” populizmu ponúka sám R. Fico brániaci sa takémuto označeniu, mžeme jednoducho odkáza na jeho argumentáciu: „R. Fico nesúhlasí ani s názormi, že tému trestu smrti využíva na popularizáciu svojej osoby. Ako však zdraznil, keď sa začnem profilova na treste smrti, tak sa tu ešte len začne poriadna búrka. Poda vlastných slov však nechce túto tému zneužíva, a to napriek tomu, že by vedel verejnú mienku na tieto otázky navnadi” (Národná obroda, 4.12.1999). Napriek faktu, že možnos zneužitia „populárnych tém“ si R. Fico uvedomuje, v programových dokumentoch SMER-u sa objavujú tézy, ktorých realizáciu by neumožovali ústavou a medzinárodnými zmluvami garantované občianske práva, alebo ich prostá nezmyselnos, či zbytočnos. Konkrétne sa jedná o „starostlivos o prepustených,“[12] povinné pracovné zaradenie vzov, už spomínané „dsledné štatistické sledovanie kriminality Rómov,“ normovanie výkonu sudcov a iné. Poda Ficovej „definície” populizmu SMER populistické témy vo svojich programových dokumentoch používa.
Nezaraditený(á) je v politike krátkodobým prívlastkom. Aj napriek tomu, že SMER seba samého aj po roku svojej existencie (a najm participácie na politickom živote) stále prezentuje ako stranu tretej cesty, nemže zabráni svojej profilácii. Hodnotovo (nielen poda programových dokumentov) najbližšími partnermi SMER-u sú Migašova SDĽ a Mečiarovo HZDS. Pretože v ekonomickej oblasti považuje participáciu štátu za nevyhnutnú a najm výhodnú, možno SMER považova za avicovú stranu so zatia nevyjasneným „SMER-ovaním.“
Použitá literatúra
Kollár, M. - Mesežnikov, G. (eds): Slovensko 2000 - Súhrnná správa o stave spoločnosti, IVO, Bratislava 2001
Žitanský, E. in Mesežnikov, G. (ed): Voby 1998 - analýza volebných programov politických strán, IVO, Bratislava
Ondruchová, M.: Organizačná štruktúra politických strán na Slovensku, IVO, Bratislava 2000
Programové dokumenty
Hospodárska stratégia, 2000
Politická reforma, 2000
Poriadok a stabilita, 2000
Stanovy politickej strany SMER, 1999 a Doplnenie a zmena Stanov politickej strany SMER v súvislosti s novelou zákona č. 404 z 31. októbra 2000, ktorým sa mení a dopĺa zákon č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov
„Prečo sme tu!” - tézy politického programu, 1999
Elektronické zdroje
www.dofo.sk
www.fos.sk
www.ivo.sk
www.narodnaobroda.sk
www.sdl.sk
www.sita.sk
www.sme.sk
www.statistics.sk
www.strana-smer.sk
www.tasr.sk
Smer - informačný občasník politickej strany SMER (verzia na www.strana-smer.sk)
tab 1: Vývoj volebných preferencií po vobách 1998 (% z potenciálnych rozhodnutých voličov)
|
strana |
IX 99 b |
I 00 b |
III 00 a |
IV 00 c |
V 00 b |
Vi 00 c |
Vii 00 b |
VIII 00 b |
IX 00 b |
X 00 c |
XI 00 c |
XII 00 c |
I 01 c |
II 01 c |
III 01 c |
IV 01 c |
|
HZDS |
33,0 |
30,2 |
28,1 |
25,5 |
27,4 |
28,8 |
28,1 |
26,7 |
26,1 |
21,5 |
25,7 |
21,7 |
21,9 |
22,5 |
24,6 |
26,3 |
|
SMER |
- |
10,8 |
19,3 |
23,2 |
20,3 |
17,4 |
16,6 |
18,0 |
15,1 |
17,6 |
16,2 |
19,7 |
20,9 |
19,3 |
20,4 |
18,4 |
|
SDKÚ |
- |
- |
10,3 |
13,0 |
11,8 |
14,3 |
12,8 |
14,5 |
13,4 |
16,9 |
13,5 |
12,8 |
13,2 |
11,9 |
12,2 |
10,0 |
|
SDK |
19,7 |
17,1 |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
|
SMK |
10,6 |
12,4 |
10,5 |
8,3 |
11,5 |
10,4 |
10,9 |
10,0 |
9,4 |
9,9 |
9,8 |
12,5 |
11,5 |
10,6 |
10,9 |
12,6 |
|
SNS |
8,6 |
9,0 |
7,8 |
7,4 |
7,0 |
8,9 |
10,0 |
8,4 |
10,6 |
9,0 |
10,1 |
10,1 |
8,5 |
11,7 |
9,7 |
10,0 |
|
KDH |
- |
- |
4,3 |
4,3 |
3,6 |
4,6 |
3,5 |
5,0 |
4,9 |
6,6 |
7,0 |
5,4 |
5,3 |
7,4 |
5,7 |
6,3 |
|
SDĽ |
13,3 |
8,5 |
6,7 |
5,9 |
5,0 |
6,4 |
8,4 |
7,5 |
7,1 |
6,3 |
6,8 |
4,5 |
6,0 |
7,4 |
5,4 |
5,1 |
|
SOP |
8,5 |
5,7 |
3,0 |
2,1 |
3,3 |
2,4 |
2,9 |
4,7 |
4,2 |
4,0 |
2,3 |
3,5 |
2,8 |
1,0 |
1,2 |
2,3 |
|
KSS |
|
4,6 |
3,8 |
3,8 |
2,6 |
2,6 |
2,1 |
2,1 |
2,0 |
2,3 |
2,2 |
3,2 |
2,9 |
1,9 |
3,2 |
3,1 |
|
DS |
- |
- |
1,7 |
2,2 |
2,5 |
2,0 |
1,6 |
1,6 |
2,0 |
2,7 |
3,2 |
3,0 |
2,4 |
2,1 |
2,1 |
2,5 |
Zdroj: a - IVO b - FOCUS c - ÚVVM pri ŠÚ SR.
Citované podľa Kollár, Mesežnikov 2000: 295 pre výskumy IX/99 až IX/00 pre ostatné výskumy www.statistics.sk
tab 2: Rebríček politikov na slovensku podľa dveryhodnosti
|
osobnosti |
I 99 a |
X 99 a |
III 00 a |
VII 00 c |
IX 00 c |
X 00 c |
XI 00 c |
XII 00 c |
I 01 c |
II 01 c |
III 01 c |
IV 01 c |
|
Fico |
17,6 |
17,7 |
28,0 |
21,6 |
21,7 |
18,6 |
19,1 |
18,5 |
20,7 |
19,4 |
22,4 |
18,9 |
|
Mečiar |
16,0 |
17,5 |
20,5 |
17,5 |
18,4 |
15,7 |
17,1 |
13,1 |
14,0 |
15,5 |
15,3 |
16,8 |
|
Dzurinda |
26,4 |
13,6 |
12,7 |
11,5 |
13,8 |
13,5 |
13,0 |
12,6 |
11,8 |
11,4 |
10,6 |
8,5 |
|
Malíková |
9,0 |
11,5 |
11,7 |
9,1 |
9,3 |
12,1 |
12,6 |
12,6 |
8,0 |
11,9 |
12,3 |
10,2 |
|
Bugár |
6,6 |
5,8 |
7,2 |
5,4 |
9,3 |
5,5 |
6,8 |
7,8 |
8,5 |
7,5 |
8,8 |
7,8 |
|
Schuster |
10,8 |
18,2 |
10,3 |
12,1 |
13,7 |
11,9 |
5,7 |
7,5 |
10,2 |
9,8 |
8,2 |
6,5 |
Zdroj: a - IVO c - ÚVVM pri ŠÚ SR.
Citované podľa Kollár, Mesežnikov 2000: 293 pre výskumy IX/99 až IX/00 pre ostatné výskumy www.statistics.sk.
[1] Chápanie SMER-u ako strany jedného muža, ktoré je podľa (predsedu SMER-u) R. Fica podporované spôsobom, akým o tejto politickej strane informujú médiá. Na druhej strane však práve Fico komentujúci napr. programovú orientácii SMER-u miestami prechádza do „ich-formy.”
[2] Zástupcovia tohoto krídla (P. Weiss, B. Schmögnerová, L. Orosz...) vytýkali predstaviteom tzv. „avicovo-radikálneho“ krídla (J. Migaša, Ľ. Andrassy) „že svojím postojom pri riešení problémov vo vnútrokoaličných vzahoch (...) napomáha vo verejnosti rozširovanie presvedčenia, že SDĽ je stranou s klientelistickým zázemím“ (Mesežnikov, 2000: 83).
[3] V tomto kontexte sa hlasovanie „ľavicovo-radikálneho” krídla proti vysloveniu dvery vláde Mikuláša Dzurindy, ako aj problémy pri reforme verejnej správy, či správanie ministra Koncoša, nezdajú vbec iracionálnymi.
[4] Fico v tlači upozoroval Najvyšší kontrolný úrad, aby prekontroloval rozdelenie peazí, ktoré SDK získala za parlamentné voby 1998, a ktoré boli rozdelené medzi materské strany.
[5] V médiách sú diskutované dve podmienky pre vstup SMER-u do koalície: 1) neprítomnos SMK a SNS v nej, a 2) maximálny počet členov koalície bude 2 až 3.
[6] Nie je nezaujímavé postavenie predsedu SMER-u, ktorý poda čl.13 bod 7 Stanov “koná a rozhoduje v mene strany samostatne. Predseda strany podpisuje vo všetkých veciach samostatne.” Pozri Stanovy politickej strany SMER, ako aj Doplnenie a zmena Stanov politickej strany SMER v súvislosti s novelou zákona č. 404 z 31. októbra 2000, ktorým sa mení a dopĺa zákon č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
[7] Stanovy politickej strany SMER, 1999.
[8] „Prečo sme tu!” - tézy politického programu, 1999.
[9] Forma „Prečo sme tu!“ pripomína volebný program HZDS do parlamentných volieb 1998. SMER síce (formálne) nereaguje na požiadavky občanov, (a ani sa k ničomu nezavzuje,) no každý paragraf začína názvom strany (SMER...).
[10] O energetickej bezpečnosti sa v programových tézach SMER nezmieuje, aj keď pre SMER-om presadzovanú strategicky významnú dostavbu 3. a 4. bloku JEMO to bol jeden z hlavných argumentov. Otázky energetickej bezpečnosti sa objavujú až v Hospodárskej stratégii - teda až o rok neskr.
[11] Bezplatná práca je u SMER-u obúbenou témou: v kapitole Istota a efektivita trestov ju považuje za „alternatívny trest”, v dokumente „Prečo sme tu!“ (kap. SMER a sociálna politika) by SMER chcel „verejnoprospešné práce” ako „podmienku pre poskytovanie finančnej podpory v nezamestnanosti a sociálnych dávok”, inokedy (viď vyššie) ako „prejav záujmu o prácu.”
[12] Poda SMER-u by totiž orgány činné v trestnom konaní mali ma „možnos minimálne po dobu troch rokov preverova, akým spsobom sa živí prepustená z výkonu trestu odatia slobody - pozn. autora osoba, kde sa zdržiava a uklada jej aj iné obmedzujúce opatrenia.”